Obsah (8)

§ 22§57§ 15§ 3§ 65§ 4§ 219§ 224

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžo/276/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka a z čle

§ 22ods.

1 písm. a/, f/ a k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 30.6.2007 (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.) a uloţení pokuty § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. vo výške 15.000,–Sk (497,91 €) a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, ţe správne orgány v konaní dostatočne a objektívne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili a napadnuté rozhodnutie aj postup ţalovaného boli v súlade so zákonom. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, ţe zo správ o výsledku objasňovaní priestupkov a z obsahu administratívneho spisu ţalovaného jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca sa 13.3.2007 a 26.10.2007 dopustil priestupkov tak, ako boli zadokumentované, čo vyplýva z dôkazov obsiahnutých v správach o objasňovaní priestupkov, hlavne zo snímku z radaru pod č. 000 065 zo dňa 13.3.2007, ako aj zo zápisníc o podaní vysvetlení svedkov podporučíka A. a podporučíka J.; uviedol, ţe správy o výsledku objasňovania priestupkov zo dňa 13.3.2007 a 26.10.2007 boli prvotnými vykonanými úkonmi zo strany príslušníkov PZ a súd nemal pochybnosti o správnosti postupu a konania meranie. Skutočnosť, ţe ţalobca ţiadal opätovne trikrát meranie v autobuse

krajského súdu nebola preukázaná a ţalobcom navrhovaný dôkaz – vypočutie svedkov v autobuse by nezmenilo

súdu nič na skutočnosti preukázanej snímkou z protokolu z 13.3.2007, t. j. nameranej rýchlosti autobusu o 15:48:57 v obci Čierna nad Topľou, pretoţe ide o snímku jedinečnú a ničím nezameniteľnú, ktorú nemôţe vyvrátiť, či zmeniť ani výpoveď cestujúcich v autobuse. K skutku z 26.10.2007 uviedol, ţe ak mal ţalobca váţne zdravotné problémy, tak ako to tvrdil, nič mu nebránilo v tom, aby príslušníkov PZ po zastavení a vyzvaní na vykonanie dychovej skúšky na túto okolnosť upozornil, prípadne sa mohol preukázať lekárskym potvrdením, ktoré v tom čase uţ mal k dispozícii, pretoţe bolo vystavené 23.10.

1. Krajský súd dôvodil, ţe ţalobca ako vodič si mal byť vedomý, ţe policajnou hliadkou môţe byť kedykoľvek vyzvaný na dychovú skúšku a potvrdenie mal mať pri sebe, resp. mohol policajtov oboznámiť, ţe mu takéto potvrdenie bolo vystavené, čo však neurobil. Krajský súd tieţ argumentoval, ţe pokiaľ ţalobca alkoholické nápoje pred jazdou nepoţil, 3 1Sžo/276/2009 nebol problém podrobiť sa krvnej skúške. Argumentáciu ţalobcu povaţoval krajský súd za účelovú. Dodal, ţe ţalobca sa obdobných priestupkov dopúšťal opakovane aj v minulosti. Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie ţiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe dôkazy vykonané v správnom konaní hodnotil ako jednostranné a správnym orgánom vytýkal, ţe nevykonali ţiadne z ním navrhnutých dôkazov, najmä výsluch cestujúcich v autobuse, ktoré by potvrdili, ţe policajtov ţiadal o certifikát k prístroju Ramer 7 CCD-U ako aj o opakované merania, na čo si príslušník PZ A. údajne nevie spomenúť. Krajskému súdu vytýkal nesprávne konštatovanie (v rozpore s výpoveďami jeho aj príslušníkov PZ ku skutku z 26.10.2007), ţe mu nič nebránilo po zastavení hliadkou a vyzvaní na dychovú skúšku, aby príslušníkov na túto skutočnosť upozornil. Zdôraznil, ţe v skutočnosti tak urobil a ţe sa opakovane neúspešne pokúšal prístroj prefúknuť, čo mu však jeho zdravotný stav nedovolil a doloţil o tom aj lekárske potvrdenie z 23.10.
2. Ďalej uviedol, ţe na odber krvi odmietol ísť, pretoţe bol nesprávne a nedostatočne poučený, keď z poučení policajtov vyplynulo, ţe bez ohľadu na výsledok krvnej skúšky bude musieť hradiť jej náklady sám. Ţalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. K námietke ţalobcu o jednostrannosti dôkazov – výpovedí policajtov hliadok PZ – uviedol, ţe policajt sa pri výkone sluţobnej činnosti riadi sluţobnou prísahou a ţe samotné postavenie policajta ako verejného činiteľa predstavuje okolnosť, o ktorej aj s poukazovaním na presnosť výpovedí členov hliadky PZ nemal dôvod pochybovať. Ţalobca v konaní nenamietal pomer k osobám policajtov, nepodal voči ich postupu ţiadnu sťaţnosť, ani podnet na trestné stíhanie pre zneuţitie právomoci verejného činiteľa, čo tieţ utvrdilo správny orgán pri rozhodovaní o odvolaní. Ďalej uviedol, ţe ţalobca dňa 26.10.2007 nepredloţil ţiadny doklad, či lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom stave, predloţil ho aţ pri ústnom pojednávaní dňa 10.12.
3. V súvislosti s otázkou úhrady za lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi trval na tom, ţe ţalobca bol policajtom L. správne poučený o moţnosti ţiadať 4 1Sžo/276/2009 odber krvi s tým, ţe náklady bude hradiť sám ţalobca. K ďalším námietkam ţalobcu odkázal na svoje skoršie vyjadrenia, na ktorých trvá. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil dňa
4. októbra 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca dňa 13.3.2007 v obci Čierne nad Topľou viedol autobus Karosa EČV H., keď mu hliadka PZ (prístroj na meranie rýchlosti obsluhoval ppor. A.) namerala v čase o 15.48 hod. v strede obce pri zastávke MHD rýchlosť 85 km/h, teda ţalobca prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 60 km/h, čím porušil § 15 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 315/1996 Z.z.) a dopustil sa tým priestupku

§ 22ods.

1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. Do správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 13.3.2007 spracovanej príp. J. uviedol ţalobca, ţe si bol vedomý, ţe šiel rýchlosťou 65 km/h a správu vlastnoručne podpísal. Súčasťou priestupkového spisu je aj snímka z radaru výrobného čísla 0140/93 č. 000 065, z ktorej je zrejmé, ţe uvedené vozidlo v čase o 15:48:57 hod. šlo rýchlosťou 85 km/h. V spise je zaloţený aj certifikát o overení cestného radarového rýchlomeru typu Ramer 7 CCD-U č. 379/210/16/06 zo dňa 12.9.2006, z ktorého je zrejmé, ţe meradlo zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické poţiadavky v zmysle príslušných právnych predpisov s tým, ţe overenie radaru platí do 5.9.2007. 5 1Sžo/276/2009 Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 26.10.2007 vyplýva, ţe dňa 26.10.2007 o 22.15 hod. viedol ţalobca osobné motorové vozidlo výrobnej značky Toyota Land Cruiser EČV K. po Gaštanovej ulici v Humennom, kde bol zastavený hliadkou PZ, kontrolovaný a podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ktorú ţalobca i po poučení opakovane bezdôvodne maril, preto mu bola príslušníkom PZ predvedená ukáţka dychovej skúšky. Ţalobca mal takto porušiť § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. a dopustiť sa priestupku

§ 22ods.

1 písm. f/ zákona č. 372/19902 Zb. Do správy sa ţalobca vyjadril, ţe „dychovej skúške sa podrobil štyrikrát, hoci má problémy s pľúcnym dýchaním, po výzve na odber krvi som bol ochotný ísť, ale nie aby ja som si platil ešte 5 000 Sk za odber“. Z tejto správy (z predtlače) vyplýva, ţe ţalobca bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky elektronickým prístrojom, o práve poţiadať o odber krvi a následne bol upozornený, ţe náklady za vykonaný odber krvi na jeho ţiadosť bude hradiť z vlastných prostriedkov a ďalej z nej vyplýva, ţe ţalobca odber krvi neţiadal a ďalšia jazda mu bola zakázaná. Hliadka ţalobcom predloţený vodičský preukaz zadrţala; počas kontroly na ODI navyše bolo zistené, ţe ţalobca predloţil vodičský preukaz S., ktorý mal byť

evidencie ODI odo dňa 25.1.2007 skartovaný. Platný vodičský preukaz teda ţalobca nemal pri sebe. Správny orgán preto začal voči ţalobcovi priestupkové konanie. Oba skutky, ktoré sa mu kládli za vinu, boli prejednané v rámci spoločného konania (

§57ods.

1 zákona č. 372/1990 Zb.) na ústnom pojednávaní dňa 10.12.2007 pod č. ORP-P-209/DI-3/2007, ORP- P-647/DI-3-

1. K skutku zo dňa 13.3.2007 do zápisnice uviedol, ţe od hliadky poţadoval preukázanie certifikátu meracieho prístroja, ktorý nemali pri sebe, potom ich poţiadal o skúšku na mieste, či majú policajti zlý radar alebo on zlý tachometer, pričom po troch pokusoch im na meracom prístroji ukazovalo vţdy o 12 km/hod viac ako jemu na tachometri. K druhému skutku sa vyjadril tak, ţe nie je pravda, ţe dychovú skúšku nevykonal, lebo dýchal štyrikrát, ale sa mu to nepodarilo, pretoţe má problémy s pľúcnym dýchaním, čo môţe podloţiť aj lekárskym potvrdením zo dňa 23.10.
2. Ďalej uviedol, ţe na odber krvi nešiel, pretoţe mu bolo povedané, ţe treba platiť 5 000 Sk, čo nebol ochotný. K neplatnému vodičskému preukazu uviedol, ţe nový preukaz č. H. pri sebe nemá uţ dlhšiu dobu, od leta, kedy ho stratil v zahraničí. 6 1Sžo/276/2009 Prvostupňový správny orgán na podklade takto zisteného skutkového stavu rozhodnutím č. p. ORP-P-209/DI-3-2007, ORP-P-647/DI-3-2007 zo dňa 10.12.2007 uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupkov

§ 22ods.

1 písm. a/, f/, k/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorých sa dopustil tým, ţe porušil § 15 ods. 4, § 3 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/1996 Z.z., a

§ 22ods.

2 zákona mu za to uloţil pokutu v sume 15 000 Sk (497,91 €) a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca k prvému skutku uviedol, ţe pred vyše 40 osobami tvrdil policajnej hliadke, ţe rýchlosť neprekročil, preto na tej istej ceste vykonali kontrolu, kde je chyba a pri kaţdom meraní, keď mal ísť rýchlosťou 60 km/h mu hliadka namerala zvýšenú rýchlosť. Uviedol, ţe mu nebola ani uloţená bloková pokuta a na odporúčanie hliadky si dal premerať tachometer, ktorý bol v poriadku. K údajnému druhému priestupku uviedol, ţe sa snaţil prístroj Dräger – alcotest pouţiť

poučenia hliadky, no nepodarilo sa mu to, avšak nepodarilo sa to ani jednému z členov hliadky. Zdôraznil, ţe on navyše prekonal ťaţkú chorobu a naďalej nie je zdravý, o čom malo svedčiť priloţené osvedčenie od lekára zo dňa 23.10.

1. Dodal, ţe bol poučený o moţnosti podrobiť sa odberu krvi, za ktorý mal zaplatiť 5 000 Sk, no keďţe on pred jazdou alkohol nepoţil, zdalo sa mu nezmyslené ísť na odber krvi a zaplatiť za to uvedenú sumu. Zdôraznil, ţe aţ pri prejednaní priestupku bol správne poučený, ţe túto zaplatí len v prípade pozitívneho nálezu. Ţalovaný v odvolacom správnom konaní doplnil dokazovanie o vysvetlenia policajtov, ktorí zistili a dokumentovali priestupky dňa 13.3.2007 a 26.10.2007 a o vysvetlenie ţalobcu. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia policajtom A. zo dňa 5.2.2008 vyplýva, ţe dňa 13.3.2007 obsluhoval merač rýchlosti a v čase o 15.
2. hod. stál v strede obce Čierne nad Topľou pri zastávke SAD v smere na Vranov nad Topľou, keď radar zaznamenal prekročenie rýchlosti autobusu EČV H. v smere odjazd o 25 km/h. Túto skutočnosť oznámil hliadke PZ stojacej na odstavenej ploche, ktorá uvedený autobus odstavila a následne na poţiadanie hliadky šiel k nej za účelom nazretia do protokolu o prekročení rýchlosti. Vyjadril sa, ţe prístroj Ramer, ktorý prekročenie rýchlosti autobusom zaznamenal, bol certifikovaný dňa 12.9.2006 a jeho overenie platilo do 5.9.2007; certifikát je súčasťou spisového materiálu. 7 1Sžo/276/2009 Ďalej uviedol, ţe o ďalších meraniach, na ktoré poukazoval ţalobca, si pre časový odstup nespomenul, rovnako si nespomína, či ţalobca ţiadal o predloţenie certifikátu, no ako uviedol, nepochybne mu ho bol predloţil, pretoţe certifikát je súčasťou dokumentácie radaru a hliadka ho mala k dispozícii aj počas výkonu sluţby v uvedený deň. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia Š.J. zo dňa 31.1.2008 k udalostiam zo dňa 13.3.2007 vyplýva, ţe po oznámení prekročenia rýchlosti kolegom A. odstavil autobus EČV H. a po vyzvaní vodiča na predloţenie dokladov zistil, ţe išlo o ţalobcu. Oznámil mu, ţe mu bolo namerané prekročenie rýchlosti v obci o 25 km/h a keďţe ţalobca si toho nebol vedomý, privolal kolegu obsluhujúceho radar, ktorý vodiča oboznámil s protokolom z prístroja Ramer, teda s fotografiou, ktorá je súčasťou spisu. Uviedol, ţe priestupok neriešil blokovou pokutou pre výšku prekročenia rýchlosti o 25 km/h. Dodal, ţe nemal dôvod pochybovať o správnosti merania rýchlosti, ako aj to, ţe priestupok s vodičom autobusu riešil po jeho vystúpení von a nie v autobuse. V súvislosti s druhým skutkom doplnil ţalovaný dokazovanie podaním vysvetlenia policajtov npráp. D. a práp. L., ktoré sú obsahom zápisníc zo dňa 5.2.
3. Obaja policajti zhodne uviedli, ţe dňa 26.10.2007 v čase o 22.
4. hod. na Gaštanovej ulici v Humennom zastavili vozidlo Toyota Land Cruiser EČV K., ktoré viedol ţalobca. Policajt L. ţalobcu vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi elektronickým prístrojom Dräger, s čím ţalobca súhlasil. Policajt L. mu podal náustok, ţalobca si ho sám rozbalil, vloţil do prístroja a po poučení o správnom vykonaní dychovej skúšky, ktorému ţalobca porozumel, čo potvrdil svojim súhlasným „áno“, sa ţalobca nadýchol, roztiahol líca, no do prístroja nefúkol, odtiahol ústa a uviedol, ţe mu dal policajt zlý náustok. Policajt D. mu následne podal nový náustok, poučil ho o správnosti vykonania skúšky a situácia sa zopakovala, keď ţalobca znovu tvrdil, ţe náustok je zlý. Po tomto policajt D. sám vybral nový náustok a prefúkol Dräger, ktorý vykázal nulové hodnoty, následne prekontroloval ţalobcom pouţité náustky, o ktorých ţalobca tvrdil, ţe sú zlé, tak, ţe ich otočil a potiahol vzduch do seba, pričom zistil, ţe náustky boli v bezchybnom stave. Po tomto bol ţalobca opakovane vyzvaný k dychovej skúške, na čo tento uviedol, ţe uţ fúkal a viacej fúkať nebude, pričom vtedy neuviedol ţiadne iné dôvody, prečo by skúšku nemohol vykonať, ale sa vyhováral, ţe policajti majú zlé náustky a na adresu polície sa mal aj neslušne vyjadrovať. Následne bol ţalobca poučený o moţnosti odberu krvi a lekárskeho vyšetrenia. na otázku ţalobcu, kto to bude platiť, mu policajt L. odpovedal, ţe odber krvi si musí hradiť sám, no o sume so ţalobcom hovorené nebolo. 8 1Sžo/276/2009 Ţalobca po tomto vyhlásil, ţe on platiť nič nebude a na odber krvi nejde. Potom mu bola daná moţnosť vyjadriť sa k priestupku, bol mu zadrţaný vodičský preukaz a vydané potvrdenie o jeho zadrţaní. Na ODI bolo následne lustráciou zistené, ţe zadrţaný vodičský preukaz bol neplatný. Ţalobca do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 18.3.2008 tak, ţe s vyjadrením policajtov D. a L. nesúhlasil, pretoţe policajtovi sa tieţ nepodarilo náustok prefúknuť a namietal tieţ, ţe hliadku upozornil, ţe má problém s pľúcami a preto sa ţiadal na odber krvi. Nesúhlasil ani s vyjadrením, ţe na adresu polície nadával, zdôraznil, ţe na odber krvi sa ţiadal sám, no keď mu bolo vysvetlené, ţe má zaplatiť 5 000 Sk, uviedol, ţe to nezaplatí. Dodal, ţe policajti náustky neprekontrolovali. Ku skutku zo dňa 13.3.2007 uviedol, že vozidlo s radarom jazdilo pred ním a hneď zastavilo na pravej strane; potom, čo bol zastavený, uviedol, že prekročenie rýchlosti nebolo možné, lebo vozidlo jazdilo pred ním a tak by sa s ním zrazil. Na jeho ţiadosť o certifikát radaru mu policajti mali uviesť, ţe ho nemajú pri sebe, ale na oddelení. Trval na svojich tvrdeniach, ţe pri opakovaných meraniach stále vykazoval vyššiu rýchlosť, čo môţu potvrdiť cestujúci v autobuse a uviedol, ţe autobus mal 13.3.207 platnú STK. Na základe takto doplneného dokazovania ţalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí konštatoval, ţe k spáchaniu priestupkov došlo tak, ako to bolo ustálené v prvostupňovom konaní a preto ho potvrdil. K priestupku prekročenia rýchlosti zo dňa 13.3.2007 uviedol, ţe táto skutočnosť je potvrdená správnou o výsledku objasňovania priestupku a protokolom – fotodokumentáciou priestupku merača rýchlosti Ramer výr. č. 0140/93 s číslom snímku
5. Snímka obsahuje okrem iných údajov aj zreteľný záber na zadnú časť autobusu Karosa a to vrátane EČ: H..

protokolu rýchlosť vozidla, na ktorom bol Ramer pripevnený bola 0 km/h; o presnosti merania merača rýchlosti nie je dôvod pochybovať, nakoľko ju potvrdzuje aj certifikát vydaný slovenským metrologickým ústavom v Bratislave dňa 12.9.2006 s overením platným do 5.9.2007,

ktorého uvedený rada vypracuje výsledok merania s chybou menšou ako +/- 3 km/h a ktorý je súčasťou administratívneho spisu. K odvolacím námietkam ţalobcu uviedol, ţe ani nepreloţenie tohto certifikátu alebo opakované meranie rýchlosti nezmenia nič na správnosti a záväznosti protokolu so snímkou č. 000065, ktorý jednoznačne potvrdzuje prekročenie 9 1Sžo/276/2009 maximálnej povolenej rýchlosti v obci o 25 km/h. Dodal, ţe uvedený radar bol skončení platnosti znovu overený, overeniu vyhovel a naďalej je pouţívaný na KDI KRPZ Prešov. K priestupku zo dňa 26.10.2007 ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe policajti, ktorý zistili a dokumentovali priestupok nemali ţiadne pomer k veci ani k ţalobcovi a preto nevidel ţiaden dôvod spochybňovať vierohodnosť spísanej správy o výsledku objasňovania priestupku a výpovede členov hliadky PZ, ktorými boli presvedčivo vyvrátené tvrdenia ţalobcu. V súvislosti s tým poukázal na právny význam ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Tvrdenia ţalobcu, ţe dychovú skúšku vykonal, povaţoval za účelové, pretoţe z vyjadrení členov hliadky bolo zrejmé, ţe dychovú skúšku nevykonal predpísaným spôsobom a pre prípad, že nechcel alebo nemohol dychovú skúšku vykonať, bol poučený o možnosti žiadať sa na odber krvi, pričom zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva, že sa na odber krvi nežiadal. Tvrdenie ţalobcu o poplatku za odber krvi a lekárske vyšetrenie v sume 5 000 Sk nepovaţoval za dôvodné, pretoţe policajt je v zmysle § 65 ods. 1 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. oprávnený vodiča vyzvať, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom a účastník premávky je v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ tohto zákona povinný poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo poţiadavku policajta. Z obsahu spisu je nepochybné, ţe ţalobca nebol policajtom vyzvaný na lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi, ale bol poučený o moţnosti ţiadať sa na odber krvi a postup policajta L., ktorý na otázku ţalobcu odpovedal, ţe platiť za takéto vyšetrenie bude ţalobca, bol správny.

§ 15ods.

4 zákona č. 315/1996 Z.z. vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km/h, a ak ide po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci, najviac 80 km/h, ak nie je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť.

§ 3ods.

2 psím. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon. 10 1Sžo/276/2009

§ 65ods.

1 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. policajt je oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, 19) či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môţu zníţiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo. Poznámka č. 19) odkazuje na ustanovenie § 5 zákona č. 219/1996 Z.z.

odseku 4/ tohto ustanovenia vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno na požiadanie vykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár

medicínskych klinických príznakov.

§ 4ods.

2 písm. b/ zákona č. 315/1996 Z.z. vodič je povinný mať pri sebe doklady na vedenie a premávku vozidla predpísané týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.

§ 22ods.

1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto

1. a)ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť ustanovenú vo všeobecne záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (3a/ - § 15 zákona č. 315/1996 Z.z.) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou,
2. f)ako vodič sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi, alebo ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
3. k)iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách
4. a)aţ h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia ţalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie vo veci zadováţili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náleţite zistili skutkový stav a výkladom relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, ţe konaniami ţalobcu, tak ako sú konkretizované v napadnutom 11 1Sžo/276/2009 rozhodnutí, sa ţalobca dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. a/, f/ a k/ zákona č. 372/1990 Zb. Námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa v podstate zhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v ţalobe neboli

názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný sa nimi dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. S jeho záverom v ich posúdení sa súd prvého stupňa stotoţnil dôvodne, pretoţe aj

názoru odvolacieho súdu, bolo moţné k nemu dospieť vyhodnotením obsahu správ o objasňovaní priestupku zo dňa 13.3.2009 a 26.10.2007, protokolu zo dňa 13.3.2007, vrátane snímku vyhotoveného radarom, certifikátu o overení cestného radarového rýchlomeru zo dňa 12.9.2006, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 10.12.2007 a zo zápisníc o podaní vysvetlenia policajtmi – členmi hliadok A., D. a L. zo dňa 5.2.2008 a J. zo dňa 31.1.2008, a zápisnice o podaní vysvetlenia ţalobcom zo dňa 18.3.2008, ktoré si správny orgán zabezpečil pre účely objasnenia skutkového stavu. Ţalobca v odvolaní nenamietal druh a výšku uloţených sankcií, preto sa týmito skutočnosťami odvolací súd nezaoberal. V predmetnom konaní sa zameral na odvolacie námietky ţalobcu týkajúce sa priebehu skutkov kladených mu za vinu. V súvislosti s priestupkom, ktorého sa mal dopustiť dňa 13.3.2007 ţalobca namietal, ţe správny orgán nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedkov – cestujúcich v autobuse, ktorí by mu potvrdili, ţe ţiadal o predloţenie certifikátu radaru a o opakované merania rýchlosti. Odvolací súd zistil, ţe súčasťou administratívneho spisu ţalovaného je aj certifikát o overení cestného radarového rýchlomeru typu Ramer 7 CCD-U, výrobné číslo RH: 0116/93, RJ: 0140/93, OJ: 0111/1993, vydaný Slovenským metrologickým ústavom dňa 12.9.2006 s výsledkom overenia: „Meradlo zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické poţiadavky na daný druh meradla ustanovené predpisom – príloha č. 31 k vyhláške č. 403/2000 Z.z. ÚNMS SR s účinnosťou 1.12.2000.“ Moţná chyba meradla je v stacionárnom reţime +/- 3 km/h.

certifikátu overenie tohto radaru, ktorým bola dňa 13.3.2007 nameraná zvýšená rýchlosť ţalobcovi, platilo do 5.9.

1. Z vyjadrenia ţalovaného vyplýva, ţe tento konkrétny radar bol znovu overený po 5.9.2007 a naďalej bol 12 1Sžo/276/2009 pouţívaný na kontrolu dodrţiavania rýchlosti. Z uvedeného je zrejmé, ţe o bezchybnosti a presnosti rýchlomeru, ktorým hliadka PZ zistila ţalobcovi prekročenie povolenej rýchlosti o 25 km/h, niet ţiadnych pochýb. Skutočnosti, ţe ţalobca sa domáhal opakovaného premerania rýchlosti, tak ako to tvrdil v správnom aj v preskúmavacom konaní, nenasvedčuje obsah Správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 13.3.
2. V tejto správe, v kolónke, kde je zaznamenané vyjadrenie ţalobcu, je uvedené len jeho tvrdenie, ţe si bol vedomý, ţe šiel rýchlosťou 65 km/h. Nič iné ţalobca do správy neuviedol a túto bez výhrad aj podpísal. Obe námietky ţalobcu povaţoval odvolací súd za účelové, nakoľko obsah administratívneho spisu svedčí o inom priebehu udalostí, ako ich popisoval ţalobca (napr. aj v tvrdení ţalobcu, ţe policajné auto, na ktorom bol umiestnený radar, sa

ţalobcu pohybovalo pred autobusom, keď zo snímku vyhotoveného Ramerom je zrejmé, ţe vlastná rýchlosť policajného vozidla bola 0 km/h a to, ţe vozidlo s radarom stálo, vyplynulo aj z vyjadrení členov hliadky...) a ţiadne z týchto tvrdení, ani prípadné výpovede cestujúcich, nemôţu vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce z protokolu vyhotoveného dňa 13.3.2007 riadne funkčným, certifikovaným a overeným radarom a to, ţe autobus Karosa EČV: H., ktorý viedol žalobca, v čase o 15:48:57 šiel rýchlosťou 85 km/h, hoci rýchlostný limit na stanovisku, kde bolo prekročenie rýchlosti namerané, bol len 60 km/h. Námietky ţalobcu týkajúce sa nesprávneho poučenia o platení za odber krvi a jej vyšetrenie nemoţno povaţovať za relevantné v tomto konaní a to vzhľadom k tomu, ţe ţalobcovi sa za vinu kladie priestupok, ktorého sa dopustil tým, ţe sa ako vodič odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, teda ako účastník cestnej premávky porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. a nie preto, že sa nežiadal na odber krvi. Správne orgány oboch stupňov pri objasnení skutkového stavu vychádzali najmä zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 26.10.2007 a z vyjadrení členov hliadky PZ npráp. D. a práp. L., z ktorých mali za preukázané, ţe policajt L. žalobcu vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi elektronickým prístrojom Dräger, s čím žalobca súhlasil. Policajt L. mu podal náustok, ţalobca si ho sám rozbalil, vloţil do prístroja a po poučení o správnom vykonaní dychovej skúšky, ktorému žalobca porozumel, čo potvrdil svojim súhlasným „áno“, sa žalobca nadýchol, roztiahol líca, no do prístroja nefúkol, odtiahol ústa a uviedol, že mu dal policajt zlý náustok. Policajt D. 13 1Sžo/276/2009 mu následne podal nový náustok, poučil ho o správnosti vykonania skúšky a situácia sa zopakovala, keď ţalobca znovu tvrdil, ţe náustok je zlý. Po tomto policajt D. sám vybral nový náustok a prefúkol Dräger, ktorý vykázal nulové hodnoty, následne prekontroloval žalobcom použité náustky, o ktorých žalobca tvrdil, že sú zlé, tak, že ich otočil a potiahol vzduch do seba, pričom zistil, že náustky boli v bezchybnom stave. Po tomto bol žalobca opakovane vyzvaný k dychovej skúške, na čo tento uviedol, že už fúkal a viacej fúkať nebude. Z vysvetlenia ţalobcu, ktoré uviedol do správy o objasňovaní priestupku zo dňa 26.10.2007, vyplýva, ţe sa skúške podrobil štyrikrát (z vyjadrení policajtov je zrejmé, ţe sa o to „pokúšal“ len dvakrát), hoci má problémy s pľúcnym dýchaním. Nenamietal ani netvrdil, že nie je pre svoj zdravotný stav schopný prefúknuť prístroj Dräger, ani sa neodvolával na lekárske potvrdenie vydané dňa 23.10.2007, čo vyplýva aj z vyjadrení oboch členov hliadky. Ţalobca aţ dodatočne, so značným odstupom času, na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 10.12.2007, predloţil potvrdenie od lekára datované dňom 23.10.2007, a následne počas správneho aj preskúmavacieho konania naň poukazoval. Nie však v rozhodnom čase, keď bol členmi hliadky opakovane vyzývaný k vykonaniu dychovej skúšky a poučovaný o spôsobe jej vykonania. V tomto svetle, aj s ohľadom na zistenia vyplývajúce z evidenčnej karty ţalobcu ţe v minulosti sa uţ dopustil priestupku, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, sa aj táto námietka ţalobcu javí byť účelovou. Tvrdenia ţalobcu o prípadnom nesprávnom poučení o platení za lekárske vyšetrenie a odber krvi príslušníkmi PZ nemajú vplyv na skutkový stav tak, ako vyplýva z podkladov ţalovaného, teda ţe ţalobca neuposlúchol výzvy policajtov a napriek opakovanému poučeniu nevykonal dvakrát skúšku riadnym spôsobom a následne ju odmietol viackrát vykonať. Porušenie povinnosti ţalobcu ako vodiča mať pri sebe doklady na vedenie a premávku vozidla, vyplývajúcej z § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/1996 Z.z., bolo spoľahlivo zistené z evidencie KDI, keďţe ţalobca dňa 26.10.2007 hliadke predloţil vodičský preukaz S.S., ktorý však mal byť

evidencie uţ skartovaný a nový vodičský preukaz H. ţalobca pri sebe nemal. Z tohto skutku sa ţalobca v ţiadnom prípade nemôţe vyviniť poukazovaním na to, ţe platný preukaz stratil ešte v lete v zahraničí. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými ţalobnými námietkami a dospel 14 1Sžo/276/2009 k správnemu názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov ţalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil, aj náleţitým spôsobom odôvodnil. Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

§ 219OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 12. októbra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová