1 O.s.p. 2 2 Cdo 63/2010 Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
aktuálnych záznamov katastra nehnuteľností vlastnícky patria ţalobcom, moţno hovoriť o spochybnení údajov katastra, nie však o ich vyvrátení, respektíve o preukázaní opaku. Platí, ţe údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáţe opak. V danom prípade opak zatiaľ preukázaný nebol a v zmysle § 154 O.s.p. je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Tvrdenia o tom, ţe na predmetných nehnuteľnostiach podnikateľskú činnosť nevykonáva, ţalovaný nepreukázal. Pri ohliadke na mieste samom sa v skladoch nachádzali drevoobrábacie stroje, brikety vo väčšom mnoţstve, pri stene budovy boli umiestnené 25 litrové nádoby s označením „S“, čo je prípravok na impregnáciu a inováciu. Ţalobcovia tieţ predloţili fotografie zachycujúce výrobu drevených brikiet v skladoch. Vo vzťahu k počiatku omeškania ţalovaného s platením mesačných splátok bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd tieţ stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré trvá priebeţne od 1. novembra 2002, a teda ţe ţalobcom, ktorí si svoje nároky uplatnili za obdobie od 1. marca 2003, vznikol nárok na úroky z omeškania tak, ako boli okresným súdom vyčíslené. O trovách konania rozhodol súd
1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. Namietal, ţe konanie pred odvolacím súdom, ako aj konanie na prvostupňovom súde, je postihnuté vadou, v dôsledku ktorej sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Súd konal v jeho neprítomnosti, hoci svoju neúčasť riadne 3 2 Cdo 63/2010 ospravedlnil dôleţitým dôvodom, pričom chcel, aby súd vec prejednal v jeho prítomnosti. Súd toto ospravedlnenie vyloţil čisto formalisticky, v rozpore s § 41 ods. 2 O.s.p., pretoţe boli naplnené podmienky pre odročenie pojednávania
Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe v konaní viackrát namietal výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú navrhoval zistiť znaleckým dokazovaním. Súdy však toto dokazovanie nevykonali, pričom neuviedli, prečo tento dôkaz nebol vykonaný. Odvolací súd sa síce zaoberal dôvodom, pre ktorý nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom rozsahu vyuţívania nehnuteľnosti, ale nereflektuje jeho ţiadosť vykonať znalecké dokazovanie ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia. Ak sa súd opomenie v odôvodnení rozhodnutia vyporiadať so skutočnosťou, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, zaťaţí ho nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných predpisov, ale súčasne postupuje v rozpore so zásadami vyjadrenými v čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (Čl. 46, Čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). Okrem toho krajský súd v rozpore s § 51 O.s.p. a § 156 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez toho, ţe by účastníkov písomne predvolal, čím im odňal moţnosť konať pred súdom. Ţalobcovia navrhli dovolanie ţalovaného ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 1 206,14 eura. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). 4 2 Cdo 63/2010 Dovolaním ţalobcu je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné. V prejednávanej veci dovolací súd dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je
prípustné. So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). V predmetnej veci sám dovolateľ namietal existenciu vady
f/ O.s.p., ktorú mal súd zaloţiť jednak tým, ţe prvostupňový súd na pojednávaní konal v jeho neprítomnosti, ďalej tým, ţe mu nebolo riadne doručené predvolanie na vyhlásenie rozsudku v odvolacom konaní, ktorý bol tak vyhlásený v neprítomnosti účastníka konania. Napokon súd zaloţil uvedenú vadu tým, ţe v konaní jednak nevykonal znalecké dokazovanie o výške bezdôvodného obohatenia, a jednak sa súdy vo svojich rozhodnutiach nevyporiadali s dôvodmi tohto svojho postupu. Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, ţe táto námietka odporcu nie je dôvodná. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 5 2 Cdo 63/2010 Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe sa tak stalo v dôsledku postupu súdu, 3/ a to voči účastníkovi konania (teda nie napríklad svedkovi, znalcovi, alebo inej osobe zúčastnenej na konaní). Vzhľadom ku skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a odporcovi neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie
V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie
.
1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.
2 O.s.p. advokát je povinný účelne vyuţívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. 6 2 Cdo 63/2010
1 O.s.p. pojednávanie môţe sa odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
1 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môţe tieţ uloţiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môţu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môţe sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
4 O.s.p. namiesto posudku znalca moţno pouţiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.
dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o moţnosti výkonu rozhodnutia.
3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. 7 2 Cdo 63/2010
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, c) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Účastník konania môţe konať pred súdom osobne alebo prostredníctvom ním zvoleného zástupcu. V konaní pred prvostupňovým a aj odvolacím súdom bol dovolateľ zastúpený advokátom. Prítomnosť účastníka, ktorý sa v konaní uţ vyjadril, na pojednávaní v zásade nie je povinnosťou, ale právom tohto účastníka. Pokiaľ sa však chce zúčastňovať všetkých pojednávaní vo veci a z dôvodu existencie prekáţky na jeho strane je mu to znemoţnené, môţe poţiadať súd o odročenie pojednávania. Odročenie pojednávania je výnimočné opatrenie pre prípad, ţe účastník konania alebo iná osoba brániaca jeho záujmy sa ho pre dôleţitý dôvod nemôţe zúčastniť. Súd však nie je povinný pojednávanie odročiť. Najmä skúma povahu tejto prekáţky, dopad neprítomnosti účastníka na konanie, ale aj prítomnosť osoby zástupcu, ktorý bráni záujmy dotknutého účastníka. V prejednávanej veci sa ţalovaný z dôvodu trvania práceneschopnosti ospravedlnil z pojednávania pred súdom prvého stupňa konaného
f/ O.s.p. uvedená v dovolaní nie je dôvodná a dovolací súd ţiadnu z ďalších vád v zmysle tohto zákonného ustanovenia nezistil, dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. S ohľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Úspešným ţalobcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania, ktoré si uplatnili a riadne vyčíslili vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k dovolaniu z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.