Najvyšší súd 4 Cdo 141/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. Š., bývajúceho v Ž., proti žalovanej K. L., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. V. K., advokátom v M., o vyporiadanie majetkového podielu v bytovom družstve, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 7 C 167/2003, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo
- mája 2009 sp. zn. 9 Co 120/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
- mája 2009 sp. zn. 9 Co 120/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Martin v poradí tretím rozsudkom z
- decembra 2008 č.k. 7 C 167/2003-285 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 195 524,-- Sk (6 490,21 Eur) so 16,5 % úrokom od 1.6.2003 do zaplatenia, všetko do 3 dní, z titulu vyrovnania členského podielu v bytovom družstve, keď predchádzajúcimi rozhodnutiami vo zvyšku návrh zamietol. V rovnakej lehote uložil žalovanej povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania v sume 86 740,-- Sk (2 879,24 Eur) a to s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo
- mája 2009 sp. zn. 9 Co 120/2009 na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 227,72 Eur na účet advokáta, do troch dní. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a jeho odôvodnením, na ktoré ako presvedčivé poukázal. Konštatoval, že žalovaná ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla nové skutočnosti, ktorými by sa pri rozhodovaní vo veci nezaoberal súd prvého stupňa, týkajúce sa započítania vzájomných pohľadávok. Uviedol, že nemôže byť na ujmu 2 4 Cdo 141/2010 účastníka, voči ktorému návrh smeruje skutočnosť, že veriteľ nevyužil svoje právo dané mu zákonom a neuplatnil pohľadávku v zákonom stanovenej lehote, lebo v takom prípade by bol žalobca ukrátený na svojich právach vzniesť námietku premlčania. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že konaním odvolacieho súdu jej ako účastníčke konania bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd prvého stupňa neakceptoval započítanie jej pohľadávok voči žalobcovi, nakoľko ich považoval za premlčané, hoci v okamihu stretu pohľadávok premlčané neboli a tiež v tom, že priznal žalobcovi 16,5 % úrok z omeškania od
- júna 2003, pričom nebolo možné priznať úrok z omeškania pre neexistenciu omeškania ako základného predpokladu vôbec pre vznik nároku na úroky z omeškania aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 117/
- Odňatie možnosti konať pred súdom spočívalo v tom, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, takže nemala možnosť sa s tam uvedenými tvrdeniami vysporiadať a odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými jej tvrdeniami, ktoré sú obsahom odvolania. Doplneným podaním žiadala odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 3 4 Cdo 141/2010 V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Napokon, dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Žalovanou napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1, 3 O.s.p., pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a nepredchádza mu ani rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť pred ním konať. 4 4 Cdo 141/2010 Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Žalovaná namietala porušenie práva na spravodlivý proces tým, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Z obsahu spisu vyplýva, že k odvolaniu podaného žalovanou proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 293 – 295) doručeného žalobcovi (prostredníctvom zástupcu)
- februára 2009 podal tento písomné vyjadrenie z
- februára 2009 (č.l. 304), ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené (osobne) v ten istý deň v dvoch vyhotoveniach (vyjadrenie spracoval jeho právny zástupca JUDr. K. Ž.), pričom zo spisu vyplýva, že toto nebolo doručené žalovanej, pretože oba exempláre sa nachádzajú v spise. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci vyjadrenie žalobcu nebolo doručené žalovanej, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné odvolacie konanie považovať za spravodlivé. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok 5 4 Cdo 141/2010 krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová