← Slovensko

o zrušenie rozhodcovského rozsudku

Obsah (6)§ 224§ 242§ 237§ 14§ 15§ 243b

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 460/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v L., proti žalovanej R., so sídlom v K., zastúpenej JUDr. G.

jeho názoru predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory 2 4 Cdo 460/2014 s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal. Odvolací súd mal zároveň za to, že návrh žalovanej na prerušenie konania je dôvodný. Zdôraznil, že nie je povinnosťou odvolacieho súdu prerušiť konanie z dôvodu, že pred Ústavným súdom Slovenskej republiky prebieha konanie, resp. sa má rozhodnúť o sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 5/2012, ktoré bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 499/2012-47 zrušené, išlo o inú skutkovú situáciu ako v prejednávanej veci. Odvolanie žalovanej proti uzneseniu o uložení poplatkovej povinnosti odvolací súd nepovažoval za dôvodné, uznesenie považoval za vecne správne, keď uviedol príslušné ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov. O trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,

ktorého žalovaná ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. namietajúc, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

jej názoru odvolací súd neodôvodnil dostatočne presvedčivo prečo súd prvého stupňa nevykonal dôkaz ňou navrhnutý – výsluch sprostredkovateľa poistenia. Pritom práve nevykonanie takéhoto dokazovania viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Namietala nesprávne právne posúdenie (§ 241 ods. 2 O.s.p.) charakteru tohto sporu –

jej názoru nejde o spotrebiteľský spor. V danom prípade bola totiž podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto v konaní mal byť preskúmaný postup rozhodcovského súdu, ktorý bol zavŕšený vydaním označeného rozhodcovského rozsudku. Mala za to, že nie je možné stotožniť sa so všeobecným záverom súdov, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je neplatná, lebo nebola individuálne dojednaná a zakladá rozpor s dobrými mravmi. Zároveň namietala, že v konaní rozhodovala zaujatá sudkyňa vzhľadom na jej blízky príbuzenský vzťah s právnym zástupcom žalobcu. Navrhla rozsudky nižších súdov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril. 3 4 Cdo 460/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p. skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dospel k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne aj dôvodné pre vadu uvedenú v § 237 písm. g/ O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014).

§ 242ods.

1 veta druhá O.s.p. platí, že dovolací súd je povinný z úradnej moci okrem iného prihliadať na vady uvedené v § 237 O.s.p. Dovolací súd preto zisťoval, či v konaní nedošlo k vadám v tomto zákonnom ustanovení uvedeným. Dôraz pritom kládol na skúmanie tej vady, ktorú žalovaná v dovolaní výslovne namietala. Dospel pritom k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou

§ 237písm.

g/ O.s.p., lebo vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa. Základné právo na prejednanie a rozhodnutie nestranným sudcom (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je v občianskom súdnom konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho pojednávania a rozhodnutia (§ 14 až § 16 O.s.p.).

§ 14ods.

1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

§ 15ods.

1 O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide súhlasí; pridelenie zabezpečí

osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu

§ 14ods.

1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods.

  1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 4 4 Cdo 460/2014 Účelom citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedenými ustanoveniami zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to: 1/ k veci (o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má osobný záujem na určitom výsledku konania), 2/ k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu), 3/ k zástupcom účastníkov založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/. Oznámenie skutočnosti, pre ktoré je sudca vylúčený patrí medzi povinnosti sudcu. Vždy musí ísť o dôvody predpokladané v § 14 ods. 1 O.s.p. Oznámenie musí sudca urobiť neodkladne, potom ako o skutočnostiach, ktoré zakladajú dôvod na jeho vylúčenie, získa vedomosť. V konaní môže od tohto okamihu sudca urobiť iba úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Neodkladným úkonom nemôže byť rozhodnutie vo veci samej, resp. žiadne procesné rozhodnutie, ktoré by bolo podkladom takéhoto rozhodnutia. Treba zdôrazniť, že otázka vylúčenia sudcu nemá nič spoločné s tým, aké má sudca pocity, ale len so skutočnosťami, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o jeho nezaujatosti v konkrétnej veci. V posudzovanej veci, z obsahu spisu vyplýva, že v rámci odvolacieho konania vec prejednal a
  2. marca 2014 rozhodol Krajský súd v Prešove (senát 8 Co) v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. M. a z členov JUDr. B. a JUDr. D. (viď zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku č.l. 169 a úvodnú časť – záhlavie rozsudku č.l. 170 spisu). Žalobca bol v konaní na základe plnej moci z
  3. apríla 2013 zastúpený advokátom JUDr. V.. Členka senátu 8 Co JUDr. D. je k právnemu zástupcovi žalobcu v blízkom rodinnom vzťahu (manželka, manžel). Táto skutočnosť bez ohľadu na prípadný subjektívny pocit tejto sudkyne, vzbudzuje legitímne a opodstatnené pochybnosti o jej nestrannosti a nezaujatosti. Ak za tohto stavu (bez dodržania postupu

§ 15ods.

1 O.s.p.) sudkyňa JUDr. D. bola členka senátu, ktorý vo veci konal a rozhodol, dospel dovolací súd k záveru, že konanie a rozhodnutie krajského súdu je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p. 5 4 Cdo 460/2014 Keďže táto vada je natoľko závažná, že v dôsledku nej nemôže obstáť rozhodnutie odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho rozhodnutie zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a

§ 243bods.

3 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie bez toho, že by skúmal jeho správnosť z iných hľadísk. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2015 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.