o zaplatenie 4 390,49 Eur (132 268,-- Sk) s prísl.

Najvyšší súd 6 Cdo 184/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. B., bývajúcej v B. a 2/ K. H., bývajúceho v K., zastúpených JUDr. A. B., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému P., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. P. A., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 4 390,49 EUR (132 268,-- Sk) s prísl. kaţdému zo ţalobcov, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 8 C 56/1997, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. apríla 2008 sp.zn. 5 Co 26/07 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
2. apríla 2008 sp.zn. 5 Co 26/07 v zmeňujúcom výroku z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava III
3. marca 1997 si ţalobcovia uplatnili voči ţalovanému nárok na zaplatenie náhrady za uţívanie ich spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m
4. V ţalobe uviedli, ţe spolu so ţalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi označeného pozemku a to kaţdý z nich v X. spoluvlastníckeho podielu a ţalovaný v X. spoluvlastníckeho podielu, ţe ţalovaný uţíva časť pozemku v rozsahu jednej polovice (t.j. vo výmere X. m 2), zatiaľ čo zostávajúcu časť uţíva s ich súhlasom tretí subjekt, a ţe napriek výzvam im ţalovaný odmieta poskytovať úhradu za uţívanie časti pozemku podľa ich spoluvlastníckych podielov. Po viacerých úpravách (zmenách) ţaloby sa domáhali náhrady kaţdý vo výške 132 268,-- Sk s prísl. Okresný súd Bratislava III rozsudkom z
5. októbra 2006 č.k. 8 C 56/1997-114 ţalobu (po čiastočnom zastavení konania v časti uplatnených úrokov z omeškania) zamietol a rozhodol aj o trovách konania a o poplatkovej povinnosti ţalobcov. Zamietnutie ţaloby 6 Cdo 184/2010 2 odôvodnil tým, ţe pokiaľ ţalovaný zo spoločného pozemku uţíva časť v rozsahu preukázateľne menšom, neţ pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel (ním uţívaná časť má výmeru X. m2, zatiaľ čo na jeho spoluvlastnícky podiel pripadá výmera X. /správne X./ m2), len vykonáva svoje vlastnícke právo (právo uţívať vec) zákonom garantovaným spôsobom a na úkor ţalobcov sa nijako bezdôvodne neobohacuje. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie účastníkov rozsudkom z
6. apríla 2008 sp.zn. 5 Co 26/07 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť kaţdému zo ţalobcov sumu 132 268,-- Sk spolu s podrobne špecifikovanými úrokmi z omeškania a náhradu trov konania 124 608,30 Sk do rúk ich právneho zástupcu do troch dní. V časti úrokov z omeškania za dobu od 10.3.1997 do 5.4.2001 zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň ho potvrdil aj vo výroku o poplatkovej povinnosti ţalobcov a rozhodol, ţe odvolanie ţalovaného proti výroku o trovách konania ako oneskorené odmieta. Na rozdiel od prvostupňového súdu vyslovil názor, ţe tak, ako existuje nárok ţalobcov na úhradu za uţívanie ich spoluvlastníckych podielov voči tretej osobe (uţívajúcej časť pozemku v jednej polovici), existuje rovnaký nárok i voči spoluvlastníkovi – ţalovanému, ktorý má ale tieţ nárok domáhať sa voči tretej osobe úhrady za uţívanie svojho spoluvlastníckeho podielu v rozsahu zodpovedajúcom X. z časti pozemku uţívanej touto osobou. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu (posudzujúc podané dovolanie podľa jeho obsahu) v zmeňujúcom výroku zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Poukazoval na to, ţe neuţíval spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a ţe nebránil ţalobcom ani im inak neznemoţňoval uţívanie veci v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom. Uviedol tieţ, ţe ak ţalobcovia nesúhlasili s tým, aby uţíval tú časť pozemku, ktorú reálne uţíval, mohli podať návrh na určenie uţívania spoločnej veci, čo však neurobili. Ţalobcovia vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou 6 Cdo 184/2010 3 (účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je v napadnutom výroku prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. moţno dovolanie odôvodniť len niektorým alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci vyplýva, ţe dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom, alebo aj aplikáciou právneho predpisu v rozpore s jeho inak správnou interpretáciou. Uvedený dovolací dôvod, týkajúci sa nesprávnej aplikácie práva na zistený skutkový stav, je v tejto veci daný. Odvolací súd správne posudzoval uplatnený nárok podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Zároveň správne interpretoval toto ustanovenie vychádzajúc z názoru, ţe ak spoluvlastník neuţíva (nemôţe uţívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v uţívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, neţ ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu. Rovnako vychádzal aj zo správneho skutkového záveru, ţe ţalovaný uţíval pozemok len v rozsahu jednej polovice, teda v menšom rozsahu, neţ zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Napriek tomu však aplikoval uvedené ustanovenie v rozpore s jeho správnou interpretáciou, keď opodstatnenosť uplatneného nároku odôvodnil existenciou takéhoto nároku ţalobcov voči tretej osobe (nevlastníkovi) uţívajúcej druhú polovicu pozemku. Takáto argumentácia odvolacieho súdu nemá oporu v platnej právnej úprave. Jej neudrţateľnosť je daná predovšetkým nerozlíšením (zmiešaním) právnych vzťahov medzi spoluvlastníkmi, teda ich vnútorných vzťahov navzájom, a právnych vzťahov spoluvlastníkov týkajúcich sa spoločnej veci navonok voči tretím osobám. Ustanovenie § 137 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov vymedzujúc rozsah, v akom sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci. Nedotýka sa tretích osôb, ktoré nie sú 6 Cdo 184/2010 4 spoluvlastníkmi a teda nie sú ani nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Právne vzťahy spoluvlastníkov voči tretím osobám sa riadia ustanovením § 139 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neuţívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je uţívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neuţívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej uţívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník uţívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úţitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, neţ zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom uţívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, ţe ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi uţívaná, ţiaden nárok na náhradu za jej neuţívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník uţíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretoţe v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tieţ podieľal na svojom uţívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to uţívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neuţíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné uţívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu uţívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť uţívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môţe byť úţitková (hospodárska) hodnota uţívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna. V preskúmavanej veci nebolo zistené, ţeby sa ţalovaný uţívaním časti spoločného pozemku podieľal na úţitkovej hodnote tejto veci vo väčšom rozsahu, neţ zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Nevznikla mu preto povinnosť na náhradu voči ţalobcom ako spoluvlastníkom neuţívajúcim vec v rozsahu svojich podielov. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu pre nesprávne právne posúdenie veci v otázke opodstatnenosti uplatneného nároku v napadnutom zmeňujúcom výroku zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a contrario O.s.p.). 6 Cdo 184/2010 5 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 posledná veta O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. októbra 2010 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová