druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je moţné vykonať pre nedostatok podmienok konania. 2 3 Sţo 117/2010 Po preskúmaní administratívneho spisového materiálu dospel krajský súd k záveru, ţe v prípade ţalobcu 1/ ide o správny orgán – vecne a miestne príslušný stavebný úrad prvého stupňa, ktorému bola v zmysle § 50 správneho poriadku ţalovaným, ako správnym orgánom oprávneným rozhodnúť o odvolaní, odňatá pre nečinnosť právomoc vo veci rozhodnúť. Prechodom právomoci sa inštančne nadriadený správny orgán, teda ţalovaný, stal správnym orgánom príslušným vo veci rozhodnúť v prvom stupni. Jeho rozhodnutie je prvostupňovým rozhodnutím, proti ktorému sa zásadne moţno odvolať v zmysle § 53 správneho poriadku.
názoru krajského súdu moţno súhlasiť s názorom ţalovaného ako aj účastníka konania, ţe odňatím právomoci (kompetencie) rozhodnúť vo veci prvostupňovému orgánu, nedošlo k naplneniu podmienky uvedenej v § 34 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko obec je stále stavebným úradom. Prechodom právomoci
správneho poriadku sa nemení príslušnosť obce ako stavebného úradu
stavebného zákona, mení sa len inštančná právomoc pre rozhodovanie
iného zákona (zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie). Vzhľadom na vyššie uvedené je ţaloba podaná ţalobcom 1/ ţalobou podanou neoprávnenou osobou, a preto krajský súd konanie voči ţalobcovi 1/ zastavil pre nedostatok podmienok konania v zmysle § 103 O.s.p. v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p. Pokiaľ ide o ţalobcov 2/ aţ 8/ krajský súd taktieţ dospel k záveru, ţe nie sú splnené podmienky na prejednanie ţaloby
druhej hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd poukázal na § 250 ods. 4 O.s.p.,
ktorého pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. V danom prípade ţalobcovia 1/ aţ 8/ označili za ţalovaného Krajský stavebný úrad v Trnave, teda správny orgán, ktorý rozhodol v danom prípade v prvom stupni a domáhajú sa preskúmania a zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia. Prvostupňové správne rozhodnutie bez ďalšieho nemôţe byť predmetom preskúmania súdom v konaní
druhej hlavy piatej časti O.s.p., a je preto daný ďalší dôvod na zastavenie konania v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p., najmä voči ţalobcom 2/ aţ 8/ ako aj voči ţalobcovi 1/.
názoru krajského súdu je pritom právne irelevantné, ţe ţalobcom 2/ aţ 8/ nebolo rozhodnutie ţalovaného ako správneho orgánu prvého stupňa doručované, a ţe správny orgán s nimi nekonal ako s účastníkmi konania. Zákon síce priznáva v ust. § 250b ods. 2 O.s.p. aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby
druhej hlavy piatej časti O.s.p. aj fyzickej alebo právnickej osobe, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo, t.j. opomenutému účastníkovi, je však povinnosťou takéhoto opomenutého účastníka podať riadnu ţalobu so všetkými podstatnými náleţitosťami. To znamená, ţe bolo povinnosťou ţalobcov 1/ aţ 8/ označiť na strane ţalovaného správny orgán príslušný na rozhodnutie v druhom stupni. V danom prípade mal byť ako ţalovaný označený správny orgán príslušný vo veci rozhodnúť v druhom stupni, teda v konkrétnom prípade Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej 3 3 Sţo 117/2010 republiky a to aj v prípade, ţe ţalobcom 2/ aţ 8/ nebolo rozhodnutie doručované a teda odvolacie konanie neprebehlo. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe napadnuté rozhodnutie bolo doručené len ţalobcovi 1/ dňa 16.06.2009 uţ s vyznačenou právoplatnosťou dňom 03.06.2009. Ani vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí nebráni fyzickej a právnickej osobe, ktorá sa cíti byť opomenutým účastníkom, podať proti takémuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, teda odvolanie a to v 15 dňovej zákonnej lehote v súlade s poučením uvedeným v závere napadnutého rozhodnutia. Krajskému súdu sa nepodarilo zistiť ani z obsahu spisového materiálu, či ţalobca 1/ podal v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok, keďţe z prípisu, ktorý bol krajskému súdu doručený z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 29.10.2009 (č. listu 124 spisu) mal krajský súd za preukázané, ţe Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR preskúmalo podnet ţalobcu 1/ mimo odvolacieho konania
Vyuţitie moţnosti podať proti napadnutému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok v zákonnej lehote je jedna z podmienok konania v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. Z tohto ustanovenia totiţ vyplýva, ţe svojich práv sa ţalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôţe domáhať ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvej inštancie nepodal odvolanie. Nevyuţitie moţnosti podať riadny opravný prostriedok je preto tieţ dôvodom pre zastavenie konania. Z obsahu ţaloby vyplýva (strana 8 posledný odsek), ţe ţalobcovia 2/ aţ 8/ mali moţnosť sa s rozhodnutím ţalovaného oboznámiť a to prostredníctvom ţalobcu 1/, ktorému bolo toto rozhodnutie doručené dňa 16.06.2008. Napriek tomu, ţe rozhodnutie bolo ţalobcovi 1/ doručené uţ s vyznačenou právoplatnosťou, ţalobcovia 2/ aţ 8/, keďţe sa s týmto rozhodnutím oboznámili, pokiaľ sa cítili byť opomenutými účastníkmi, mali moţnosť kedykoľvek vstúpiť do správneho konania a to aţ do momentu jeho skončenia. Správny poriadok pritom neustanovuje akým spôsobom sa má opomenutý účastník do konania prihlásiť, avšak
ustálenej praxe postačuje, ak tak urobí akýmkoľvek preukázateľným a preskúmateľným spôsobom. Skutočnosť, ţe prvostupňový správny orgán so ţalobcami 2/ aţ 8/ nekonal hneď od začiatku a títo sa cítia byť opomenutými účastníkmi konania, nezbavuje opomenutého účastníka jeho procesných práv. Z toho dôvodu mali ţalobcovia 2/ aţ 8/ moţnosť potom, ako sa oboznámili s rozhodnutím ţalovaného prostredníctvom ţalobcu 1/ (ako zhodne uvádzajú v ţalobe), vyuţiť svoje právo podať proti takémuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, teda odvolanie. Odvolací orgán je povinný totiţ skúmať aj v odvolacom konaní okruh účastníkov konania a musí akceptovať aj odvolanie podané opomenutým účastníkom konania. Ani jeden zo ţalobcov 2/ aţ 8/ toto svoje právo nevyuţil, odvolanie proti rozhodnutiu, napriek tomu, ţe sa o ňom preukázateľne dozvedel nepodal. Taktieţ sa ani jeden z označených ţalobcov nepokúsil vstúpiť do správneho konania, hoci o ňom preukázateľne vedel. Krajský súd poukázal na to, ţe v prípade ţalobcov 2/ aţ 8/ nemohol postupovať
ust. § 250b ods. 2 O.s.p., a teda nariadiť správnemu orgánu prvého stupňa doručiť im správne rozhodnutie a to práve z dôvodu neodstrániteľnej vady konania, keď ţalobcovia označili 4 3 Sţo 117/2010 na strane ţalovaného správny orgán prvého stupňa, teda správny orgán, ktorý nemôţe byť ţalovaným
4 O.s.p. Z uvedených dôvodov krajský súd konanie zastavil v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. a v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu ţalobcovia 1/ aţ 8/ podali odvolanie z dôvodov, ţe napadnutým uznesením krajského súdu bola ţalobcom 1/ aţ 8/ odňatá moţnosť konať pred súdom, napadnuté uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia a pochybení v skutkových zisteniach ústiacich do zastavenia konania, bola postupom a rozhodnutím krajského súdu odňatá ţalobcom 1/ aţ 8/ moţnosť konať pred súdom. Tým krajský súd porušil základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR. Zo strany krajského