2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutie z 30. decembra 2008 číslo X., ktorým odporkyňa
4 a § 263a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku
názoru krajského súdu odporkyňa napriek povinnosti posúdiť podanie navrhovateľky
jeho obsahu ho nepovažovala za žiadosť o vyšší dôchodok, ani prostredníctvom svojej pobočky v N.Z. nevyzvala navrhovateľku na spísanie žiadosti o invalidný dôchodok
3 zákona o sociálnom poistení. 7So/137/2009 2 Súd preto z obsahu podania navrhovateľky zistil, že o priznanie invalidného dôchodku
zákona o sociálnom poistení žiadala navrhovateľka s účinnosťou od
zákona o sociálnom poistení a rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok
uvedeného zákona ku dňu, ku ktorému žiadala navrhovateľka priznať invalidný dôchodok žiadosťou z
predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšení a pri súbehu nárokov na čiastočný invalidný dôchodok a nároku na invalidný dôchodok
októbra 2008 a invalidného dôchodku od 30. októbra 2008
zákona účinného od
2 zákona účinného do 18. júla 2006 s posudkovým záverom, že je invalidná
1 s mierou poklesu 45 % a invalidný dôchodok bol vyplácaný v sume, v akej patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe neformálnej žiadosti z
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a nároku na výplatu invalidného dôchodku v sume určenej
predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane prislúchajúceho zvýšenia
Na základe žiadosti z
zákona 7So/137/2009 3 o sociálnom zabezpečení, a preto odporkyňa žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla v súlade so zákonom. Navrhovateľka sa na odvolanie odporkyne písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s 250s v spojení a § 246c OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť.
1 zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané
predpisov účinných pred
tohto zákona v sume, v akej patrili k
prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.
5 zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 529/2006 Z.z.), ak poistenec, uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok
zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku
zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
12 zákona o sociálnom poistení na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného
predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného
predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %. 7So/137/2009 4 Ak poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku, považovaného
1 za invalidný dôchodok
zákona o sociálnom poistení kedykoľvek po 1. januári 2004, resp. po preskúmaní trvania invalidity
1,2 vznikne nárok na invalidný dôchodok
zákona vzhľadom na viac ako 50 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a súčasne mu bude trvať nárok na čiastočný invalidný dôchodok, potom v zmysle § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa musí rozhodnúť aj o nároku na výplatu jedného z týchto dvoch dôchodkov a o nároku na dôchodok, ktorý sa nevypláca. Z dávkových spisov vyplýva, že
1 zákona o sociálnom poistení považuje za invalidný dôchodok
zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od
kap. XV, odd. E, pol. 4b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení bola určená v rozpätí najväčšia 45 %-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako „často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu“. 7So/137/2009 5 Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku navrhovateľky a tvrdenie súdu prvého stupňa, že odporkyňa rozhodla bez toho, aby riadne zistila zdravotný stav navrhovateľky. Napriek skutočnosti, že posudkové orgány zistili, že zdravotný stav navrhovateľky je nedoriešený a navrhovateľka ten stav signalizovala v žiadosti zo
predpisov účinných pred 1. januárom 2004 zakotvená v § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení spočíva v tom, že v prípade žiadosti o priznanie invalidného dôchodku
tohto zákona, (teda žiadosti o vyšší dôchodok z titulu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 50 %), podanej po preskúmaní trvania invalidity
1,2 zákona o sociálnom poistení, tak ako na to v dôvodoch svojho rozsudku poukázal aj prvostupňový súd, invalidita musí byť posúdená
zákona a súčasne musí byť posúdené aj trvanie čiastočnej invalidity
predpisov účinných pred 1. januárom 2004 (
3 zákona o sociálnom zabezpečení). V danom prípade dokazovanie na posúdenie miery poklesu schopnosti navrhovateľky
3, resp. 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, ale aj
Posudkové komisie sociálneho zabezpečenia posúdili trvanie invalidity navrhovateľky len
zákona o sociálnom zabezpečení, a aj toto posúdenie nemožno považovať za presvedčivé. Postup odporkyne pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku navrhovateľky bol preto v rozpore s § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení. 7So/137/2009 6 Treba uviesť, že odporkyňa nemohla od navrhovateľky požadovať, aby po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne z 30. decembra 2008 číslo X.X. právne kvalifikovala obsah svojej žiadosti z hľadiska použitia príslušných právnych predpisov, ak z jej podania vyplývalo, že z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, žiada namiesto čiastočného invalidného dôchodku o priznanie invalidného dôchodku. Záver, či jej zdravotný stav má za následok invaliditu alebo čiastočnú invaliditu
zákona o sociálnom zabezpečení alebo invaliditu
1 zákona o sociálnom poistení mala posúdiť odporkyňa. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne doplniť dokazovanie o posúdenie miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
zákona o sociálnom poistení, ako aj o posúdenie trvania invalidity
3, resp. 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení. Po posúdení zdravotného stavu navrhovateľky
uvedených právnych predpisov rozhodne odporkyňa znova o nároku na invalidný dôchodok aj s použitím § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok krajského súdu za vecne správny a zistil, že krajský súd nepochybil, keď pre neúplné zistenie skutočného stavu veci rozhodnutie odporkyne z 30. decembra 2008 číslo X.X. zrušil
2 písm. a) OSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto napadnutý rozsudok krajského súdu
Navrhovateľke náhradu trov konania odvolací súd nepriznal, lebo ich náhradu nežiadala a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. septembra 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.