o ochranu proti nekalej súťaži

Najvyšší súd Slovenskej republiky 6Obo/87/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: Š., a. s., (Š., a. s.), P., zast. JUDr. S.M., advokátom so sídlom Š., proti ţalovanému: J. I., M., obchodné meno – J. I. – T. – P., H.., zast. JUDr. J. L., advokátom so sídlom N., o ochranu proti nekalej súťaži, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

1. mája 2009, č. k. 7Cb/38/1999-789, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
2. mája 2009, č. k. 7Cb/38/1999-789 p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku súdom I. stupňa. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
3. mája 2009, č. k. 7Cb/38/1999-789 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 16 500,-- Eur ako primerané zadosťučinenie vo zvyšku ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol, ţe o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 6Obo/87/2009 2 Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca ţalobou z
4. júla 1999, spresnenom v priebehu konania, ţiadal, aby mu súd poskytol ochranu proti nekalej súťaţi. Krajský súd ako súd prvého stupňa v poradí druhým rozsudkom z
5. februára 2007 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 500 000,-- Sk ako primerané zadosťučinenie. Návrh na priznanie práva zverejniť rozsudok zamietol. Vo zvyšnej časti konanie zastavil a návrh zamietol, pričom účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní účastníkov konania uznesením z
6. septembra 2008 tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola ţaloba o uverejnenie rozsudku zamietnutá, potvrdil. V časti, ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi primerané zadosťučinenie 500 000,-- Sk a v časti, ktorou nárok na primerané zadosťučinenie 6 500 000,-- Sk zamietnutý, bol rozsudok zrušený a vrátený súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v predmetnom rozhodnutí vyslovil názor, ţe zo strany ţalovaného došlo k nekalosúťaţnému konaniu, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 44 Obch. zák.) a bolo spôsobilé privodiť ţalobcovi ujmu. Súd prvého stupňa sa v novom konaní zaoberal ţiadanou peňaţnou formou satisfakcie v sume 7 mil. Sk a doplnil dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 3 O. s. p. a zotrval na svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ţe primeraným zadosťučinením je suma 16 500,-- Eur a preto súd uplatnenému nároku v tejto časti vyhovel a vo zvyšnej časti ţalobu zamietol, keďţe účastníci konania nepredloţili ţiadne také dôkazy a netvrdili ţiadne také skutočnosti, ktoré by dávali podklad pre odlišné rozhodnutie o uplatňovanom nároku. Predchádzajúcimi rozhodnutiami (rozsudok z
7. februára 2007 a uznesenie z
8. septembra 2008) bolo nepochybne ustálené, ţe ţalovaný sa vo vzťahu k ţalobcovi dopustil nekalosúťaţného konania. Len samotné nekalosúťaţné konanie však nárok na primerané zadosťučinenie nezakladá. Vyţaduje sa, aby ţalobca preukázal, ţe v dôsledku nekalosúťaţného konania mu vznikla ujma nemateriálnej povahy. 6Obo/87/2009 3 V konaní mal súd prvého stupňa preukázané, ţe zdravotnícke zariadenia uprednostňovali finančne výhodnejšiu ponuku ţalovaného, zaloţenú na neobjektívne spracovanom porovnávaní cien, čím ţalobca získal povesť, ţe je „drahý“. Ţalovaný porovnávací cenník rozposielal zdravotníckym zariadeniam, teda odberateľom (obchodným partnerom) s tým, ţe ceny v týchto porovnaniach boli zostavené v prospech ţalovaného. Porovnanie cien nebolo zaslané len MZ SR preto, ţe takto sa ţalovaný bránil proti selektívnemu prístupu MZ SR, ktoré uprednostňovalo ţalobcu pred ostatnými dodávateľmi. Ţalovaný cenník zaslal priamo N. – B., N. M., N. R., N. M., F. a iným. Po podaní ţaloby, ţalovaný od šírenia porovnávacích cenníkov upustil. Šírenie porovnávacích cenníkov je len jedna z okolností, pre ktoré odberateľ nemocničné zariadenia, vstúpili do zmluvného vzťahu so ţalovaným. Sám ţalobca potvrdil, ţe ţalovaným ponúkané tlačivá nedosahovali kvalitu tlačív ţalobcu. Trh zdravotníckych tlačív je limitovaný počtom ich odberateľov, keďţe tieto tlačivá nie sú ponúkané odborne neznalej verejnosti. Pokles odbytu tlačív u ţalobcu preto nie je spôsobený výlučne nekalosúťaţným konaním ţalovaného, ale tieţ tým, ţe na trh vstúpil ďalší distribútor tlačív, čím sa prelomilo monopolné postavenie ţalobcu (od roku 1999). Preto nekalosúťaţné konanie ţalovaného neznamenalo paušálny pokles odbytu zdravotníckych tlačív u ţalobcu. Následne prvostupňový súd vyhodnotil rok 1998 a 1999 z hľadiska ţalovaného t. j. jeho fakturácie zdravotníckych tlačív a jeho výdavky, pričom v roku 1998 mal ţalovaný základ dane z príjmov (jeho podiel) 646 227,-- Sk a roku 1999 to bolo 294 345,-- Sk. Prvostupňový súd preto dospel k názoru, ţe primerané zadosťučinenie v sume 16 500,-- Eur je dostatočnou výstrahou pre ţalovaného a tieţ satisfakciou primeranou ujme ţalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca a ţalovaný. Ţalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uloţení povinnosti ţalovanému zaplatiť ţalobcovi primerané zadosťučinenie v sume 16 500,-- Eur a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti zmenil a aj v tejto časti 6Obo/87/2009 4 ţalobu zamietol z týchto dôvodov: Prvostupňový súd neprihliadol dostatočne na všetky okolnosti prípadu a okolnosti významné pre rozhodnutie o primeranom zadosťučinení. Ţalovaný má zato, ţe ak bolo ustálené, ţe jeho nekalosúťaţné konanie malo spočívať vo vyhotovení a rozširovaní porovnávacieho cenníka s cenami zdravotníckych tlačív ţalobcu a ţalovaného, tak intenzita tohto nekalosúťaţného konania bola veľmi nízka z dvoch zásadných dôvodov, na ktoré súd I. stupňa dostatočne neprihliadol. a/ okolnosti a motív konania zo strany ţalovaného Ak by ţalobca postupoval korektne a ţalovaného by na trh prijal ako súťaţiteľa v rámci prirodzenej tvorby konkurencie v tejto oblasti, nebol by ţalovaný nikdy pristúpil k vyhotoveniu akéhokoľvek porovnávacieho cenníka. b/ okolnosť, ţe k odoslaniu porovnávacích cenníkov priamo ţalovaným k odberateľom došlo len v celkom nepatrnom rozsahu (aj to len na základe pochybenia zamestnancov ţalovaného) a ţe porovnávací cenník sa odberateľom dostal na základe jeho rozposlania zo strany štátnych úradov a orgánov, ktorým ich ţalovaný predloţil s celkom iným zámerom. Prvostupňový súd nedostatočne prihliadol aj na to, ţe ţalovaný v rokoch 1998 a 1999 pri podnikaní v rámci zdruţenia so svojou manţelkou dosiahol z predaja predmetných tlačív nepatrný zisk. Ţalobca odvolaním napadol všetky výroky rozsudku z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu a navrhol, aby odvolací súd rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 232 357,43 Eur ako primerané zadosťučinenie ako i trovy konania z týchto dôvodov. Ţalobca, napriek tomu, ţe bolo konštatované súdmi, ţe ţalovaný sa dopustil nekalosúťaţného konania má zato, ţe primeraným zadosťučinením sa má ţalobcovi zmierniť vnímanie krivdy spôsobenej mu nielen samotným nekalosúťaţným konaním, ale aj jeho dôsledkami. Nepovaţuje za dostatočnú satisfakciu svojej nemajetkovej ujmy ani zadosťučinenie v sume 16 500,-- Eur, pričom nebolo rozhodnuté o trovách konania. Ţalobca sám, len na trovách konania zaplatil cca 2,5 mil. Sk. Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa nevedie k výchove na zachovávanie zákonov, čestného plnenia povinnosti a na úctu k právam iných osôb. Ţalobcovi sa nedostalo zadosťučinenia vo forme verejného ospravedlnenia z dôvodu 6Obo/87/2009 5 plynutia času. Súd prvého stupňa neprihliadol na zásah ţalovaného na ţalobcovo renomé (Good will) nálepkou „drahý“. Ţalovaný pôsobí na trhu tlačív od roku 1992, na trhu zdravotníckych tlačív sa pokúšal presadiť cca od roku 1997, pričom jeho pôsobenie do času, ako začal šíriť neobjektívne porovnávacie cenníky, nebolo nijak výrazné. Obrat nastal aţ v dôsledku jeho nekalosúťaţného konania. Nálepka „drahý“ sa prejavila i v strate klientely ţalobcu. Má zato, ţe ako ţalobca, tak aj ţalovaný sú „bohaté a veľké“ podnikateľské subjekty a preto suma 16 500,-- Eur nepredstavuje výraznejšiu poloţku a ţe spĺňa funkcie satisfakcie. Ďalej ţalobca nesúhlasní s posudzovaním výšky primeraného zadosťučinenia len s ohľadom na vykázaný zisk ţalovaného, prvostupňový súd mal vychádzať z jeho príjmov v rokoch 1998 a
9. Ţalobca sa nikdy nebránil konkurenčnému prostrediu, ale nie zaloţeným na nekalosúťaţnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolania ţalovaného a ţalobcu v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, ţe odvolaniam nie je moţné vyhovieť. Je nesporné, ţe ţalovaný sa dopustil nekalosúťaţného konania tým, ţe zasielal zdravotníckym zariadeniam – odberateľom porovnávací cenník s tým, ţe ceny v týchto porovnaniach boli zastavené v prospech ţalovaného (§ 44 Obch. zák.). Sporným zostala výška poţadovaná ţalobcom a výška priznaná súdom prvého stupňa ako primerané zadosťučinenie (§ 53 Obch. zák.). Podľa ust. § 53 Obch. zák. osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené alebo ohrozené, môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal a odstránil závadný stav. Ďalej môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe poskytnúť aj v peniazoch, náhrady škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. 6Obo/87/2009 6 Ţalobca poţadoval primerané zadosťučinenie v peniazoch, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď výšku primeraného zadosťučinenia odvíjal od rozsahu a intenzity nekalosúťaţného konania v pomere k vykázanému zisku ţalovaného v roku 1998 a 1999, v ktorých došlo k realizácii nekalosúťaţného konania. Odvolací súd preto tvrdenie ţalobcu, ţe pri určení výšky primeraného zadosťučinenia mal prvostupňový súd vychádzať z príjmov ţalovaného v rokoch 1998 a 1999, povaţoval za nedôvodné, a preto k tejto námietke neprihliadol. Rovnako tvrdenia ţalobcu o vynaloţení energie spočívajúcej vo zvýšení marketingových aktivít a nákladov, zamestnaním osoby sledujúcej praktiky ţalovaného. Ţalobca má zato, ţe mu nekalosúťaţným konaním ţalovaného vznikla ujma, ktorú nie je moţné v rámci konania o náhradu škody uplatňovať, nakoľko nie je v priamej príčinnej súvislosti s konkrétnym konaním ţalovaného. Odvolací súd je názoru, ţe prvostupňový súd prihliadol k závaţnosti vzniknutej ujme a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu alebo ohrozeniu práv došlo. Rovnako správne postupoval, keď nepripustil, aby si cestou poţiadavky na zaplatenie primeraného zadosťučinenia ţalobca – oprávnený riešil jemu vzniknutú hmotnú ujmu, keďţe túto ujmu si mohol uplatniť ako náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie, i keď ide o nárok zloţitejší pri dokazovaní jeho vzniku a oprávnenosti. Odvolací súd preto dôvody odvolania ţalobcu povaţoval za nedôvodné, a preto k nim neprihliadol. Rovnako v odvolaní ţalovaného uvádzané tvrdenie, ţe jeho nekalosúťaţné konanie bolo veľmi nízkej intenzity, pričom bolo spôsobené aj „omylom“ ţalovaného zamestnancov, nezbavuje ţalovaného dôsledku t. j. nároku ţalobcu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Obchodný zákonník nestanovuje konkrétne pravidlá pre určenie výšky satisfakčného plnenia, hovorí len o primeranosti. Je na súde, aby určil podľa svojho voľného uváţenia výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá nesmie presiahnuť čiastku poţadovanú ţalobcom v ţalobe, ale táto výška môţe byť i niţšia. Nie je prípustné, aby vzniknutá materiálna 6Obo/87/2009 7 ujma bola nahrádzaná z titulu primeraného zadosťučinenia poskytnutého v peniazoch a je potrebné trvať na tom, ţe má byť vysporiadaná z titulu náhrady škody, popr. bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď vyhodnotil intenzitu nekalosúťaţného konania ţalovaného vo vzťahu k jeho obchodnému menu (nálepka „drahý“), porovnávaniu, kvality tlačív ţalobcu a ţalovaného a dĺţky trvania nekalosúťaţného konania a následne dospel k záveru, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil. Odvolací súd povaţuje konanie ţalovaného, ktorým chcel vstúpiť na trh so zdravotníckymi tlačivami a dosiahnuť, aby ţalobca stratil monopolné postavenie na trhu zasielaním porovnávacích cenníkov, za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaţe v hospodárskej súťaţi. Ţalovaný nevyuţil moţnosti dané mu zákonom, čo urobil aţ následne, keď sa obrátil na Protimonopolný úrad SR. Najvyšší súd Slovenskej republiky dôvody uvádzané ţalovaným, pre ktoré sa odvolal nepovaţoval za dôvodné, a preto k nim nemohol prihliadnuť. Odvolací súd, keďţe dospel k názoru, ţe napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa je vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 4 O. s. p. tak, ţe o nich rozhodne súd prvého stupňa. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
10. augusta 2010 JUDr. Darina L i č k o v á, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková