← Slovensko

§ 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z., vlastníctvo

Najvyšší súd 5Sžf/9/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci ţalobcu P., N., zastúpeného JUDr. M. P., advokátom K., proti ţalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z

  1. novembra 2008 č. 29668/2007 na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
  2. novembra 2009, č. k. 14S/5/2009-53, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  3. novembra 2009, č. k. 14S/5/2009-53 p o t v r d z u j e . Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu [§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)]. Rozsudok odôvodnil tým, ţe rozhodnutím č. 29668/2007 z
  4. novembra 2008 ţalovaný ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 8 2 5Sţf/9/2010 ods. 3 písm. s/ zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 652/2004 Z. z.) a podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9762/2007-5874 z
  5. februára 2007, ktorým bola ţalobcovi podľa § 42 ods. 5 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 98/2004 Z. z.“) uloţená pokuta vo výške 50.000,- Sk, nakoľko u ţalobcu bol zistený minerálny olej s obsahom indikačnej látky Solvent Yellow 124 v objeme 450 litrov, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel preukázať, čím mu podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. vznikla daňová povinnosť. Krajský súd ako súd prvého stupňa na základe podanej ţaloby preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a posudzoval, či ţalovaný pri rozhodovaní v danej veci spoľahlivo zistil skutkový stav a či následne vyslovil správny právny záver, ţe ţalobca je povinný zaplatiť pokutu, pretoţe bol u neho zistený minerálny olej, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel preukázať. Z obsahu spisového materiálu nesporne vyplýva, ţe
  6. septembra 2006 Colný úrad Trnava, stanica Colného úradu Senica vykonal za prítomnosti ţalobcu miestne zisťovanie v prevádzke spoločnosti M. s. r. o., kedy bolo nájdených v prevádzkových priestoroch v montáţnej jame 5 kusov dvestolitrových sudov. Dva sudy boli prázdne, v dvoch sa nachádzalo po 200 litrov minerálneho oleja a v jednom sude 50 litrov minerálneho oleja. Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní č. 37387/2006-5885 z
  7. septembra 2006 ţalobca sám uviedol, ţe je majiteľom lakovacieho stroja, nevie však kto je majiteľom minerálneho oleja pri lakovacom stroji v objeme 13 litrov. Na otázku kto je majiteľom 450 litrov minerálneho oleja nájdeného v montáţnej jame uviedol, ţe on je jeho majiteľom a nepozná osobu, od ktorej tento minerálny olej kúpil. Olej kúpil na vykurovanie garáţe, ktorú má v prenájme na inom mieste. Obsah spisu na základe ktorého rozhodoval ţalovaný, ďalej obsahuje rozhodnutie o zabezpečení tovaru z
  8. septembra 2006 č. 38119/2006-5885, a to 13 litrov minerálneho oleja vydané pre spoločnosť M. s. r. o. právoplatné
  9. novembra 2006 a rozhodnutie o zabezpečení tovaru z
  10. septembra 2006 č. 38120/2006-5885, a to 450 litrov minerálneho oleja vydané pre ţalobcu, právoplatné
  11. októbra
  12. Ďalej sa v spisovom materiály nachádza rozhodnutie o prepadnutí tovaru v prospech štátu z
  13. decembra 2006 č. 53899/2006-5885 na 450 litrov minerálneho oleja vydané voči ţalobcovi, právoplatné
  14. 3 5Sţf/9/2010 januára 2007, protokol o podozrení z porušenia daňových predpisov č. 507/2007-5885 zo
  15. januára 2007 a oznámenie o začatí konania z
  16. januára 2007 doručené ţalobcovi
  17. januára
  18. Na základe uvedených dôkazov a z nich vyplývajúcich skutočností krajský súd vyslovil názor, ţe správne orgány oboch stupňov pri svojom rozhodovaní postupovali v intenciách zákona č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ako aj v intenciách ustanovení správneho poriadku a dospel k záveru, ţe ţalovaný si v predmetnej veci zadováţil dostatok skutkových podkladov. Vo veci dostatočne zistil skutočný stav a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver. Aj podľa názoru krajského súdu ţalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z., keďţe bolo preukázané spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybností, ţe ţalobca je vlastníkom 450 litrov minerálneho oleja, ktorý zaistil colný úrad na základe výkonu daňového dozoru nad drţbou a pohybom minerálneho oleja v prevádzke spoločnosti M. s. r. o.. Pri miestnej ohliadke ţalobca sám uviedol, ţe predmetný olej je jeho osobným vlastníctvom, obstaral ho na účely vykurovania garáţe, ktorú má v nájme na inom mieste, pričom v prípade ďalšieho minerálneho oleja nájdeného v tej istej prevádzke v mnoţstve 13 litrov uviedol, ţe nemá vedomosť, kto je jeho vlastníkom. Obranu ţalobcu, ţe predmetný minerálny olej v mnoţstve 450 litrov nie je jeho vlastníctvom označil prvostupňový súd za účelovú, pretoţe túto skutočnosť začal ţalobca tvrdiť aţ v rámci konania o uloţení pokuty zo strany colných orgánov. Skutočnosť svojho vlastníctva k 450 litrom minerálneho oleja ţalobca nepoprel ani v prípade rozhodnutia o zabezpečení oleja z
