Najvyšší súd 5 Cdo 236/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. S., narodeného X. bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., dieťa rodičov J. J., t. č. K., T. a PhDr. A. S., bývajúcej v I. L., o návrhu, otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10 P 109/2008, o dovolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- decembra 2009 , sp. zn. 6 CoP 46/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Komárno rozsudkom z
- septembra 2009 č. k. 10 P 109/2008–146 zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému zo sumy 2 500 Sk na 800 Sk mesačne. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo preukázané, že v možnostiach a schopnostiach otca maloletého nastala podstatná zmena odôvodňujúca novú, nižšiu úpravu výživného, naopak, na strane dieťaťa došlo k zmene spočívajúcej v tom, že vzhľadom na odstup štyroch rokov od poslednej úpravy výživného, došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb. Krajský súd v Nitre rozsudkom z
- decembra 2009, sp. zn. 6 CoP 46/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. O.s.p., keď sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. 5 Cdo 236/2010 2 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého, ktorý žiadal o prešetrenie oboch rozsudkov nižších stupňov, mal za to, neboli v konaní brané do úvahy ním predložené dôkazy, a podľa jeho názoru bolo konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), pred tým, než by sa napadnutým rozhodnutím krajského súdu zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, keď sa dovolanie podá v lehote na odvolacom súde alebo dovolacom súde (§ 240 ods. 2 O.s.p.). Ako vyplýva z doručeniek založených v spise (č.l. 191 spisu), rozsudok Krajského súdu v Nitre z
- decembra 2009, sp. zn. 6 CoP 46/2009 bol otcovi maloletého dieťaťa doručený dňa
- januára
- Jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) preto začala v danom prípade plynúť dňa
- januára 2010, kedy predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a uplynula dňa
- februára 2010 ( štvrtok) , ktorý deň bol riadnym pracovným dňom. Ak preto otec maloletého dieťaťa podal svoje dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky až dňa
- septembra 2010, podal ho oneskorene. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. 5 Cdo 236/2010 3 Dovolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov dovolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s. p.s použitím § 243b ods. 4 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová