Najvyšší súd 4 Cdo 338/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. F. J. a 2/ D. J., bývajúcich v B., zastúpených advokátkou Mgr. A. A., so sídlom v B., proti ţalovanej O. B., s.r.o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. L. B., advokátom so sídlom v D., o nahradenie vyhlásenia prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 14 C 103/2001, o dovolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- apríla 2009 sp.zn. 3 Co 138/2009, rozhodol t a k t o : Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- apríla 2009 sp.zn. 3 Co 138/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
- novembra 2006 č.k. 14 C 103/2001-184 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali nahradenia vyhlásenia vôle ţalovaného. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe dom, v ktorom ţalobcovia uţívajú byt na základe nájomnej zmluvy z X., nemá charakter bytového domu. Ţalovanému nevznikla preto povinnosť byt ţalobcom odpredať v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Krajský súd v Bratislave uznesením z
- apríla 2009 sp.zn. 3 Co 138/2009 odvolanie ţalobcov smerujúce proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe odvolaním napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi ţalobcov doručovaný na adresu B. opakovane
- a
- decembra 2006, pričom zásielka bola dňa
- decembra 2006 uloţená na pošte. Účinky náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. nastali po troch dňoch od jej uloţenia, t.j.
- januára 2007 v pondelok, keďţe posledný deň lehoty pripadol na nedeľu. Pätnásťdňová lehota na podanie 2 4 Cdo 338/2009 odvolania začala plynúť dňa
- januára 2007 a uplynula
- januára
- Ţalobcovia podali odvolanie aţ
- januára
- Odvolací súd preto ich odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali včas dovolanie ţalobcovia. Ţiadali rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a pokračovať v konaní o podanom odvolaní. Podľa dovolateľov im odvolací súd svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedli, ţe doručovanie rozsudku prvostupňového súdu sa neuskutočnilo v súlade so zákonom, keďţe rozsudok bol doručovaný ich zástupcovi JUDr. P. K. na nesprávnu A.B., hoci súd mal vedomosť o zmene adresy ich zástupcu. Ţalobcovia mali zato, ţe účinky doručenia rozsudku okresného súdu nenastali tak, ako to ustálil odvolací súd, a teda, ţe odvolanie podali v zákonom stanovenej lehote. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok je prípustný. Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie účastníka vţdy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., ak účastníkovi bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Medzi práva, ktoré procesné predpisy účastníkom občianskeho súdneho konania priznávajú patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe včas podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, ţe jeho podanie zákon nevylučuje. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje aj taký postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako oneskorene podané podľa § 218 3 4 Cdo 338/2009 ods. 1 písm. a/ O.s.p., hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). Podľa dovolacieho súdu v preskúmavanej veci o takýto prípad ide. Postup súdu pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol zastihnutý, je upravený v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia platí, ţe ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel. Úpravou tzv. náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. zákonodarca sledoval cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne; preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Medzi tieto podmienky patrí aj skutočnosť, ţe zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania zdrţuje. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa bol zástupcom ţalobcov advokát JUDr. P. K.. Právny zástupca ţalobcov na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
- novembra 2006 oznámil, ţe sa zmenila jeho adresa na doručovanie na novú adresu a to B., (zápisnica č.l. 181 spisu). Ako vyplýva z doručenky zaloţenej v spise (č.l. 189), okresný súd napriek tomu zásielku, obsahom ktorej bol rozsudok prvostupňového súdu, doručoval na pôvodnú adresu zástupcu ţalobcov B.. Keďţe prvostupňový rozsudok nebol doručovaný na adresu, na ktorej sa právny zástupca ţalobcov v čase doručovania zdrţiaval, nebola splnená jedna z podmienok tzv. náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd preto nemohol v tomto prípade uplatniť fikciu doručenia podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, ţe napokon zásielku prevzal splnomocnenec. Navyše, z doručenky nie je 4 4 Cdo 338/2009 zrejmé, ţe sa jedná o advokátskeho koncipienta alebo iného pracovníka, ktorý boli u advokáta ţalobcov v čase doručovania pracovne činný a advokát ich poveril prijímaním zásielok (§ 48 ods. 5 O.s.p.). Odvolací súd dospel teda k nesprávnemu záveru, ţe v danej veci účinky doručenia rozsudku okresného súdu nastali
- januára 2007 a následne, ţe ţalobcovia podali odvolanie oneskorene (účinky by nastali aţ doručením rozsudku zástupcovi ţalobcu na jeho správnu adresu). Dovolatelia preto opodstatnene namietajú, ţe im postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená procesná vada zakladá vţdy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť. So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2010 JUDr. Ladislav. G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová