3 Cdo 326/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny

§ 12ods.

1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. Prevádzkovateľom motorového vozidla v čase poistnej udalosti bol ţalovaný, i keď vozidlo zveril inej osobe (J. K.) na sprostredkovanie predaja. Pri zverení vozidla za účelom sprostredkovania následného predaja si ţalovaný musel byť vedomý toho, ţe sprostredkovateľ môţe vozidlo krátkodobo zveriť moţnému kupcovi na uskutočnenie skúšobnej jazdy. Ak aj dopravnú nehodu spôsobil niekto iný (vodič vozidla M. M.), zodpovednosť ţalovaného za škodu je daná právnym titulom zodpovednosti prevádzateľa vozidla (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bez aplikácie § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazoval ţalovaný. Ten, kto pouţije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, zodpovedá za škodu, ktorú inému spôsobil prevádzkou dopravného prostriedku. Avšak prevádzkovateľ, ktorý poţičal alebo inému zveril vozidlo, alebo iný dopravný prostriedok, ostáva jeho 3 Cdo 326/2009 3 prevádzkovateľom, a tým aj zodpovedným za škodu. K otázke výšky náhrady patriacej ţalobkyni za ňou poskytnuté poistné plnenie odvolací súd uviedol, ţe § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. neobmedzuje rozsah plnenia, ktoré je poisťovňa oprávnená poţadovať v prípade omeškania s platením poistného v čase poistnej udalosti a stanovuje jej právo aj na náhradu celého plnenia. Ţalobkyňa si pre obdobné prípady vypracovala vlastnú metodiku postupu, v zmysle ktorej od poistených ţiada percentuálny podiel z vyplateného plnenia. V tomto smere od ţalovaného poţadovala náhradu len v rozsahu 30 %. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, ţe ţalobkyňa dostatočne preukázala opodstatnenosť ţaloby. Jej odvolanie povaţoval za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobkyni ţalovanú sumu. V konaní úspešnej ţalobkyni priznal náhradu trov prvostupňového konania (§ 224 ods.

§ 142ods.

1 O.s.p.); keďţe jej v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, nepriznal jej ich náhradu. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd vecne nesprávne vyriešil otázku, za koho ţalobkyňa v skutočnosti poskytla poškodenému poistné plnenie. Ţalovaný (ako záujemca) a J. K. (ako sprostredkovateľ) uzatvorili ústne zmluvu o sprostredkovaní predaja vozidla, ktoré ţalovaný zveril

1. februára 2004 sprostredkovateľovi. Ţalovaný ale pri tom neudelil súhlas na jeho scudzenie ani pouţitie treťou osobou. V tomto smere neurobil ţiadny prejav vôle. Právny názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého ţalovaný pri zverení vozidla za účelom sprostredkovania a následného predaja si mal byť vedomý, ţe sprostredkovateľ môţe vozidlo krátkodobo zveriť moţnému kupcovi na vyskúšanie, nemá ţiadne skutkové alebo vecné opodstatnenie. Tento záver nemoţno vyvodiť ani zo samotnej sprostredkovateľskej zmluvy. Predpokladom uvedeného krátkodobého pouţitia vozidla pre účely skúšobnej jazdy je bezpochyby súhlas udelený záujemcom, ktorý ho ale v tomto prípade neudelil. Ţalovaný zdôraznil, ţe uţ pri svojom prvom procesnom úkone v danej veci (odpore proti platobnému rozkazu) uviedol, ţe sprostredkovateľa nesplnomocnil ani na poţičanie ani na predaj vozidla. S ohľadom na jeho opakované tvrdenia, ţe M. M. pouţil predmetné vozidlo bez jeho vedomia a proti jeho vôli, je zaráţajúce opomenutie uvedených tvrdení v tej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa týka zodpovednosti ţalovaného za spôsobenú škodu. Za škodu spôsobenú vozidlom poškodenému nesie v danom prípade zodpovednosť M. M. ako ten, kto vozidlo pouţil neoprávnene (§ 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.). Ţalobkyňa teda nemohla plniť za ţalovaného (a preto ani nemôţe od neho poţadovať náhradu za ňou 3 Cdo 326/2009 4 poskytnuté poistné plnenie). Plniť mohla len za M. M. a od neho mala poţadovať náhradu ňou poskytnutého poistného plnenia. Z uvedených dôvodov ţalovaný ţiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe ţaloba sa zamieta a ţalovanému sa priznáva náhrada trov konania. Ţalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie treba zamietnuť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi; tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu dovolania. Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim znaky procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. alebo tzv. procesných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Takéto procesné vady neboli v dovolaní namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli najavo. V dovolaní sa namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 3 Cdo 326/2009 5 Ţalobkyňa sa v predmetnom súdnom konaní domáhala voči ţalovanému uloţenia povinnosti zaplatiť jej časť náhrady poistného plnenia, ktoré zaplatila poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. So zreteľom na čas vzniku tvrdenej poistnej udalosti je v tomto konaní pre ďalší výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodný výklad Občianskeho zákonníka v znení účinnom k
2. júlu 2004, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, pričom rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravoval v tom čase zákon č. 381/2001 Z.z. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pre prípad svojej zodpovednosti (§ 427 aţ 423 Občianskeho zákonníka) poistená v rozsahu a za podmienok uvedených v osobitnom zákone – zákone č. 381/2001 Z.z. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu zaloţeného poistnou zmluvou. Treba uviesť, ţe poisťovateľom je poisťovňa (§ 2 písm. d/ zákona č. 381/2001 Z.z.) a poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (§ 2 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z.). Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má ten, kto je ako drţiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa drţba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom; ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca (§ 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na kaţdého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 3 Cdo 326/2009 6 uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; môţe to byť poistník, prevádzkovateľ motorového vozidla a aj vodič. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci (§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.). Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. je, ţe poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a ţe v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného. Nie je pritom rozhodujúce, kto vozidlo viedol a svojim zavinením spôsobil škodu (nejde tu totiţ o spôsobenie škody určitou osobou); určujúcim je, ţe škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva. Jeho prevádzkovateľom (poisteným) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú moţnosť disponovať s motorovým vozidlom (§ 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z.z.); spravidla ide zároveň o vlastníka motorového vozidla. Z hľadiska poistnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vţdy určujúce motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená. V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, ţe ţalobkyňa poskytla poškodenému poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (
3. septembra 2004), vo vzťahu ku ktorému bol ţalovaný poistníkom, poisteným a prevádzkovateľom zároveň a v čase, keď nastala poistná udalosť (
4. júla 2004), bol v omeškaní s platením poistného (zaplatil ho aţ
5. augusta 2004). Tieto okolnosti zaloţili nárok ţalobkyne proti ţalovanému v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. Ţalobkyňa preto opodstatnene uplatnila ţalobou tento nárok proti ţalovanému. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe pasívnu legitimáciu ţalovaného v danej veci nevylučuje okolnosť, ţe poisteným môţe byť v predmetnej veci prípadne aj vodič vozidla (M. M.). Osobitný nárok poisťovateľa proti poistenému, ktorý nie je poistníkom (napríklad proti vodičovi vykazujúcemu tieto znaky), je upravený v ustanovení § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. 3 Cdo 326/2009 7 Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolateľ neopodstatnene namieta, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na to dovolanie ţalovaného zamietol podľa § 243b ods. 1 O.s.p. Dovolací súd nepriznal úspešnej ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, § 224 ods.

§ 151ods.

1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. septembra 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková