2 písm. a/ O.s.p., dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Uviedol, ţe okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. Odvolanie otca povaţoval preto za neopodstatnene podané. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie otec maloletých detí. Navrhol rozhodnutia krajského i okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté vadou
b/ O.s.p. Advokátska koncipientka právnej zástupkyne navrhovateľky sa totiţ počas prvostupňového konania zúčastnila viacerých úkonov bez platného splnomocnenia. Ten kto vystupoval v konaní ako účastník, nemal teda spôsobilosť byť účastníkom konania. Namietal tieţ, ţe v konaní pred súdmi niţších stupňov sa súdy dopustili viacerých závaţných procesných vád, v dôsledku ktorých mu odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Nesprávny postup súdov spočíval v tom, ţe súdy nevyhodnotili ţiadne z dôkazov, ktoré predloţil a nevykonali ţiadne ním navrhované dôkazy, nebol oboznamovaný s podaniami matky maloletých detí, ku ktorým sa potom nemal moţnosť vyjadriť, viackrát mu bolo na pojednávaniach zabránené vystúpiť a vyjadriť svoje stanovisko. Súdy jednoznačne preferovali matku maloletých detí najmä tým, ţe vyhoveli všetkým jej návrhom na vykonanie dokazovania a poskytli jej oveľa väčší priestor na vyjadrenie, čím porušili jeho právo na rovnaké postavenie.
dovolateľa si súdy nesplnili ani zákonnú povinnosť, ktorá im vyplýva z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., keď ich rozhodnutia nespĺňajú zákonom poţadované náleţitosti. Dovolanie napokon odôvodnil tým, ţe súdy niţších stupňov dospeli na základe nedostatočne vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a ţe ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. 4 Cdo 208/2009 3 Matka maloletých detí, ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu otca nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, druhá veta O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Navyše, v posudzovanej veci ide o prípad, v ktorom je prípustnosť dovolania vylúčená aj v zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. Ide totiţ o vec upravenú Zákonom o rodine, pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo 4 Cdo 208/2009 4 o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol
zákona potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či konanie pred súdmi niţších stupňov netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. b/ a písm. f/ O.s.p.
b/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t.j. Občiansky zákonník.
Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe všetci účastníci konania otec, matka i samotné maloleté deti mali počas celého konania spôsobilosť byť účastníkmi konania. Pokiaľ teda dovolateľ videl existenciu tejto vady v tom, ţe advokátska koncipientka právnej zástupkyne navrhovateľky sa zúčastnila viacerých úkonov prvostupňového konania 4 Cdo 208/2009 5 bez platného splnomocnenia, ide o námietku zmätočnú, nemajúcu oporu vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení. V tejto súvislosti treba poznamenať, ţe nejde ani o nedostatok podmienky konania v podobe nedostatku plnomocenstva, lebo matka maloletých detí udelila plnú moc advokátke Mgr. I. V. na zastupovanie v tomto konaní, pričom advokátka substitučne splnomocnila na zastupovanie matky maloletých detí v prejednávanej veci svoju koncipientku Mgr. D. I. (č.l. 3 a 37 spisu). K tvrdeniu dovolateľa, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať treba uviesť, ţe
f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho procesných práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takýmto procesným právom účastníka je napr. byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod. Dovolací súd za nedôvodnú povaţuje námietku dovolateľa o odňatí moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v nevykonaní ním navrhnutých dôkazov. Nevykonanie všetkých účastníkom navrhnutých dôkazov nie je odňatím moţnosti konať pred súdom, pretoţe v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Za odňatie moţnosti konať pred súdom nie je moţné povaţovať ani to, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, v tomto prípade enormné mnoţstvo rôznych dokumentov, fotografií a iných listín, ktoré otec maloletých detí predloţil. Za nenáleţité, ničím nepodloţené treba povaţovať tvrdenia dovolateľa, ţe nebol oboznamovaný s podaniami matky, ku ktorým sa nemal moţnosť vyjadriť. Z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe otcovi (jeho právnemu zástupcovi) bol doručený nielen návrh matky na začatie konania, ale aj jej podanie z 9. júla 2007, na ktoré otec reagoval podaním z 3. septembra 2007, ktoré obsahovalo 92 strán a vyše 200 strán príloh. Otec sa písomne vyjadril aj k záznamu zo šetrenia vykonaného zo strany kolízneho opatrovníka (podanie 4 Cdo 208/2009 6 z 3.9.2007 č.l. 102 spisu). Okrem toho, otec viackrát vyuţil právo nahliadnuť do spisu, vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 O.s.p. (25.6.2007, 16.7.2007, 25.7.2007, 8.8.2007, 15.8.2007, 22.8.2007, 14.9.2007, 20.9.2007) a teda mal moţnosť podrobne sa oboznámiť so všetkými písomnosťami nachádzajúcimi sa v spise a mal moţnosť sa k nim vyjadriť, čo aj vyuţil. Z obsahu spisu (zápisníc o pojednávaní) nevyplýva ani to, ţe by súdy niţších stupňov zabránili otcovi na pojednávaniach vystúpiť a znemoţnili mu tak vyjadriť svoje stanovisko. Rovnako z neho nevyplýva, ţe by v priebehu pojednávaní poskytli oveľa väčší priestor na vyjadrenie matke neţ jemu. Nedôvodná je preto aj námietka,
ktorej súdy niţších stupňov porušili jeho právo na rovnaké zaobchádzanie vyplývajúce z ustanovenia § 18 O.s.p. Pokiaľ otec v dovolaní poukazoval na moţné porušenie práva na spravodlivý proces pre nedostatok odôvodnenia rozsudkov okresného i krajského súdu,
názoru dovolacieho súdu, odvolací súd a aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia jasne uviedli, ktoré dôkazy povaţovali za rozhodujúce, z akých skutkových záverov vychádzali, prečo odvolací súd povaţoval právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za správne a osobitne sa vyporiadal aj s námietkou nesprávneho hodnotenia dôkazov. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (aj súdu prvého stupňa) nemoţno preto povaţovať za tak nejasné a nezrozumiteľné, ţe by to otcovi znemoţňovalo objektívne posúdiť jeho (ne)správnosť, prípadne kvalifikovane sa rozhodnúť, ktorým dovolacím dôvodom má dovolanie odôvodniť. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov trpí vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/, c/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani
týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy niţších stupňov po neúplne vykonanom dokazovaní dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a ţe ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe uvedené námietky nespôsobujú 4 Cdo 208/2009 7 existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. Námietky účastníka konania, ktorými vytýka súdu existenciu tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba povaţovať za dovolacie dôvody
2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú. Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti
O.s.p. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť, ţe dovolanie otca smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému
prípustné nie je; keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté
1 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p., lebo ide o konanie o výţivnom pre maloleté deti, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14.júla 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 4 Cdo 208/2009 8
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.