Najvyšší súd 6 Cdo 8/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. Ľ. Č., bývajúcej v K., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v K., proti ţalovanému S., so sídlom v K., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. K., advokátom so sídlom v K., o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 19 C 214/2006, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- septembra 2009 sp.zn. 2 Co 6/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice I rozsudkom z
- októbra 2008 č.k. 19 C 214/2006-200 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede danej jej listom ţalovaného z
- júla
- O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobkyňu zaviazal nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 18 302,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pokiaľ ide o funkciu zástupkyne riaditeľa školy, bolo toto miesto uţ obsadené podľa § 5 ods. 1 zák. č. 552/2003 Z.z. na základe výberového konania. Nejde preto o prípad, kedy by bol zamestnávateľ povinný ponúknuť túto riadne obsadenú funkciu ţalobkyni po jej návrate naspäť do práce po ukončení sporu o neplatnosť výpovede. V prípade vypísania výberového konania na miesto, ktoré je obsadené, sa úspešné absolvovanie výberového konania stáva predpokladom pre výkon funkcie, na ktorú bolo výberové konanie vypísané. V súvislosti s nadbytočnosťou ţalobkyne ako stredoškolskej učiteľky uviedol, ţe ţalovaný rozhodol o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej zrušil dve pracovné miesta v odbore stredoškolský učiteľ a tieţ o tom, ţe ţalobkyňa sa stala nadbytočnou. Nebolo zistené, ţe by v čase dania 2 6 Cdo 8/2010 výpovede boli u ţalovaného voľné pracovné miesta, prípadne, ţe by počas plynutia výpovednej doby boli prijatí na jej funkciu iní zamestnanci. Ţalovaný preto skončil pracovný pomer so ţalobkyňou v súlade so zákonom, z ktorého dôvodu povaţoval jej ţalobu za neopodstatnene podanú. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
- septembra 2009 sp.zn. 2 Co 6/2009 na odvolanie ţalobkyne rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, ţe ţalobkyňa sa stala nadbytočnou z dôvodu rozhodnutia o organizačnej zmene - zníţení stavu zamestnancov, v druhu práce - stredoškolský učiteľ odborných predmetov, pričom výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi (súd nemôţe správnosť výberu preskúmavať). Za správny povaţoval aj záver súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný nemal pre ţalobkyňu inú vhodnú prácu a nemal moţnosť ju ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. Bola teda splnená i hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede vyplývajúca z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce. Rozsudok okresného súdu povaţoval preto za vecne správny. V súvislosti s odvolacou námietkou ţalobkyne, ţe výpoveď neobsahuje zmienku o jej nadbytočnosti ako zástupkyne riaditeľa pre odborné predmety, odvolací súd uviedol, ţe jej pracovný pomer nebol zaloţený vymenovaním do uvedenej funkcie, ale bol zaloţený pracovnou zmluvou s výkonom práce stredoškolského učiteľa odborných predmetov. Preto otázka vykonávania uvedenej funkcie nemôţe byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, ţalobe v celom rozsahu vyhovel a ţalobkyni priznal náhradu trov konania, príp. rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedla, ţe v napadnutom rozhodnutí sa krajský súd odchýlil od právneho názoru okresného súdu, ktorý povaţoval obsahovú náplň pracovných činností vykonávaných ţalobkyňou za skutočnosť právne významnú pre posúdenie, či sa organizačná zmena vzťahovala na druh práce ţalobkyne. Keďţe odvolací súd inak vec právne posúdil, neţ súd prvého stupňa a jeho právne posúdenie je nesprávne, potvrdzujúcim rozhodnutím porušil 3 6 Cdo 8/2010 zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe navrhuje dovolanie ţalobkyne ako neprípustné zamietnuť. Zároveň ţiadal ţalobkyňu zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci ţalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do
- februára
- Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne 4 6 Cdo 8/2010 rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil. Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní namietala, ţe odvolací súd sa v rozpore s princípom dvojinštančnosti konania odchýlil od právneho názoru, ktorý vo svojom rozsudku zaujal súd prvého stupňa a z tohto dôvodu jej bola odňatá reálna a efektívna moţnosť skutkovo a právne argumentovať v dvojinštančnom súdnom postupe ohľadne nového právneho názoru, treba uviesť, ţe uvedená námietka je nenáleţitá. Odvolací súd vychádzal totiţ pri svojom rozhodnutí z rovnakého právneho názoru ako súd prvého stupňa, ţe ţalobkyňa sa stala nadbytočnou z dôvodu rozhodnutia o organizačnej zmene - zníţení stavu zamestnancov, v druhu práce - stredoškolský učiteľ odborných predmetov a ţe bola splnená i hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede vyplývajúca z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce. Odvolací súd sa teda od právneho názoru okresného súdu v otázke, či sa organizačná zmena vykonaná ţalovaným vzťahovala na ţalobkyňu, neodchýlil. V posudzovanej veci nejde teda o prípad, kedy by odvolací súd rozsudok okresného súdu síce potvrdil, ale z iných právnych dôvodov, ktoré doposiaľ neboli účastníkmi tvrdené a ktorými sa ani súd prvého stupňa doteraz nezaoberal. Odvolací súd svojim postupom neporušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania a teda právo ţalobkyne na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postupom odvolacieho súdu nebola preto odňatá moţnosť ţalobkyni pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľka vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala. Dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samotný tento dôvod, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je 5 6 Cdo 8/2010 v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobkyne smerovalo proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Dovolací súd ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13.októbra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová