Najvyšší súd 8Sžo/11/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci ţalobcu I.. P. K., bytom S.S., zastúpeného JUDr. J. V., advokátom so sídlom v Č., proti ţalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.p.: SLV-44/PK-2008 zo
- júna 2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
- októbra 2009, č.k. 3S/120/2008-50, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave zo
- októbra 2009, č.k. 3S/120/2008-50, p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.2 písm. b/, c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-44/PK-2008 zo
- júna 2008 - ktorým ako odvolací správny orgán zamietol ako nedôvodný podľa § 243 ods.4 zák.č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 73/1998 Z.z.) rozklad ţalobcu proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. 44 z 27.2.2008, 2 8Sžo/11/2010 ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods.1 písm. e/ zák.č. 73/1998 Z.z. a napadnuté rozhodnutie potvrdil - a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, v rozsahu ţalobných dôvodov, dospel k záveru, ţe zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisu a nedostačujúce na posúdenie veci. Vo veci zistil, ţe ţalovaný vychádzal pri rozhodovaní z vlastného šetrenia nadriadeného ţalobcu, z výpovedí svedkov J. T., R. T., M. M., G. P., L. S., ktorí sú podriadenými ţalobcu, pričom ich výpovede v prospech ţalobcu vyhodnotil tak, ţe podriadení ţalobcu pochopiteľne nevypovedali v jeho neprospech, ale skôr v jeho prospech. Taktieţ výpovede svedkov uvedené vo vyšetrovacom spise UBOK PPZ ČVS: PPZ-38/BPK-S2007 vyhodnotil prvostupňový správny orgán a ţalovaný v rozhodnutiach tak, ţe svedkovia vo svojich výpovediach pred vyšetrovateľom PZ popierajú, ţe by nimi poskytnuté sluţby a veci ţalobcovi súviseli s vybavovaním evidenčných úkonov na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej v texte len „ODI OR PZ“) v Čadci, pričom po prehratí záznamov ich telefonických rozhovorov z legálneho vyuţitia ITP sú však uvedené tvrdenia spochybnené. Tieto tvrdenia boli vyhodnotené ako účelové, pretoţe uvedené osoby by boli sami trestne zodpovedné za poskytovanie úplatku. Krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe nie je zrejmé, prečo ţalovaný a prvostupňový správny orgán na základe výpovedí svedkov dospel k záveru, ţe zo strany ţalobcu došlo k porušeniu § 192 ods.1 písm. e/ zák.č. 73/1998 Z.z., nakoľko tieto výpovede nesvedčili v neprospech ţalobcu, pričom povaţoval za potrebné uviesť, ţe ţalobcovi korupčné konanie nebolo preukázané, a taktieţ, ţe by konal nečestne. Vo veci bolo zistené, ţe práve podriadení vypovedali o ţalobcovi kladne, odborová organizácia s návrhom na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru nesúhlasila. Taktieţ tvrdenie ţalovaného, ţe po prehratí záznamov telefonických rozhovorov svedkov z legálneho vyuţitia ITP sú údajne ich tvrdenia spochybnené, podľa názoru súdu takéto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní pred vyšetrovateľom Policajného zboru. Krajský súd tieţ skonštatoval, ţe v rozhodnutiach sa len všeobecne poukazuje na ust. § 48 ods.3 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ zák.č. 73/1998 Z.z., na pokyn nadriadeného - riaditeľa KR PZ v Ţiline č. KRP-448/VO-2007 a nariadenie nadriadeného čl. 3 8Sžo/11/2010 3 odsek 2 NP PZ č. 1/2007 bez toho, aby sa bliţšie uviedlo v čom ţalobca porušil citovaný zákon, pokyn alebo nariadenie. Pouţitie týchto ustanovení je dokonca v rozpore s vykonanými dôkazmi, pretoţe tieto nesvedčia v neprospech ţalobcu. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd horeoznačené rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné, aby vychádzal pri vyhodnotení dôkazov z obsahu dôkazov, ktoré boli zadováţené pri vlastnom šetrení nadriadeného, ktoré boli zadováţené v trestnom konaní a po takto vyhodnotených dôkazoch opätovne rozhodnúť. Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalovaný odvolanie, a to z dôvodu, ţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru ţalovaného, intenzita porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti ţalobcu bola posúdená v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváţenie), v ktorej je nezastupiteľný a rozhodol v súlade so zákonom (§ 245 ods.2 O.s.p.). Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, ţe ţalobca ako riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci okrem iného : - v mesiaci máj 2007 prijal od konateľa spoločnosti S. so sídlom v S. V.V. dve bagrové lyţice zeminy, ktorú mu priviezli a nefakturovali, rovnako v tomto mesiaci si poţičal od konateľov tejto firmy zvárací aparát, ktorým mu ich pracovník zváral po pracovnej dobe kovové oplotenie rodinného domu, avšak za poţičanie mu opäť fakturované nebolo. Uvedené sluţby prijal ţalobca za to, ţe druhého konateľa uvedenej firmy P. S. v roku 2007 viackrát uprednostňoval pri evidenčných úkonoch ich firemných motorových vozidiel tým, ţe mu oznámil konkrétny termín, kedy sa má dostaviť k vybaveniu evidenčného úkonu konkrétneho motorového vozidla, aby nemusel čakať dlho v rade na ODI OR PZ v Čadci, pričom takýchto zmien vykonal v roku 2007 asi 11 a pri všetkých sa kontaktoval na ţalobcu, ktorý mu navrhol termín, - v mesiaci máj 2007 prijal od konateľa spoločnosti P. so sídlom v K. N. K. P. M. kovové uholníky v celkovej dĺţke cca 30 m, ktoré neboli fakturované. Za to P. M. uprednostnil pri evidenčných úkonoch súvisiacich s vybavovaním zmien k motorovým vozidlám ich spoločnosti v evidencii motorových vozidiel na ODI OR PZ v Čadci tým, ţe mu oznámil, kedy sa má dostaviť pre hotové poţadované doklady, ku ktorým uţ predtým odovzdal potrebné podklady na ODI OR PZ v Čadci, 4 8Sžo/11/2010 - v lete 2007 prijal od starostu obce K. Ľ. S. presne nezistené mnoţstvo čučoriedok, ktoré tento odniesol manţelke ţalobcu do miesta bydliska, za čo ho ţalobca uprednostnil pri vybavovaní evidenčných zmien k motorovým vozidlám ich obce ako aj dokladu k jeho vlastnému prívesnému vozíku na ODI OR PZ Čadca a zvýhodnil ho osobným vykonaním ohliadky vozidiel patriacich obci K. a tak nemusel zapisovať do časového poradia pri rannom zapisovaní ţiadateľov o vykonanie evidenčných zmien, ale ţalobca mu sám po skontrolovaní podkladov oznámil, kedy sa má dostaviť k prevzatiu vystavených dokladov, - na jeseň 2007 prijal od R. Š. 10 litrov čučoriedok za uprednostnenie jeho priateľa J. Č. pri ohliadke jeho traktora, ktorú v súvislosti s prihlásením do evidencie osobne vykonal v mieste jeho trvalého bydliska v obci Nová Bystrica, ako aj pri zaevidovaní tejto evidenčnej zmeny a vydaní nových tabuliek s EČV na ODI OR PZ v Čadci. Ţalovaný uviedol, ţe zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy spočíva v tom, ţe : ţalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď ako riaditeľ ODI OR PZ v Čadci uprednostňoval a zvýhodňoval pri vykonávaní evidenčných úkonov k motorovým vozidlám osoby, ktoré mu za to poskytli rôzne výhody alebo sluţby. Svoje sily a schopnosti nevynaloţil na ochranu práv iných ako zvýhodnených ţiadateľov o vykonanie evidenčných úkonov, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. a ţe ţalobca nevykonával riadne štátnu sluţbu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uloţené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. j/ zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov), nariadením nadriadeného (čl. 3 ods. 2 N PPZ č. 1/2007) a pokynom nadriadeného (pokyn riaditeľa KR PZ v Ţiline č. p.: KRP-448/VO-2007), čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta, uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, g/, a h/ zákona, pretoţe sa nezdrţal konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôleţitého záujmu štátnej sluţby s osobnými záujmami ani konania, ktoré narušilo váţnosť PZ alebo mohlo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodrţal sluţobnú disciplínu. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru, ktorá spočíva v tom, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu 5 8Sžo/11/2010 dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Bolo by v príkrom rozpore s dôleţitými záujmami štátnej sluţby, keby v sluţobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal korupčne. Je potrebné podotknúť, ţe svedomité plnenie sluţobných povinností a dôsledné dodrţiavanie sluţobnej disciplíny je základnou povinnosťou kaţdého príslušníka PZ a zvlášť nadriadeného. Preto doterajšie kladné hodnotenia ţalobcu nemôţu byt' ospravedlnením pre tak závaţné konanie, ktorého sa dopustil. Uvedené protiprávne konanie bolo ţalobcovi podľa názoru ţalovaného preukázané dôkazmi, ktoré boli získané a zadokumentované v zmysle § 238 zákona. Ide najmä o vlastné šetrenie nadriadeného ţalobcu, ktorý ako dôkazy vyuţil zápisnice o výsluchoch osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci Bc. J. T., R. T., Mgr. M. M., G. P., L. S. a ţalobcu ako účastníka konania. Nadriadený sa taktieţ nahliadnutím oboznámil s vyšetrovacím spisom Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007 a vyuţil zápisnice o výsluchoch svedkov R. Š., P. S., V.V., F. S., Ľ. S., J. G., P. G. st., P. G. ml., L. K. a P. M., zápisnicu o výsluchu ţalobcu ako obvineného, prepisy z legálneho pouţitia ITP, z ktorých urobil výpisky. Ţalovaný vychádzal z právneho stavu a skutkových okolností v čase prepustenia po tom, ako zadováţil v súlade s ustanovením § 238 zákona dôkazy svedčiace o protiprávnom konaní ţalobcu. Ţalovaný konštatoval, ţe aktívne plnenie uloţených úloh policajtom je základnou sluţobnou povinnosťou kaţdého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona. Preto aktívne a svedomité plnenie uloţených úloh nie je, ba dokonca ani nemôţe byť ospravedlnením za protiprávne konanie spáchané ţalobcom. Svoju profesionálnu anamnézu ţalobca sám negoval svojím protiprávnym konaním. Zhodnotenie doterajších výsledkov sluţby ţalobcu je v pôsobnosti príslušných sluţobných orgánov v rámci ich práva na voľnú úvahu. V ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona nie sú obsiahnuté poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia sluţobnej prísahy (viď právny názor NS SR sp. zn. 7 Sţ 124/03, č.k. l Sţo 113/2008). Zdôraznil, ţe poţadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaloţiť svoje sily na ochranu verejného poriadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi k výkonu sluţby v PZ. Kaţdý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa dopustil ţalobca, je v príkrom rozpore s obsahom sluţobnej prísahy policajta. 6 8Sžo/11/2010 Ţalovaný uviedol, ţe z predloţených dôkazov vyplýva, ţe ţalobca bol oboznámený aj s pokynom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Ţiline č.p.: KRP-448/VO-2007 zo dňa 16.3.2007, podľa ktorého riaditeľ KR PZ v Ţiline, ako nadriadený ţalobcovi zakázal v pôsobnosti KR PZ v Ţiline vybavovať prednostné vykonávanie evidenčných úkonov na okresných dopravných inšpektorátoch a oddeleniach dokladov odborov poriadkovej polície, okrem úkonov vybavovaných pre vlastnú osobu a blízke osoby (manţel, manţelka, dieťa, rodič) po predchádzajúcej dohode s vedúcim pracovníkom konkrétneho pracoviska. Predmetným pokynom ďalej zakázal vybavovať uvedené úkony pre iné osoby s výnimkou súhlasu riaditeľa KR PZ alebo zástupcu riaditeľa KR PZ v Ţiline. Zo zadováţených dôkazov vyplýva, ţe ţalobca, ktorý bol podriadeným riaditeľa KR PZ v Ţiline, nerešpektoval jeho pokyn, ktorým sa zakazovalo vybavovať prednostne evidenčné úkony, pričom tieto úkony ţalobca aj napriek uvedenému zákazu zrealizoval. Podľa názoru ţalovaného vykonanými dôkazmi bolo ţalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané protiprávne konanie, ktorého sa dopustil, pričom zásada objektívnej pravdy bola v danom prípade dôsledne dodrţaná. Na základe vyhodnotenia zadováţených dôkazov ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca tým, ţe prijímal rôzne výhody od osôb, ktoré poţadovali od neho vykonanie evidenčných úkonov spojených s motorovými vozidlami, práve aj s poukázaním na interné predpisy ţalovaného zakazujúcimi vykonávanie evidenčných úkonov pre iné osoby, sa dopustil konania, ktoré je vo zvlášť hrubom rozpore so sluţobnou prísahou ako aj so sluţobnými povinnosťami ţalobcu, pričom jeho ponechanie v sluţobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, zvlášť ak v PZ zastával riadiacu funkciu a nerešpektoval pokyn svojho nadriadeného. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe v samostatnom personálnom konaní vedenom v súlade so zákonom sa zásady stanovené v trestnom konaní, ktoré podľa ustálenej súdnej praxe je odlišné, samostatné a nezávislé, ako je prezumpcia neviny prípadne zásada in dubio pro reo neuplatňuje. Ţalovaný uviedol, ţe zadováţil dostatočné mnoţstvo dôkazov, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech ţalobcu a dospel pritom k záveru, ţe ţalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod prepustenia zo sluţobného pomeru. Zdôraznil, ţe hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy žalovaného, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má povaţovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné ešte vykonať ďalšie dôkazy a obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie, pričom zhromaţdenými dôkazmi bolo podľa názoru ţalovaného 7 8Sžo/11/2010 ţalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané protiprávne konanie, ktorého sa dopustil. Napadnuté rozhodnutie o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods.1 písm. e/ zák.