súdu došlo k odmietnutiu spravodlivosti, pretoţe neboli dané dôvody na zastavenie konania a ţalobcom 1/ aţ 8/ sa tak uprelo právo na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy zasahujúceho do ich právneho postavenia. Právny názor krajského súdu, ţe bolo povinnosťou ţalobcov 1/ aţ 8/ označiť na strane ţalovaného správny orgán príslušný na rozhodnutie v druhom stupni, povaţujú za nesprávny z dôvodu, ţe Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky nerozhodlo v predmetnom konaní v poslednom stupni. Preto by bolo pre ţalobcov 1/ aţ 8/ absolútne nepredvídateľné, aby v zmysle uvedeného právneho názoru mali úspešne ţalovať správny orgán, ktorý vo veci nerozhodoval. Keďţe MVRR SR v predmetnom konaní nerozhodovalo, nevydalo ani rozhodnutie, ktorým by mohlo zasiahnuť do práv ţalobcov 1/ aţ 8/, a preto ani neexistuje rozhodnutie MVRR SR, zrušenia ktorého by sa mohli ţalobcovia 1/ aţ 8/ domáhať. K uvedenému pochybeniu krajského súdu došlo v dôsledku nesprávnej interpretácie § 250b ods. 2 O.s.p., ktorý vo svojej podstate pripúšťa ţalobu aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu bez vyuţitia riadneho opravného prostriedku. Ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. predpokladá práve situáciu, ktorá nastala v predmetnom prípade. Posledná veta uvedeného ustanovenia umoţňuje ţalobcovi ako opomenutému účastníkovi podanie opravného prostriedku (v rámci správneho konania) po súdom nariadenom doručení správneho rozhodnutia. Z toho vyplýva, ţe sa umoţňuje podanie ţaloby aj proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom následne po doručení rozhodnutia v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. má ţalobca moţnosť podať odvolanie, o čom správny orgán bez zbytočného odkladu upovedomí súd. Krajský súd preniesol bremeno oboznámenia sa s rozhodnutím ţalovaného na ţalobcov 2/ aţ 8/, ktorí sa mali oboznámiť s týmto rozhodnutím prostredníctvom ţalobcu 1/, ktorému rozhodnutie ţalovaného bolo doručené. Ţalobcovia majú za to, ţe je 5 3 Sţo 117/2010 neúnosné prenášať povinnosti zo správneho orgánu (povinnosť ţalovaného doručiť ţalobcom 2/ aţ 8/ svoje rozhodnutie a konať s nimi ako s účastníkmi) na účastníkov konania, aby sa títo navzájom oboznámili s jeho rozhodnutím, ak tento s nimi ako s účastníkmi ani nekonal. Krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav veci keď konštatoval, ţe sa mu nepo- darilo zistiť, či ţalobca 1/ podal odvolanie proti rozhodnutiu ţalovaného. V skutočnosti ako jedinému zo ţalobcov bolo rozhodnutie ţalovaného doručené len ţalobcovi 1/. Keďţe ţalovaný nekonal so ţalobcom 1/ ako s účastníkom, ale mu iba doručil svoje rozhodnutie, ţalobca 1/ sa napriek vyznačenej právoplatnosti pokúsil podať proti nemu odvolanie. Príslušný orgán na rozhodovanie v druhom stupni (MVRR SR), sa s odvolaním ţalobcu 1/ vysporiadal tak, ţe ho povaţoval za podnet na preskúmanie rozhodnutia v konaní mimo odvolania
MVRR SR o odvolaní ţalobcu 1/ ani nerozhodlo, len mu poslalo odpoveď, ţe nevyhovuje jeho podnetu. Krajský súd sa pritom stotoţnil s názorom MVRR SR (,,... mal súd za preukázané, ţe Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR preskúmalo podnet ţalobcu 1/ mimo odvolacieho konania
Ţalobca 1/ odvodzuje svoje účastníctvo (a tým aktívnu legitimáciu pre podanie tejto ţaloby) z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Kľúčovou právnou otázkou ohľadom účastníctva ţalobcu 1/ v konaní pred ţalovaným (a tým aj ohľadom jeho aktívnej legitimácie pre podanie ţaloby) je teda to, či ţalobca 1/ bol alebo nebol v dôsledku aplikácie § 50 správneho poriadku stavebným úradom príslušným na územné konanie v zmysle § 34 ods. 1 stavebného zákona v predmetnom konaní.
ţalobcu l/ atrahovaním v zmysle § 50 správneho poriadku prestal byť ţalobca 1/ príslušným stavebným úradom na predmetné územné konanie. Ţalobcovia majú za to, ţe krajský súd nesprávne rozlišuje medzi právomocou a príslušnosťou, a v dôsledku toho zaujal nesprávny názor ohľadom aktívnej legitimácie ţalobcu 1/. Na základe uvedeného ţalobcovia majú za to, ţe krajský súd nesprávne právne posúdil vec tým, ţe ustanovenie § 50 správneho poriadku spájal pojmovo s právomocou, čím formálne vylúčil aplikáciu § 34 ods. 1 stavebného zákona, v ktorom sa nachádza pojem príslušnosť. Na tomto základe krajský súd bol toho názoru, ţe v dôsledku atrakcie došlo k presunu právomoci a nie príslušnosti. Pritom z dikcie § 50 správneho poriadku ako aj z relevantných názorov vyjadrených v odbornej literatúre vyplýva, ţe dôsledkom atrakcie
správneho poriadku je presun príslušnosti rozhodnúť v prvom stupni na nadriadený orgán. Na základe atrakcie vykonanej ţalovaným, uţ ţalobca 1/ viac nebol v predmetnom územnom konaní príslušným stavebným úradom v ţiadnom stupni, a preto nebol ani obcou, ktorá je príslušná na územné konanie. Preto bol ţalobca 1/ v zmysle § 34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom v konaní pred ţalovaným. Ţalovaný však s ním ako s účastníkom nekonal. Ţalobcovia navrhli, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/78/2009-158 zo dňa 28.01.2010 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 6 3 Sţo 117/2010 Ţalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.03.2010 k odvolaniu ţalobcov uviedol, ţe trvá na svojom vyjadrení k ţalobe č. 2009/00735/Pi zo dňa 02.12.2009. Účastník konania vo vyjadrení zo dňa 29.03.2010 k odvolaniu ţalobcov uviedol, ţe krajský súd správne konštatoval, ţe rozhodnutím vydaným v správnom konaní sa v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. rozumie rozhodnutie správneho orgánu prvého i druhého stupňa. Ţaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v zmysle uvedených ustanovení je prostriedkom, ktorý je moţné vyuţiť len po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Podstatnou náleţitosťou je, aby ţaloba smerovala voči správnemu orgánu, ktorý rozhodol, resp. mal rozhodnúť v poslednom stupni. V danom prípade bol označený za jediného ţalovaného Krajský stavebný úrad v Trnave – orgán, ktorý rozhodol v tomto prípade v prvom stupni. Takéto prvostupňové rozhodnutie nemôţe byť bez ďalšieho predmetom preskúmania súdom
druhej hlavy piatej časti O.s.p. Čo sa týka ţalobcu 1/, krajský súd
názoru účastníka konania správne dospel k záveru, ţe tento bol na podanie ţaloby neoprávnenou osobou. Odňatie kompetencie rozhodnúť vo veci nemoţno totiţ povaţovať za odňatie pôsobnosti stavebného úradu obce. Ţalobca 1/ stále aj po atrahovaní právomoci ţalovaným, ostal stavebný úradom, zmenila sa len inštančná právomoc pre rozhodovanie.
