Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/38/2010 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa A., nar. X., bytom S., B. č. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.
- augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2010, č.k. 7Scud/11/2009-51, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2010, č.k. 7Scud/11/2009-51 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo X. z
- decembra 2008 a zo
- apríla 2009 číslo X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
- februára 2010, č.k. 7Scud/11/2009-51, potvrdil rozhodnutie odporkyne z
- decembra 2008 číslo X. v spojení s rozhodnutím zo
- apríla 2009 číslo X. (po doplnení odôvodnenia) o priznaní starobného dôchodku v sume 6 355 Sk s účinnosťou od
- januára 2007 podľa § 65 zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení 7So/38/2010 2 rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že odporkyňa nemohla zhodnotiť výšku hrubých zárobkov navrhovateľa za dobu zamestnania od
- októbra 1980 do
- júna 1985, pretože výška týchto zárobkov nie je hodnoverne preukázaná ani vyhlásením troch svedkov, ktorí v rovnakom období vykonávali rovnaký druh zamestnania u toho istého zamestnávateľa ako navrhovateľ. Rozhodnutia odporkyne preto potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal lebo nemal v konaní úspech (§ 250k ods. 1 OSP). Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie v ktorom namietal, že odporkyňa aj krajský súd rozhodli nesprávne. Zhodnotenie hrubej mzdy za obdobie od
- októbra 1980 do
- júna 1985, ktorú za výkon práce dostal od zamestnávateľa J., k.p., závod 10, U., prevádzka v B., má vplyv na výšku starobného dôchodku. Vyjadril názor, že čestnými prehláseniami troch svedkov dostatočne preukázal výšku jeho hrubého zárobku v spornom čase. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP v spojení s § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť. Podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do
- decembra 2008 rozhodujúce obdobie na zistenie osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred
- januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 uvedeného zákonného ustanovenia nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety ( prvá veta ods. 8). Zo súdneho spisu a z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) k
- januáru
- 7So/38/2010 3 V zmysle § 63 ods. 1 pre priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky bol rozhodujúci súčet osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia (dvadsať dva rokov) v danom prípade od roku 2006 spätne do roku 1984 vrátane. Pre určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení boli navrhovateľovi zhodnotené rozhodujúce obdobie dôchodkového poistenia roky 1984-
- Odporkyňa na nárok starobného dôchodku ako obdobie dôchodkového poistenia síce započítala kalendárne roky jeho zamestnania v J.od
- októbra 1980 do
- júna 1985, ale pre výšku vymeriavacieho základu (osobný mzdový bod) nezhodnotila hrubú mzdu vyplatenú navrhovateľovi zamestnávateľom v tomto období. V odôvodnení rozhodnutia zo
- apríla 2009 (strana 3) uviedla, že "výška hrubých zárobkov nie je hodnoverne preukázaná ani vyhlásením troch svedkov, ktorí v rovnakom období vykonávali rovnaký druh zamestnania". Podľa dávkového spisu odporkyňa zisťovala hrubý zárobok navrhovateľa v spornom období prostredníctvom Českej správy sociálního zabezpečení, Praha, ktorá listom z
- novembra 2008 odporkyni oznámila, že sa jej nepodarilo došetriť evidenčný list dôchodkového poistenia za obdobie od 1.októbra 1980 do
- júna 1985, z ktorého by boli jasné vymeriavacie základy a náhradné doby poistenia. Podľa priloženého dokladu u bývalého zamestnávateľa navrhovateľa došlo k viacerým organizačným zmenám, preto sa u jeho právneho nástupcu nenašli mzdové listy navrhovateľa potrebné pre rekonštrukciu jeho evidenčného listu. Odporkyňa ďalej neúspešne zisťovala hrubý zárobok navrhovateľa zo súdneho spisu o exekúcii na výživnom v období rokov 1980-1985 . Navrhovateľ na požiadanie odporkyne predložil čestné prehlásenia troch osôb, a to V., ktorá v rozhodnom čase pracovala ako mzdová účtovníčka u rovnakého zamestnávateľa ako navrhovateľ (č.l. 30 spisu), A., ktorý tam pracoval v doprave a M., ekonómky prevádzky. Všetci uviedli, že navrhovateľ pracoval v podniku ako pracovník dopravy pri rozvoze piva a lima a jeho priemerný zárobok v týchto rokoch bol 48 000 Kč ročne. 7So/38/2010 4 Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa pre potreby rozhodnutia o sume starobného dôchodku v preskúmavaných rozhodnutiach nedostatočne odstránila nedostatky v osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľa. Je nepochybné, že výšku hrubého zárobku navrhovateľa v rozhodnom období okrem mzdových listov zamestnávateľa je možné zistiť aj iným spôsobom, napríklad uzavretou pracovnou zmluvou, porovnateľným pracovným zaradením u iného zamestnávateľa. Následky nedostatkov v evidencii spôsobené iným subjektom než navrhovateľom nemôžu pôsobiť v neprospech navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne nie je v súlade so zákonom a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý nezistil nezákonnosť rozhodnutia odporkyne nie je vecne správny. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 220 OSP zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. c/ d/ a e/ OSP a § 221 ods. 1 písm. h/ OSP). V ďalšom konaní rozhodne bude povinnosťou odporkyne postupovať v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť (§ 250ja ods. 4 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Úspešnému navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli a neúspešnej odporkyni náhrada trov konania nepatrí (§ 250k ods. 1 prvá veta OSP v spojení s § 224 ods. ods. 3 OSP) P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová