← Slovensko

dovolanie obvineného

Obsah (11)§ 20§ 381§ 382§ 166§ 172§ 188§ 41§ 371§ 392§ 382a§ 37

N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 17/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Gabriely Šimonove

§ 20, § 188 ods.

1, ods. 2 písm. c/, § 138 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z

  1. mája 2014, sp. zn. 2 T 19/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline z
  2. júla 2014, sp. zn. 2 To 56/2014,

§ 381Tr.

por., z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., takto r o z h o d o l :

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. L. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 19. mája 2014, sp. zn. 2 T 19/2014, po povolení obnovy konania

§ 166Tr.

por. obvinený S. L. za skutky 1 – 4, za ktoré bol právoplatne uznaný za vinného, a to : v bodoch 1, 2 – zo spolupáchateľstva pokračovacieho zločinu vydierania

§ 20, § 189 ods.

1, ods. 2 písm. a/, § 138 písm. a/ Tr. zák., v bode 3 – zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., v bode 4 – zo spolupáchateľstva zločinu obmedzovania osobnej slobody

§ 20, § 183 ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, § 138 písm. d/, § 140 písm. c/ Tr. zák., - zo spolupáchateľstva zločinu lúpeţe

§ 20, § 188 ods.

1, ods. 2 písm. c/, § 138 písm. a/ Tr. zák., 1 Tdo 17/2015 2 rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 2. februára 2010, sp. zn. 2 T 7/2010, ktorého výrok o vine obvineného a výrok o uložení povinnosti nahradiť škodu poškodenému zostal nedotknutý, bol mu uloţený

§ 188ods.

2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 2, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v znení Trestného zákona účinného po

  1. decembri 2012, úhrnný trest odňatia slobody 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráţenia. Krajský súd v Ţiline uznesením z
  2. júla 2014, sp. zn. 2 To 56/2014, odvolanie obvineného S. L. zamietol. Uznesenie krajského súdu obvinený
  3. februára 2015 napadol dovolaním z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Rozhodnutia niţších súdov rezultujú z chybnej aplikácie ustanovení § 37 písm. h/ Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák. Prvostupňový súd schválil dohodu o vine a treste, kde mu bol uloţený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov za pouţitia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 a § 41 ods. 2 Tr. zák. Pôvodná sadzba trestu odňatia slobody upravená

§ 41ods.

2 Tr. zák. od 11 (jedenásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, do 16 (šestnásť) rokov, mu bola výrazne zníţená pod dolnú hranicu o jednu tretinu. V obnovenom konaní, hoci zákonná sadzba bola od 7 (sedem) do 16 (šestnásť) rokov, mu bol uloţený neprimerane prísny trest nad dolnú hranicu trestnej sadzby upravenej v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z

  1. novembra 2012, PL. ÚS 106/
  2. Zásady pre ukladanie trestu sa nezmenili, napriek tomu súdy v pôvodnom a obnovenom konaní hodnotili ukladanie trestu rôzne, bez priliehavého právneho zdôvodnenia. Za najváţnejšie pochybenie povaţuje to, ţe prvostupňový i odvolací súd v obnovenom konaní aplikovali § 37 písm. h/ Tr. zák. (spáchal viac trestných činov) za súčasného pouţitia § 41 ods. 2 Tr. zák.

ustálenej súdnej praxe nemoţno tieto ustanovenia aplikovať súčasne, pretoţe by došlo k situácii, ţe určitá okolnosť sa páchateľovi pričíta dvakrát, čím dochádza k porušeniu zásady ne bis in idem. Upozornil na rozsudok Krajského súdu v Ţiline z

  1. mája 2010, sp. zn. 1 To 50/2010 a Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
  2. júna 2010, sp. zn. Tpj 104/2009, ktoré tento postup zakazujú. Okresný súd aplikoval obe ustanovenia, pomer poľahčujúcich a priťaţujúcich okolnosti bol rovnaký, a preto nemohol uloţiť trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej 1 Tdo 17/2015 3 sadzby. Krajský súd sa nesprávnosťou aplikácie v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. nevysporiadal. Navrhol, aby rozsudok okresného súdu a uznesenie odvolacieho súdu, boli zrušené a vec prikázaná odvolaciemu súdu, prípadne okresnému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Prokurátor k dovolaniu obvineného uviedol, ţe nepreukázal existenciu dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. Opiera ho o účelovú argumentáciu, poukazujúc na nesprávnu aplikáciu hmotnoprávneho ustanovenia § 37 písm. h/ Tr. zák., ktoré nemá s uloţeným trestom príčinnú súvislosť. Rovnaký trest by mu bol uloţený aj bez tejto priťaţujúcej okolnosti, resp. aj pri prevahe poľahčujúcich okolností. Uloţený trest je v rámci zákonnej sadzby § 188 ods. 2 Tr. zák., na takmer dolnej hranici. V štandardnom konaní by bolo moţné očakávať výrazne prísnejší trest, čomu zabránila iba zásada zákazu „reformatio in peius“. Navrhol dovolanie obvineného

§ 392ods.

1 Tr. por. zamietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací v zmysle § 377 Tr. po. zistil, ţe dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a mieste (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/, § 369 ods. 2 písm. b/, § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a spĺňa podmienky, ako aj obsahové náleţitosti predpokladané v § 373 ods. 1, ods. 2, § 374 Tr. por., a nie je zákonný dôvod na postup

§ 382písm.

a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ alebo písm. f/ Tr. por., a ani

§ 382aa § 383 Tr.

por. Najvyšší súd preskúmaním spisu zistil, ţe namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade nie je naplnený.

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

§ 371ods.

5 Tr. por. dôvody

odseku 1 písm. i/ a

odseku 3 nemoţno pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. V zmysle § 371 ods. 7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 1 Tdo 17/2015 4 V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené a

odseku 2 tohto ustanovenia dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepouţije, ak by dôvod dovolania bol v neprospech obvineného a dovolenie je podané v prospech obvineného. Súdna prax súdov v otázke pouţitia ustanovenia § 37 písm. h/ Tr. zák. sa riadi Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, č. 1/2011 (sp. zn. Tpj 104/2009) k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h/ Tr. zák. v otázke „viac“ trestných činov, na ktorý poukázal obvinený v dovolaní.

Stanoviska „pojmy „viac“, v slovnom spojení "viac trestných činov" v § 37 písm. h/ Tr. zák. a "dva a viac" v slovnom spojení "dva a viac trestných činov" v § 41 ods. 1 Tr. zák., sú synonymom a ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák. je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, ţe Trestný zákon povaţuje za priťaţujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem“, vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák., nepouţije ako priťaţujúca okolnosť

§ 37písm.

h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby, pričom môţe ísť aj o okolnosť

ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Tr. zák.).“ Povedané inak, aplikácia i týchto dvoch ustanovení súčasne, nie je prípustná, lebo by dochádzalo k porušovanie zásady ne bis in idem – nie dvakrát za to isté. V danom prípade okresný, ale ani krajský súd, sa týmto Stanoviskom neriadili, a preto výrok o treste v rozsudku okresného súdu je chybný. Krajský súd toto pochybenie nenapravil pri rozhodovaní o odvolaní obvineného, čo by bez ďalšieho bolo dôvodom na zrušenie oboch týchto rozhodnutí z uplatneného dovolacieho dôvodu. Najvyšší súd na základe tohto porušenia zákona, ktorý napĺňa dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por., zistil aj to, ţe nedošlo k zásadnému ovplyvneniu postavenia obvineného L. v zmysle § 371 ods. 5 Tr. por. Obvinený bol uznaný vinným zo štyroch zločinov, z ktorých najzávaţnejší bol zločin lúpeţe

§ 188ods.

1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., za ktorý je moţné uloţiť trest odňatia slobody od 7 (sedem) do 12 (dvanásť) rokov, pričom v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. horná 1 Tdo 17/2015 5 hranica trestnej sadzby sa musí zvýšiť o 1/3, teda o 4 roky, a takto asperačnou zásadou zvýšená trestná sadzba je od 7 (sedem) do 16 (šestnásť) rokov. Vzhľadom na závaţnosť, okolnosti, počet, následok spáchaných zločinov, ako aj predchádzajúcu protizákonnú činnosť (amnestiou prezidenta republiky bolo zahladené iba odsúdenie), najvyšší súd uzatvára, ţe uloţený trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov sa javí skôr miernejší, neţ prísny. Obvinenému nemohol byť uloţený miernejší trest – na samej dolnej hranici trestnej sadzby. K sprísneniu tohto trestu v obnovenom konaní bránilo ustanovenie § 405 písm. b/ Tr. por.,

ktorého, ak bola povolená obnova konania len v prospech obvineného, nesmie mu byť novým rozsudkom uloţený trest prísnejší, neţ aký mu bol uloţený v pôvodnom konaní, čo okresný i krajský súd rešpektovali. V dovolaní tomu bráni ustanovenie § 385 ods. 2 Tr. por. Na základe uvedeného najvyšší súd konštatuje, ţe novo uloţený trest je primeraný, spravodlivý a zákonný. Je spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti tým, ţe obvinenému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Vytvorí podmienky na výchovu obvineného k tomu, aby viedol riadny ţivot a súčasne na iných pôsobí v smere odradenia od páchania trestných činov. Zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obvineného spoločnosťou. Zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Nebolo moţné preto uplatnený dovolací dôvod pouţiť pri rešpektovaní ustanovenia § 371 ods. 5 Tr. por. Najvyšší súd k argumentácii prokurátora uvádza, ţe priťaţujúce a poľahčujúce okolnosti priamo súvisia s otázkou ukladania trestu. Nešlo o umelo vyvolaný dovolací dôvod, pretoţe reálne existoval, aj keď v danej veci išlo o formálne pochybenie, bez faktického dopadu na uloţený trest.

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371

. 1 Tdo 17/2015 6 Na podklade týchto úvah najvyšší súd vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom vyjadreným v enunciáte tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 09. decembra 2015 JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Zuzana Vojtelová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.