č. 73/1998 Z.z. bolo vydané po zadováţení a vyhodnotení dôkazov preukazujúcich ţalobcovi protiprávne konanie, ktoré boli získané v súlade s právnymi predpismi. Ţalovaný mal za to, ţe protiprávne konanie bolo ţalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané a aj keď osoby, ktorých vyjadrenia sú súčasťou na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, popreli, ţe ţalobcovi niečo poskytli za vybavovanie evidenčných úkonov, v danom prípade podľa názoru ţalovaného ide o účelové tvrdenia, pretoţe sami by sa vystavili trestnej zodpovednosti za poskytnutie úplatku. Uvedené osoby však potvrdili tú skutočnosť, ţe od ţalobcu pri realizovaní evidenčných úkonov spojených s motorovými vozidlami na ODI v Čadci potrebovali minimálne zvýhodnenie v tom, ţe nemuseli čakať tak, ako ostatné osoby pri realizovaní evidenčných úkonov na tomto dopravnom inšpektoráte. Ţalovaný mal za to, ţe v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváţenie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti ţalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol o ďalšom zotrvaní ţalobcu v sluţobnom pomere príslušníka PZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalovaný navrhol odvolaciemu súdu rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe ţaloba sa zamieta. Ţalobca písomné vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- októbra 2010 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. 8 8Sžo/11/2010 Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia /§ 250i ods.1 O.s.p./. Podstatnou námietkou ţalovaného správneho orgánu bola argumentácia, ţe napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správneho uváţenia. V tomto smere odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe správne uváţenie je súdom preskúmateľné v zmysle ustanovenia § 245 ods.2 O.s.p., podľa ktorého pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe voľnej úvahy, je povinnosťou súdu posúdiť, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, ale z rozhodnutia musí byť tieţ zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil. Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe nie je povinnosťou prieskumného súdu nahradiť pouţité správne uváţenie svojím vlastným. Súčasťou preskúmania súdu je i posúdenie, či správne uváženie je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Správny orgán totiţ i pri voľnom uváţení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať jeho medze, a tieţ nesmie pri pouţití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu pouţiť a jej pouţitie zdôvodniť. V tomto smere v posudzovanej veci sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné, pretoţe z nich nie je jasné, ktoré skutočnosti povaţovali správne orgány oboch stupňov za rozhodujúce pre voľbu medzi naznačenými niekoľkými moţnosťami, akými skutkovými a právnymi úvahami sa pritom riadili a či ich úvaha neporušuje pravidlá logického uvaţovania. Tieto uvedené okolnosti pri preskúmaní rozhodnutia vydaného na základe voľnej úvahy, musí súd podrobiť svojej kognícii, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V zmysle uvedeného námietky ţalovaného uvedené v odvolaní na vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu nemohli mať vplyv. 9 8Sžo/11/2010 Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu došlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Správne orgány oboch stupňov si pre svoj záver - ţe ţalobca svojím konaním porušil základné povinnosti príslušníka Policajného zboru, porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby - nezadováţili dostatok skutkových podkladov. Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom krajského súdu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe dôvody uvádzané ţalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Za tohto stavu vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, ich náhradu nepriznal z dôvodu ich neuplatnenia, resp. v súvislosti s odvolacím konaním mu ţiadne trovy ani nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave
- októbra 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská