← Slovensko

o 142 883 617,82 Sk (474 286,69 €) s príslušenstvom

2 Cdo 320/2009 R o z s u d o k V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej veci ţalobkyne P. a.s., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. P. B., advokátom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike – Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o 142 883 617,82 Sk (474 286,69 €) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 9 C 57/1999, na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. januára 2008 sp.zn. 5 Co 471/2005, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
  2. októbra 2003 č.k. 9 C 57/1999-253 (v spojení s uznesením z
  3. februára 2004 č.k. 9 C 57/1999-264) uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 118 210 622, 37 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 26.5.1999 do zaplatenia, náhradu trov konania 3 995 927,-- Sk a náhradu trov konania štátu 118 162,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (o zaplatenie sumy 24 703 595, 45 Sk) ţalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku. Uviedol, ţe štát v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. zodpovedá za škodu, ktorá bola ţalobkyni spôsobená vydaním 2 2 Cdo 320/2009 nezákonného rozhodnutia Ministerstvom financií SR z 31.3.1995 č. X. a rozhodnutia z 8.6.1995 č. X. - Sekr., ktoré boli rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.10.1995 sp.zn. 5 Sz 117/95 zrušené. Mal preukázané, ţe rozhodnutia ţalovanej, ktorými bolo ţalobkyni odňaté povolenie č. X. zo 6.4.1993 udelené jej podľa § 8 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch o pozastavení činnosti mali za následok vznik škody pozostávajúcej zo skutočnej škody a ušlého zisku ţalobkyne, keďţe v dôsledku týchto rozhodnutí bolo ţalobkyni znemoţnené podnikať a vykonávať všetky činnosti na zabezpečenie jej príjmov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
  4. februára 2005 sp.zn. 5 Co 93/2004 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach (vyhovujúcej a náhrade trov konania) zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania v sume 118 162,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu prvého stupňa. Dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa o začiatku behu premlčacej doby, keď ţalobkyňa sa o tvrdenej škode dozvedela najneskôr 30.11.1995 (doručenie zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). O predbeţné prerokovanie nároku poţiadala 27.11.1998, teda tri dni pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na závery súdu prvého stupňa, dôvody odvolania a osobitnú úpravu premlčacieho práva na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. bolo podľa jeho názoru potrebné sa vysporiadať s otázkou, kedy došlo k skončeniu predbeţného prerokovania nároku (6.5.1999, kedy bol ţalobkyni doručený list Ministerstvom financií Slovenskej republiky o odmietnutí nároku pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi rozhodnutiami ministerstva a uplatňovanou škodou alebo 4.6.1999, kedy bol spísaný protokol z prerokovania nároku na náhradu škody podľa § 8 zákona č. 58/1969 Zb.). Za nesprávny povaţoval záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého predbeţné prerokovanie nároku skončilo 4.6.1999 dokedy neplynula premlčacia doba. Podľa jeho názoru podmienka uskutočnenia predbeţného prerokovania bola splnená, keď ţalobkyňa 27.11.1998 poţiadala ústredný orgán o predbeţné prerokovanie nároku písomne a tento jej 6.5.1999 doručil písomnú odpoveď, v ktorej uspokojenie nároku na náhradu škody jednoznačne odmietol. Z tohto písomného prejavu ústredného orgánu nevznikajú ţiadne pochybnosti o obsahu právneho úkonu, teda nie je potrebné ani pomocou výkladu objasňovať zámer ústredného orgánu týmto spôsobom 3 2 Cdo 320/2009 vyjadrený (dostatočne určitý právny úkon ústredného orgánu). Preto je nárok uplatnený ţalobkyňou premlčaný v celom rozsahu a i keď nezanikol, súdom priznaný byť nemôţe (námietka premlčania ). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. (absencia návrhu) a trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
  5. októbra 2005 sp.zn. 2 Cdo 86/2005 na dovolanie ţalobkyne rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Záver odvolacieho súdu o premlčaní nároku ţalobkyne povaţoval za nesprávny z dôvodu, ţe od 30.11.1995 – kedy jej bolo doručené zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – do 26.5.1999 – kedy nárok na náhradu škody uplatnila na súde – po zohľadnení šesťmesačnej spočívajúcej premlčacej doby – od podania ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku, t. j. od 27.11.1998 do 27.5.1999 – neuplynula ţalobkyni trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu. Krajský súd v Bratislave (v poradí druhým) rozsudkom z
  6. januára 2008 sp.zn. 5 Co 471/2005 (v spojení s opravným uznesením z
  7. októbra 2009 sp. zn. 5 Co 471/2005) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z 5.2.2004 č.k. 9 C 57/1999–264 potvrdil. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 2 817 003 Sk k rukám právneho zástupcu do troch dní. Proti rozsudku pripustil dovolanie. Vzhľadom na záväzný právny názor najvyššieho súdu o nepremlčaní nároku ţalobkyne dospel k záveru, ţe sú splnené všetky podmienky poţadované zákonom č. 58/1969 Zb. na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Bolo preukázané, ţe rozhodnutia ţalovanej, ktorými bolo ţalobkyni odňaté povolenie (udelené podľa zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch) a pozastavená jej činnosť, mali za následok vznik škody pozostávajúcej zo skutočnej škody a ušlého zisku ţalobkyne. Za účelom vyčíslenia výšky škody boli vypracované dva znalecké posudky. Znalecký posudok č. 19 – 11/1998 z novembra 1998, vypracovaný na základe objednávky ţalobkyne (znaleckou organizáciou C.) vyčíslil škodu v celkovej výške 142 739 183,89 Sk, z toho skutočnú škodu vo výške 33 595 274,30 Sk a ušlý zisk vo výške 109 143 909, 59 Sk. Správnosť metódy vyčíslenia ušlého zisku potvrdili tri odborné posúdenia slovenských teoretikov v tejto oblasti (Prof. Ing. J. A. Csc., Prof. V. K., Doc. RNDr. F. Š.). Znalecký posudok č. 48/2001 z júla 2001 vypracovaný na základe poverenia súdu prvého stupňa (znaleckou organizáciou I. spol. s.r.o.) vyčíslil škodu v celkovej výške 150 291 698,32 Sk (uplatňovanú za obdobie od 5.4.1995 do 30.6.1996), z toho skutočnú 4 2 Cdo 320/2009 škodu vo výške 34 998 189,83 Sk a ušlý zisk vo výške 115 293 508,49 Sk. Tento povaţoval spolu s výsledkami ostatného dokazovania spôsobilým a postačujúcim podkladom pre rozhodnutie v danej veci. Námietky ţalovanej, podľa ktorých poloţky tvoriace skutočnú škodu a spočívajúce v nákladoch na reklamu a propagáciu, obstaranie ochrannej známky a tzv. ostatných prevádzkových a finančných nákladoch, nie sú skutočnou škodu podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (nedošlo k zníţeniu majetku poškodeného), nepovaţoval za dôvodné, keďţe škoda môţe spočívať aj v znemoţnení výkonu majetkových práv poškodeného, tzv. márne vynaloţených nákladoch. Dôvodom vzniku takejto škody môţe byť aj neoprávnený zákaz výkonu určitej činnosti, ako tomu bolo v danej veci. Márne vynaloţenými nákladmi sú okrem nákladov na reklamu a ochrannú známku tieţ mzdy pracovníkov, ktorí vykonávali určitú činnosť pred tým, neţ bola zakázaná, nájomné a ďalšie prevádzkové a finančné náklady, ktoré poškodený márne vynaloţil. Námietka o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (ţalovanej) je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Dovolanie pripustil na otázku zásadného právneho významu, za ktorú povaţoval otázku poloţiek zahrnutých do skutočnej škody spôsobenej ţalobkyni nezákonným rozhodnutím ţalovanej a to náklady na reklamu a propagáciu, náklady na obstaranie ochrannej známky a taktieţ ostatné vyčíslené prevádzkové a finančné náklady a správnosť metód pouţitých pri výpočte náhrady škody vo forme ušlého zisku z podnikania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (ako aj rozsudku súdu prvého stupňa) podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala nesprávne vyčíslenie škody za obdobie od 5.4.1995 do 30.6.1996, nesprávne vyčíslenie ušlého zisku ku dňu podania ţaloby t. j. k 26.5.1999, neoprávnene vyčíslené náklady a inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedla, ţe škoda bola vyčíslená ku dňu 30.6.1996 t.j. do vydania druhého sankčného rozhodnutia zo 19.6.1996 (ako aj rozkladového rozhodnutia ministra financií z 8.1.1997), ktoré nie sú predmetom daného konania, prečo nemohli mať ani za následok vznik škody. Vyčíslená škoda za uvedené obdobie nie je správna aj z dôvodu, ţe ţalobkyni bola licencia vrátená 30.11.1995 a hneď nasledujúci deň začala v neobmedzenom rozsahu podnikať a spoločnosť P. a.s. (ţalobkyňa) bola rozhodnutím valného zhromaţdenia dobrovoľne zrušená s likvidáciou ku dňu 31.5.
  8. Ušlý zisk bol znaleckou organizáciou vyčíslený ku dňu podania ţaloby, 5 2 Cdo 320/2009 napriek skutočnosti, ţe nebola (nad rámec zadania úlohy súdom) na to oprávnená a jeho výška nemôţe byť závislá od toho, ktorým dňom je ţaloba podaná. Neoprávnene boli podľa jej názoru vyčíslené prevádzkové náklady (ako skutočná škoda) z dôvodu podnikania ţalobkyne od 30.11.1995, náklady na právne zastupovanie, náklady za uverejnenie reklamných inzerátov a na obstaranie ochrannej známky ( prínosy z nej plynuli tak pred vydaním jej rozhodnutia ako aj po 30.11.1995). Namietala, ţe pri vyčíslení výšky náhrady škody znalecká organizácia nevzala do úvahy postavenie a činnosť ţalobkyne ako subjektu kolektívneho investovania, neskúmala a nezhodnotila situáciu v oblasti finančného, hlavne kapitálového trhu a neoboznámila sa ani s legislatívnymi podmienkami kolektívneho investovania v Slovenskej republike v danom období a ţe medzi podkladmi ňou pouţitými pri vypracovaní znaleckého posudku sa (zoznam uvedený v bode
  10. znaleckého posudku) nenachádza ani zákon č. 248/1992 Z.z. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, ktorý bol v tom čase základným právnym predpisom upravujúcim pôsobenie subjektov v oblasti kolektívneho investovania. Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť ako neopodstatnené a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, ţe poloţky zahrnuté do skutočnej škody (náklady na reklamu a propagáciu, na obstaranie ochrannej známky a ostatné prevádzkové a finančné náklady) predstavujú tzv. márne vynaloţené náklady a namietaná správnosť metód pouţitých pri výpočte náhrady škody vo forme ušlého zisku z podnikania nie je právnou otázkou, ale otázkou odborného postupu znalca pri jeho výpočte (voľby najvhodnejšej matematickej metódy výpočtu), z ktorého dôvodu nemôţe byť ani predmetom preskúmania v dovolacom konaní. Poukázala na to, ţe ţalovaná dovolanie zaloţila na námietkach proti znaleckému posudku znaleckej organizácie I. s.r.o. a nezaoberá sa otázkou, či márne vynaloţené náklady sú alebo nie sú skutočnou škodou. To zrejme z dôvodu, ţe v závere odvolacieho konania uznala, ţe skutočnou škodou sú a preto táto otázka uţ nie medzi účastníkmi sporná. K jednotlivým dovolacím dôvodom uviedla, ţe otázka obdobia, za ktoré je spôsobená škoda vyčíslená, nie je otázkou právnou, ale skutkovou a odvolací súd ju nepovaţoval za otázku zásadného právneho významu (nepodlieha preskúmaniu v dovolacom konaní). Napokon táto námietka nie je dôvodná ani z vecného hľadiska, keď ţalovaná nepochopila (alebo nechce pochopiť) podstatu škody vzniknutej jej nezákonnými sankčnými rozhodnutiami a škoda je správne vyčíslená za obdobie od 5.4.1995 do 30.6.
  11. Jej zrušenie k 31.5.1996 ţiadny vplyv na ňou uplatnenú čiastku náhrady škody nemá. Tieţ 6 2 Cdo 320/2009 námietka nesprávneho vyčíslenia výšky ušlého zisku sa týka otázky skutkovej, nie právnej a nie je dôvodná ani z vecného hľadiska, pretoţe znalec ušlý zisk vyčíslil k 30.6.1996 (nie k podaniu ţaloby). Tzv. márne vynaloţené náklady boli ňou skutočne vynaloţené dobromyseľne, keď sa o ich výšku zníţil jej majetok a nemohla predpokladať, ţe v budúcnosti dôjde k situácii, ktorá znemoţní vykonávať predpokladané a zákonom dovolané aktivity. Ide o druh skutočnej škody, ktorá je za takú povaţovaná aj v uvedenej odbornej právnickej literatúre. Zdôraznila, ţe márne vynaloţené náklady nie sú zahrnuté v ušlom zisku a teda uplatňované duplicitne. Náklady na právne zastupovanie nepredstavujú márne vynaloţené náklady , ale sú typickou skutočnou škodou, spočívajúcou v zmenšení jej majetku. Otázka správnosti ich vyčíslenia nie je ale otázkou zásadného právneho významu nastolenou odvolacím súdom, prečo nepodlieha preskúmaniu dovolacím súdom. Oprávnene je v znaleckom posudku vyčíslená tieţ poloţka ostatné prevádzkové a finančné náklady z rozvedených dôvodov. Nemoţno akceptovať ani námietku, ţe konanie je postihnuté inou vadou konania (týkajúcu sa záverov znaleckého dokazovania), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe ţalovaná mohla rozhodnutie odvolacieho súdu napadnúť len z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Napokon vo veci boli za účelom vyčíslenia výšky škody vypracované dva znalecké posudky, ktoré dospeli nezávisle na sebe v podstate k zhodným záverom a vyčíslili náhradu škody v podstatne vyššej čiastke, neţ uplatnila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravný prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti povaţuje dovolací súd za potrebné upozorniť, ţe vyslovením prípustnosti dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.) vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade môţe byť odôvodnené výlučne len nesprávnym právnym názorom, 7 2 Cdo 320/2009 zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný tak rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd skúmal, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, ţe za otázku zásadného právneho významu povaţoval otázku poloţiek zahrnutých do skutočnej škody spôsobenej ţalobkyni nezákonným rozhodnutím a to náklady na reklamu a propagáciu, náklady na obstaranie ochrannej známky a taktieţ ostatné vyčíslené prevádzkové náklady a finančné náklady a tieţ správnosť metód pouţitých pri výpočte náhrady škody vo forme ušlého zisku z podnikania. V dovolacom konaní predmetom posudzovania a vyriešenia môţu byť len právne otázky (na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený a ani vybavený procesnými prostriedkami – porovnaj § 243a ods. 2 druhá veta O.s.p.). Podľa § 1 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred notárstvom, v správnom konaní, ako aj trestnom konaní pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemoţno zbaviť. 8 2 Cdo 320/2009 Podľa § 4 ods. 1 veta prvá citovaného zákona nárok na náhradu škody nemoţno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 1 aţ 17 zákona č. 58/1969 Zb.) je zaloţená na súčasnom splnení troch podmienok : 1/ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. Súd v konaní o zodpovednosť štátu za škodu nie je oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní, podmienka nezákonnosti rozhodnutia, od ktorej je odvodzovaný vznik škody, je splnená len vtedy, pokiaľ bolo právoplatné rozhodnutie pre nezákonnosť zrušené. V prejednávanej veci (vzhľadom aj na záväzný právny názor vyslovený najvyšším súdom v uvedenom rozhodnutí o nepremlčaní nároku ţalobkyne) odvolací súd vychádzal zo záveru, ţe boli splnené všetky podmienky poţadované zákonom č. 58/1969 Zb. na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďţe rozhodnutiami ţalovanej, ktorými bolo ţalobkyni odňaté povolenie č. X. zo 6.4.1993 udelené podľa zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch a pozastavenie jej činnosti mali za následok vznik škody, ktorá pozostáva zo skutočnej škody a ušlého zisku ţalobkyne (v dôsledku týchto rozhodnutí Ministerstva financií SR bolo jej znemoţnené podnikať a vykonávať všetky činnosti na zabezpečenie príjmov spoločnosti), ktorý záver nie je ani predmetom prieskumu dovolacieho súdu (vymedzenie dovolacej otázky zásadného právneho významu). Za účelom vyčíslenia skutočnej škody vzniknutej ţalobkyni a ušlého zisku bolo vo veci (súdom prvého stupňa) nariadené znalecké dokazovanie, ktoré odvolací súd (spolu s ostatnými výsledkami dokazovania) povaţoval za spôsobilý a postačujúci podklad pre priznanie nároku uplatneného ţalobkyňou, z ktorého vychádzal aj pri posúdení otázky poloţiek zahrnutých do skutočnej škody, konkrétne dôvodnosti zahrnutia do skutočnej škody nákladov na reklamu a propagáciu, na obstaranie ochrannej známky a ostatných vyčíslených prevádzkových a finančných nákladov a pri posúdení otázky správnosti metód pouţitých pri výpočte náhrady škody vo forme ušlého zisku z podnikania vychádzal z odborných posudkov (uvedených) popredných teoretikov z danej oblasti. 9 2 Cdo 320/2009 Z obsahu dovolania ţalovanej vyplýva, ţe toto zaloţila na námietkach proti obsahu znaleckého posudku (organizácie I. s.r.o.), z ktorého súdy niţších stupňov (okrem ostatných vykonaných dôkazov) vychádzali. V prípade, ak je prípustnosť dovolania zaloţená výrokom rozsudku odvolacieho súdu, dovolateľ je ale oprávnený napadnúť rozsudok odvolacieho súdu len z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. t.j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia tej konkrétnej právnej otázky, pre riešenie ktorej odvolací súd pripustil dovolanie. Teda nie inej právnej otázky, pre riešenie ktorej odvolací súd dovolanie nepripustil ( vyčíslenie škody za určité obdobie, vyčíslenie ušlého zisku k určitému dátumu, vyčíslenie nákladov na právne zastupovanie postavenie a činnosť ţalobkyne). Dôvody, o ktoré ţalovaná dovolanie opiera, nemajú jednak charakter právnych otázok zásadného právneho významu, pre ktoré odvolací súd dovolanie pripustil a jednak ide o otázky skutkové, ktorých riešenie predmetom prieskumu dovolacieho súdu (ako vyplýva zhora) byť nemôţu. Pokiaľ ide o samotnú otázku zásadného právneho významu, pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie, ktorou je otázka poloţiek zahrnutých do skutočnej škody spôsobenej ţalobkyni nezákonnými rozhodnutiami t.j. nákladov na reklamu a propagáciu, nákladov na obstaranie ochrannej známky a ostatných vyčíslených prevádzkových nákladov treba uviesť, ţe tieto predstavujú tzv. márne vynaloţené náklady, ktoré sú aj podľa odbornej právnej literatúry (z ktorej súdy niţších stupňov vychádzali) povaţované za skutočnú škodu a ako skutočná škoda sú vyčíslené aj v záveroch znaleckého dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Z týchto záverov napokon vychádzal aj odvolací súd pri vyriešení otázky, pre ktorú pripustil dovolanie. Čo sa týka správnosti metód pouţitých pri výpočte náhrady škody vo forme ušlého zisku, tieto ţalovaná vo svojom dovolaní nenamietala, preto neboli ani predmetom prieskumu dovolacím súdom, keď napokon moţno prisvedčiť ţalobkyni, ţe ide o otázku odborného postupu znalca pri výpočte ušlého zisku (voľba najvhodnejšej matematickej metódy tohto výpočtu). So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalovanej sa prostredníctvom uplatnených dovolacích dôvodov a obsahového vymedzenia dovolania nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, a preto dovolací súd jej dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 10 2 Cdo 320/2009 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd ţalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní nevyčíslila a iné trovy dovolacieho konania zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  12. septembra 2010 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.