  19. septembra 2006 a ani v prípade rozhodnutia o prepadnutí zabezpečeného oleja z
  20. decembra 2006, ktoré ani nenapadol odvolaním, a ktoré nadobudli právoplatnosť. Zhodne s názorom ţalovaného krajský súd konštatoval, ţe je predovšetkým nutné skúmať vlastníctvo minerálneho oleja, a aţ keď nie je moţné bez akýchkoľvek pochybností zistenie vlastníka, prichádza do úvahy zodpovednosť zo strany subjektu, u ktorého sa olej nachádzal, ak tento subjekt nevie preukázať jeho pôvod, alebo spôsob nadobudnutia, a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladal s olejom ako vlastným. V danom prípade sám ţalobca uţ pri výkone daňového dozoru tvrdil, ţe 450 litrov nájdeného minerálneho oleja je jeho vlastníctvom a na tomto tvrdení zotrval aj v priebehu konania o zaistení oleja a následne aj v priebehu konania o prepadnutí oleja, preto aj podľa názoru krajského súdu je obrana ţalobcu, ţe olej nie je jeho vlastníctvom účelová a z týchto dôvodov ţalobcovi 4 5Sţf/9/2010 vznikla daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona, a preto je povinný zaplatiť pokutu podľa § 42 ods. 5 písm. a/ zákona. O náhrade trov konania krajský súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, pretoţe podľa jeho názoru krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky zruší rozhodnutie ţalovaného a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie, alebo zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania. V odôvodnení odvolania poukázal na to, ţe ţalobu podal z dôvodu, lebo pri aplikácií § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. nebolo rozhodujúce, ţe konateľ spoločnosti M. s. r. o. P. (ţalobca) uviedol, ţe jedno mnoţstvo minerálneho oleja je jeho a k druhému mnoţstvu minerálneho oleja uviedol, ţe nevie, kto je jeho majiteľom. Podľa ţalobcu za drţbu minerálneho oleja nachádzajúceho sa v prevádzke spoločnosti M. s. r. o., zodpovedá výlučne spoločnosť M. s. r. o.. Ţalovaný však odvolanie ţalobcu zamietol s odôvodnením, ţe v prvom rade je potrebné skúmať vlastníctvo k minerálnemu oleju a aţ keď vlastník nie je známy, prichádza v úvahu drţba. S takýmto právnym názorom ţalobca nesúhlasil, cítil sa byť ukrátený na svojich právach aj preto, ţe pokuta vo výške 50.000,- Sk uţ bola pre tento skutok jedenkrát zaplatená, obidve mnoţstvá minerálneho oleja boli zabezpečené, bolo pri nich vyslovené prepadnutie v prospech štátu a daň z nich bola zaplatená. Preto ţalobným návrhom ţiadal krajský súd, aby preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia ţalovaného. Nesúhlasil s tou časťou odôvodnením rozhodnutia, ţe správne orgány v danom prípade postupovali v intenciách správneho poriadku, pretoţe ide jednoznačne o daňové konanie, pre ktoré platí osobitný procesnoprávny predpis, a to zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. To platí tak v konaniach o zaistení daného minerálneho oleja, v konaniach o prepadnutí tohto minerálneho oleja, ako aj v konaniach o uloţení pokuty, ktoré sú spolu s rozhodnutiami predmetom preskúmania. Na tvrdení, ţe nebol vlastníkom vôbec nebola postavená ţalobcova obrana a argumentácia. Z pohľadu napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia sa práve toto nesprávne skutkové zistenie, v napadnutom rozsudku dvakrát 5 5Sţf/9/2010 zopakované, javí ako rozhodujúci argument pre zamietnutie ţaloby a zároveň toto je dôkazom, ţe krajský súd sa nedostatočne zaoberal dôkazmi a argumentáciou ţalobcu. Namietal aj právne posúdenie veci, keď krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe predovšetkým je potrebné skúmať vlastníctvo k drţanému minerálnemu oleju. Ţalobca v ţalobnom návrhu podrobne vysvetlil, prečo je takéto právne posúdenie veci nesprávne a svoju argumentáciu podporil gramatickým, logickým ako aj historickým výkladom. Poukázal na platné znenie § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. podľa ktorého daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia minerálneho oleja, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s minerálnym olejom ako vlastným. Dispozíciou tejto normy verejného práva je teda faktické ovládanie minerálneho oleja, pri ktorom fyzická osoba alebo právnická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v súlade s týmto zákonom bez toho, aby sa preukazovala subjektívna stránka takéhoto faktického ovládania veci, resp. vnútorný psychický vzťah k tomuto minerálnemu oleju. Za nového právneho stavu sa nedá zodpovednosť za daňový delikt prenášať. Zákonodarca nemal teda zámer v dispozícii právnej normy vyjadriť obidva atribúty pojmu drţby, teda vôľu drţať pre seba a faktické ovládanie veci, ale zameral sa na opisné podaný atribút „panstva nad vecou“, ktorý by v súkromnoprávnom pojmosloví skôr zodpovedal pojmu detencia. Z uvedených dôvodov nemoţno teda v ţiadnom prípade hovoriť o „špeciálnom reţime vlastníckeho práva v tejto norme alebo o subordinácii drţby v tomto prípade tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného. Tieto tvrdenia nenachádzajú ţiadnu oporu ani v zákone č. 98/2004 Z. z., ani v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch verejného práva. Štátne orgány môţu pritom konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. jasne vyplýva, ţe pre naplnenie dispozície tejto normy nie je relevantné vlastnícke právo, ale faktické 6 5Sţf/9/2010 ovládanie minerálneho oleja bez potreby skúmania, či ho príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba povaţuje za svoj. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobca zámerne podsúva do popredia závery, ku ktorým ţalovaný vôbec nedospel. Namietal, ţe nemoţno hovoriť o „špeciálnom reţime“ vlastníckeho práva, pričom toto slovné spojenie vytrhol z kontextu samotného odôvodnenia a vysvetľuje si ho po svojom. Ţalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe „Na druhej strane je si však potrebné uvedomiť, ţe táto premisa vyjadrená aj v § 12 ods. 2 písm. a/ platí dovtedy, pokým colný úrad nemá relevantným spôsobom v konaní o uloţení pokuty preukázané vlastníctvo k označenému minerálnemu oleju, na ktorý sa v rámci zákona č. 98/2004 Z. z. vzťahuje špeciálny reţim.“. Ako je zrejmé, slovné spojenie špeciálny reţim sa viaţe na nakladanie s označeným minerálnym olejom a nie na vlastnícke právo, ako si to vysvetľuje ţalobca, pričom Colné riaditeľstvo SR chcelo poukázať na osobitné kritéria a s tým súvisiace povinnosti daňových subjektov, ktoré nakladajú s označeným minerálnym olejom. Predmetom úvahy nebolo vlastnícke právo a jeho úprava v zmysle zákona č. 98/2004 Z. z.. Sporným v predmetnej veci sa javí skutočnosť, či colný úrad mal alebo nemal prihliadať na vyhlásenie ţalobcu, ţe minerálny olej s obsahom indikačnej látky Solvent Yellow 124 v mnoţstve 450 litrov, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom č. 98/2004 Z. z. nevedel ţalobca preukázať, je jeho vlastníctvom. Ţalovaný sa nestotoţňuje so závermi tak ako sú uvedené v podanom odvolaní, nakoľko má za to, ţe v prvom rade je potrebné skúmať vlastníctvo k minerálnemu oleju. Ako je z vyššie citovaného § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. zrejmé, v prvom rade zákon počíta s tým, ţe daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia minerálneho oleja, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v súlade s týmto zákonom. Pojem nachádza alebo nachádzal však nemoţno vykladať z hľadiska len jeho fyzického umiestnenia či uţ v budove, parcele alebo na voľnom priestranstve, ale v prvom rade treba skúmať právne vzťahy viaţuce sa k tomuto minerálnemu oleju. 7 5Sţf/9/2010 Na podporu svojho tvrdenia ţalovaný uviedol, ţe pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal aj zo súdnej praxe. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zn. 3Sţf/29/2007 uviedol, ţe pokiaľ nie je moţné bez pochybností vylúčiť zistenie majiteľa cisterien s minerálnym olejom, je stanovenie zodpovednosti iného subjektu v rozpore so zákonom. Prijatie námietok ţalobcu v tom smere, ţe colný úrad a v konečnom dôsledku aj Colné riaditeľstvo SR ako ţalovaný, nemal prihliadať a brať v úvahu vyjadrenie odvolateľa o jeho vlastníctve k predmetnému označenému minerálnemu oleju, je podľa ţalovaného nesprávne a v rozpore so zákonom, nakoľko v prvom rade je potrebné skúmať vlastníctvo k minerálnemu oleju a aţ keď vlastník nie je známy, prichádza v úvahu drţba, čo zákonodarca vyjadril slovami bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s minerálnym olejom ako s vlastným. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je opodstatnené. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). V preskúmavanej veci ţalobca napadol rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 29668/2007 z
  21. novembra 2008, ktorým potvrdilo rozhodnutie Colného úradu Trnava č. 9762/2007-5874 z
  22. februára 2007, v zmysle ktorého bola ţalobcovi podľa § 42 ods. 5 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja uloţená pokuta vo výške 50.000,- Sk, nakoľko u neho bol zistený minerálny olej s obsahom indikačnej látky Solvent Yellow 124 v objeme 450 litrov, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel 8 5Sţf/9/2010 preukázať, čím mu podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. vznikla daňová povinnosť. V ţalobe a v odvolaní ţalobca zastáva názor, ţe mu podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. nevznikla daňová povinnosť (a potom ani povinnosť zaplatiť pokutu), pretoţe minerálny olej sa nachádzal v prevádzke právnickej osoby M. s. r. o.. Správne orgány ani krajský súd preto nepostupovali správne, keď za rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie vzniku daňovej povinnosti povaţovali jeho vlastníctvo minerálneho oleja. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia minerálneho oleja, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladala s minerálnym olejom ako s vlastným. Podľa § 42 ods. 5 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloţí colný úrad pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na mnoţstvo zisteného minerálneho oleja, ak je pre tento minerálny olej ustanovená sadzba dane, najmenej však 50.000,- Sk. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vecne správne, v zmysle § 219 ods. 2 OSP sa v celom rozsahu stotoţňuje s jeho odôvodnením, avšak pre doplnenie odôvodnenia rozhodnutia uvádza, ţe hypotéza ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. vymedzuje viaceré skutočnosti, s ktorými je spojený vznik daňovej povinnosti (dispozícia právnej normy). Hypotéza uvedenej normy stanovuje tieto podmienky: 1) zistenie minerálneho oleja príslušným colným orgánom, 2) minerálny olej sa nachádza alebo nachádzal u právnickej alebo fyzickej osoby 3) táto právnická alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v súlade s týmto zákonom, 4) nie je právne významné či táto právnická alebo fyzická osoba nakladá alebo nakladala s minerálnym olejom ako s vlastným. Ţalobca bol konateľom spoločnosti M. s. r. o., preto podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka mal právo konať za túto spoločnosť. Ako konateľ spoločnosti 9 5Sţf/9/2010 a súčasne aj ako fyzická osoba P. potvrdil, ţe i keď sa minerálny olej nachádza v prevádzke spoločnosti, je tomu tak v súlade s vlastníckym právom P. (fyzickej osoby - ţalobcu) k tomuto oleju, pričom k prevodu vlastníckeho práva minerálneho oleja na jeho osobu došlo na základe kúpnej zmluvy od neznámej osoby. Podľa názoru najvyššieho súdu ţalobcova námietka, spočívajúca v zúţenom výklade druhej podmienky hypotézy je v rozpore s obsahom vlastníckeho práva a logickým výkladom ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z.. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07 z
  23. júla 2008 podľa ktorého súd môţe, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závaţných dôvodov vyţaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo poţiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí zaloţiť na racionálnej argumentácii. Obsahom vlastníckeho práva je neobmedzené panstvo nad vecou a okrem iného zahŕňa aj faktickú moc nad vecou, t. j. moţnosť kedykoľvek s vecou fyzicky disponovať. V prejednávanej veci ţalobca potvrdil, ţe je vlastníkom veci - minerálneho oleja. Keďţe mal faktickú moc nad týmto minerálnym olejom, s jeho súhlasom bol premiestnený a nachádzal sa v prevádzke spoločnosti, a preto pri posudzovaní splnenia druhej podmienky hypotézy moţno mať za, ako by sa minerálny olej nachádzal u neho. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, ţe v preskúmavanej veci colné orgány skutkový stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení na základe ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ a § 42 ods. 5 písm. a/ zákona č. 98/2004 Z. z. vyvodili správny právny záver, pričom nebola zistená ani nezákonnosť ich postupu. Ţalobca v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Na základe uvedeného najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. 10 5Sţf/9/2010 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalovanému v tomto konaní trovy nevznikli a ani mu zo zákona náhrada trov konania neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  24. októbra 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.