← Slovensko

o zaplatenie 8 811,86 Eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 4 Cdo 336/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. L., bývajúcej v P., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v S., proti ţalovanému R. L., bývajúcemu v P., za účasti vedľajšej účastníčky G.G., a.s., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. J. B., advokátom so sídlom v P., o zaplatenie 8 811,86 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 7 C 169/2005, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. júna 2009 sp.zn. 14 Co 9/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Poprad rozsudkom z
  2. septembra 2008 č.k. 7 C 169/2005-250 zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala voči ţalovanému náhrady škody vzniknutej na jej osobnom motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody zavinenej ţalovaným a rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe výsledkami vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, ţe ku škode na osobnom motorovom vozidle došlo v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej ţalovaným. Nebol tak naplnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Ţalobu povaţoval preto za neopodstatnene podanú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. 2 4 Cdo 336/2009 Krajský súd v Prešove rozsudkom z
  3. júna 2009 sp.zn. 14 Co 9/2009 na odvolanie ţalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí ţaloby a o náhrade trov konania medzi ţalobkyňou a ţalovaným potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo výroku o náhrade trov vedľajšej účastníčky a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia v merite veci uviedol, ţe okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým a právnym záverom. Jeho rozhodnutie vo veci samej povaţoval preto za vecne správne. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania medzi ţalobkyňou a ţalovaným. Pokiaľ ide o trovy vedľajšej účastníčky dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nesprávne určil rozsah týchto trov. V tejto časti preto rozsudok okresného súdu zmenil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, ţe odvolací súd označil v rozsudku za vedľajšieho účastníka Č., a.s., hoci takto označený účastník v priebehu konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Konanie pred odvolacím súdom je preto postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. b/ O.s.p. Ďalej namietala, ţe odvolací súd nesprávne v rozpore s ustanovením § 214 ods. 1 O.s.p. prejednal jej odvolanie bez nariadenia pojednávania. V danej veci totiţ nešlo ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd mal preto správne na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie. Ak tak neurobil, odňal jej moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadril. Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe Č., a.s. má svojho právneho nástupcu, ktorým je G.G., a.s. Nie je preto pravda, ţe v konaní vystupoval účastník, ktorý nemá spôsobilosť pred súdom konať. Neobstojí ani námietka ţalobkyne, ţe odvolací súd mal vo veci nariadiť pojednávanie a ţe ak tak neurobil, odňal jej moţnosť konať pred súdom. Navrhla preto dovolanie ţalobkyne ako neprípustné odmietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania. 3 4 Cdo 336/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do
  4. februára 2010). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). 4 4 Cdo 336/2009 Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil. K tvrdeniu ţalobkyne, ţe konanie pred dovolacím súdom bolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe právnym nástupcom spoločnosti Č., a.s. sa stala v priebehu konania G.G., a.s. (viď výpis z OR oddiel X. vl. č. X.). V konaní na strane vedľajšej účastníčky teda vystupovala právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou (subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti), z ktorého dôvodu je spôsobilá byť aj účastníkom občianskeho súdneho konania (§ 19 O.s.p.). Nesprávne označenie vedľajšej účastníčky v záhlaví rozsudku odvolacieho súdu treba preto povaţovať za zrejmú nesprávnosť, ktorú je moţné opraviť postupom v zmysle § 164 O.s.p. Ţalobkyňou tvrdená existencia vady uvedenej § 237 písm. b/ O.s.p. je preto nenáleţitá. Neopodstatnená ja aj jej námietka, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom, ak prejednal jej odvolanie bez nariadenia pojednávania. Zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, s účinnosťou od
  5. októbra 2008 zmenil obsah predošlého znenia ustanovenia § 214 O.s.p. tým, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od
  6. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od
  7. októbra 2008). Podľa § 372p O.s.p. s názvom „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od
  8. októbra 2008“ na konania začaté pred
  9. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy účinné od
  10. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. 5 4 Cdo 336/2009 V prejednávanej veci ţalobkyňa podala odvolanie
  11. októbra 2008 a odvolacím súdom bolo rozhodnuté
  12. júna 2009, teda uţ za účinnosti uvedenej novely Občianskeho súdneho poriadku. Na danú vec v súvislosti s postupom odvolacieho súdu bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
  13. októbra
  14. Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (krajský súd nepovaţoval za potrebné dokazovanie doplňovať ani zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní ţalobkyne bez nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
  15. októbra 2008, nedošlo preto k odňatiu moţnosti ţalobkyni pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/, c/ a d/ a e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľka vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody moţno uzavrieť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Ţalovaný mal v dovolacom konaní síce úspech, ale v tomto štádiu konania mu ţiadne trovy nevznikli, preto mu neboli priznané. Dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania ani vedľajšej účastníčke, ktoré pozostávali z odmeny jej právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich 6 4 Cdo 336/2009 nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  16. októbra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.