stavebného zákona ako hmotnoprávneho predpisu, v nadväznosti na procesnoprávny správny poriadok, je stavebným úradom miestne a vecne príslušným na konanie vo veci vydávania územného rozhodnutia v predmetnej veci ţalobca 1/. Ţalobca 1/ prijal návrh účastníka konania na vydanie územného rozhodnutia (tým bolo konanie začaté) a taktieţ ţalobca 1/ vykonal v tejto veci určité úkony. Skutočnosť, ţe ţalobca 1/ ostáva stavebným úradom, nie je dotknutá ani tým, ţe v dôsledku jeho nečinnosti došlo zo strany ţalovaného k prevzatiu právomoci rozhodnúť vo veci. Obec má v zmysle zákonných ustanovení stavebného zákona (§ 34 ods. 1 a § 140a ods. 1 písm. b/) postavenie účastníka konania alebo dotknutej osoby len vtedy, ak sama na toto konanie nie je príslušná, t.j. len v prípadoch, ktoré sú vymedzené § 117b a § 119 stavebného zákona. V uvedenom konaní nebola ţiadna z uvedených alternatív – § 117b a § 119 stavebného zákona naplnená. Ţalobca 2/ nie je a ani nemohol byť účastníkom konania pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Okruh účastníkov územného konania je striktne stanovený § 34 stavebného zákona. Za súčasného stavu nemoţno konštatovať, ţe ţalobcovi 2/ bolo odoprené jeho zákonné právo účasti na územnom konaní. Dotknutým môţe byť len ten, koho právne postavenie môţe byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím. Vydaním rozhodnutia ţalovaného sa ţiadnym spôsobom nezmenilo a ani nezmení právne postavenie ţalobcu 2/. Ţiadne práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti ţalobcu 2/ nemôţu byť rozhodnutím ţalovaného priamo dotknuté. 7 3 Sţo 117/2010 Ţalobca 3/ má za to, ţe jeho neprizvaním došlo k porušeniu jeho práva, nakoľko je vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. Č. parc.č. X. a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc.č. X. Účastník konania poukázal na skutočnosť, ţe nehnuteľnosť vo vlastníctve ţalobcu 3/ susedí s parc.č. X., nie s parc.č. X., na ktorej je plánovaná ťaţba. Teda pozemok ţalobcu 3/ nie je nijako dotknutý činnosťou na dotknutom území. Ţalobca 4/ je vlastníkom pozemkov, na ktorých je plánovaná individuálna bytová výstavba ţalobcu 4/. Tieto pozemky sú v pomerne veľkej vzdialenosti od ťaţobnej jamy. Pre stavbu pri posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie EIA boli robené hlukové štúdie, hluk v okolí nedosahuje ani zďaleka maximálne povolené hodnoty. Od času vydania záverečného stanoviska EIA nedošlo k podstatnej zmene okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie. V ţalobe podanej ţalobcom 4/ moţno nepochybne vidieť čisto ekonomický záujem ţalobcu 4/, pričom tento účastník nebol na svojich právach ţiadnym spôsobom ukrátený. Ţalobcovia 5/ aţ 8/ nemôţu byť napadnutým správnym rozhodnutím ţiadnym spôsobom dotknutí. Nedotknuté zostávajú aj práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti týchto osôb. Ich právne postavenie sa vydaním rozhodnutia nijako nezmenilo. Svoju ţalobu odôvodnili len tým, ţe vlastnia pozemky,
ich vyjadrenia v blízkosti ťaţobného areálu. Práve tieto veci boli posudzované pri záverečnom stanovisku EIA a nebol zistený taký vplyv, ktorý by znamenal zmenu v právach a právom chránených záujmoch vlastníkov uvedených pozemkov. Účastník konania poukázal na skutočnosť, ţe napádané rozhodnutie správneho orgánu bolo preskúmavané mimo odvolacieho konania MVRR SR s výsledkom, ţe napadnuté územné rozhodnutie ţalovaného sa ponecháva v platnosti. Nebol konštatovaný rozpor právoplatného územného rozhodnutia s hmotným právom a tieţ s ohľadom na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníka konania. Aj s týmto sa správne súd vysporiadal. Taktieţ poukázal na skutočnosť, ţe účel vyuţívania územia na ťaţbu štrkopieskov, spolu s podmienkami a spôsobom úpravy územia, odvodnenia, pripojenia na dopravné a rozvodné siete, poţiadavkami na ochranu ţivotného prostredia a zdravia ľudí, ochranných pásiem a pod. bol určený uţ právoplatným územným rozhodnutím o vyuţití územia a umiestnení stavby č. Ča 2005/013004, vydaným pre účastníka konania stavebným úradom Čakany dňa 18.10.2005 s tým, ţe v budúcnosti sa uvaţuje s rozšírením ťaţobnej plochy. V napadnutom správnom rozhodnutí ide výlučne iba o rozšírenie ťaţobných plôch, ktoré uţ boli na ťaţbu štrkopiesku právoplatne určené, ide iba o rozšírenie hraníc územia vymedzeného v rozhodnutí o vyuţití územia na dobývanie loţiska nevyhradeného nerastu v súlade s plánom vyuţitia loţiska. Účastník konania navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/78/2009 zo dňa 28.01.2010 potvrdil ako vecne správne. 8 3 Sţo 117/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcov 1/ aţ 8/ (§ 212 ods. 1 O.s.p) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, ţe ţalobcom 1/ aţ 8/ bola odňatá moţnosť konať pred súdom prvého stupňa. Najvyšší súd z administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe dňa 29.01.2009 bola ţalobcovi 1/ doručená ţiadosť účastníka konania o vydanie rozhodnutia o vyuţití územia na parc. č. X. o rozlohe 186 378 m², ostatné plochy, nachádzajúcej sa v k.ú. Č., O. vedenú Správou katastra D. na liste vlastníctva č. X. Účastník konania podal dňa 09.03.2009 ţalovanému sťaţnosť na postup ţalobcu 1/ v konaní o vyuţití územia ,,Ťaţba štrkopieskov, rozšírenie ťaţobnej plochy“, z dôvodu, ţe vo veci nekoná a spôsobuje prieťahy. Uviedol, ţe ţalobca 1/ ho vyzval, aby do 60 dní od doručenia výzvy doplnil návrh o nové posudzovanie vplyvov na ţivotné prostredie (EIA), pretoţe k návrhu priloţené posudzovanie vplyvov na ţivotné prostredie pochádza ešte z roku 2007 a v danom území údajne nastali podstatné zmeny, ktoré vyţadujú nové posudzovanie vplyvov na ţivotné prostredie. Túto poţiadavku ţalobcu 1/ povaţoval účastník konania za nezákonnú a neopodstatnenú. EIA bola riadne schválená za účasti obce, obec bola oboznámená s projektom na posudzovanie vplyvov, vyjadrovala sa k nej a zúčastnila sa aj na verejnom prerokovaní.
účastníka konania ţiadne podstatné zmeny nenastali, naopak územný plán obce, na ktorý sa ţalobca 1/ odvolával ešte nie je schválený. Účastník konania ţiadal, aby ţalovaný vec odňal ţalobcovi 1/ a vo veci konal a rozhodol sám. Ţalovaný listom zo dňa 11.03.2009 oznámil účastníkovi konania a ţalobcovi 1/, ţe si
71/1967 Zb. vyhradzuje právomoc stavebného úradu pri vydávaní rozhodnutia o vyuţití územia ,,Ťaţba štrkopieskov, rozšírenie ťaţobnej plochy“. Ţalobcovia 1/ a 2/ poţiadali ţalovaného, ţalobca 1/ listom zo dňa 04.06.2009 a ţalobca 2/ listom zo dňa 03.06.2009, obidva listy doručené ţalovanému dňa 04.06.2009, aby
1 zákona č. 71/1967 Zb. pri územnom konaní stavby účastníka konania – ,,Ťaţba štrkopieskov, rozšírenie ťaţobnej plochy“ boli zaradení ako účastníci konania. Ţalovaný im listom zo dňa 11.06.2009 oznámil, ţe konanie vo veci ţiadosti účastníka konania zo dňa 29.01.2009 o vyuţívaní územia ,,Ťaţba štrkopieskov, rozšírenie ťaţobnej plochy“ na pozemku parc.č. X. v k.ú. Č. bolo ukončené. Ţalovaný vydal rozhodnutie č. KSÚ-OSP- 00419/2009/Gi zo dňa 03.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.
v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p., pretoţe ţaloba bola podaná neoprávnenou osobou.
krajského súdu prechodom právomoci
správneho poriadku sa nemení príslušnosť obce ako stavebného úradu
stavebného zákona, mení sa len inštančná právomoc pre rozhodovanie
zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie. Odňatím právomoci (kompetencie) rozhodnúť vo veci prvostupňovému orgánu, nedošlo k naplneniu podmienky uvedenej v § 34 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko obec je stále stavebným úradom. V prípade ţalobcov 2/ aţ 8/ uviedol, ţe nemohol postupovať
ust. § 250b ods. 2 O.s.p., a teda nariadiť správnemu orgánu prvého stupňa doručiť im správne rozhodnutie, a to z dôvodu neodstrániteľnej vady konania, keď ţalobcovia označili na strane ţalovaného správny orgán prvého stupňa, teda správny orgán, ktorý nemôţe byť ţalovaným
4 O.s.p.
2 O.s.p. ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
2 O.s.p. ak ţalobu podá niekto, kto tvrdí, ţe mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloţí správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a
okolností odloţí jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloţí správny orgán spisy súdu 10 3 Sţo 117/2010 na rozhodnutie o ţalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Procesné podmienky sú predpoklady prípustnosti vydania meritórneho rozhodnutia v danej veci, a preto ak súd zistí neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach alebo ak odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky zostane neodstránený, konanie zastaví
Aj keď nedostatky v procesných podmienkach majú rovnaký následok ako neodstránenie vád ţaloby, ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, t.j. zastavenie konania
3 O.s.p., nejde v prípade vád ţaloby o procesnú podmienku, ale o náleţitosti procesného úkonu účastníka, náleţitosti ţaloby. V danom prípade nešlo ani o vadu ţaloby, pretoţe ţalobcovia 1/ aţ 8/ správne označili ţalovaného. Ţalovaným v ţalobách proti rozhodnutiam správneho orgánu je
4 O.s.p. správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Orgánom, ktorý rozhodol v poslednom stupni však nemusí byť len orgán odvolací, ale môţe ním byť aj orgán prvostupňový. Bude tak tomu v tých prípadoch, keď zákon proti rozhodnutiu správneho orgánu nepripúšťa opravný prostriedok
3 O.s.p. Rovnako je tomu tak aj v prejednávanej veci, keď ţalobu podali ţalobcovia a tvrdia, ţe sa s nimi ako s účastníkmi v územnom konaní nekonalo, hoci sa s nimi ako s účastníkmi malo konať a ţiadajú, aby súd uloţil ţalovanému doručiť im rozhodnutie ţalovaného
2 O.s.p. Keďţe ţiaden z účastníkov územného konania, s ktorým ţalovaný konal, nepodal odvolanie, odvolanie bolo podané iba ţalobcom 1/, avšak Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ho preskúmalo v mimo odvolacom konaní, je ţalovaným v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. Krajský stavebný úrad v Trnave, pretoţe rozhodol v poslednom stupni.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemoţno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2. Inštitút atrakcie zakotvený v § 50 zákona č. 71/1967 Zb. je opatrením proti nečinnosti správnych orgánov. Jeho podstata spočíva v zákonom danej moţnosti druhoinštančného správneho orgánu rozhodnúť o veci v prvom stupni namiesto prvoinštančného orgánu, pokiaľ tento nezačne konanie, ak je na to povinný alebo ak nedodrţí lehotu na vydanie rozhodnutia stanovenú v § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Pri atrakcii má odvolací orgán právo prisvojiť si príslušnosť na rozhodnutie veci v prvom stupni. Nejde o odňatie právomoci, pretoţe právomoc určuje ktorý štátny orgán je oprávnený a povinný rozhodovať konkrétnu vec, teda či vec patrí prejednať a rozhodnúť napr. súdu alebo správnemu orgánu, prípadne ktorému správnemu orgánu. Príslušnosťou sa rozumie druh, stupeň a konkrétny orgán, ktorý má prejednať a rozhodnúť určitú vec patriacu do právomoci tohto orgánu. Vecná príslušnosť potom určuje orgán, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť v prvom stupni. 11 3 Sţo 117/2010
1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
2 zákona č. 50/1976 Zb. v územnom konaní o umiestnení stavby, o vyuţívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V danom prípade stavebným úradom príslušným na územné konanie bol ţalobca 1/. Ţalovaný vyuţitím opatrenia proti nečinnosti
50/1976 Zb. ako odvolací orgán sa stal vecne a miestne príslušným stavebným úradom na územné konanie. Keďţe ţalobca 1/ uţ v danom prípade nebol príslušným stavebným úradom na územné konanie, mal byť v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účastníkom územného konania. Občiansky súdny poriadok v správnom súdnictve v konaní o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov priznáva aktívnu procesnú legitimáciu aj fyzickej alebo právnickej osobe, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Ţalobu tak môţe podať aj ten, kto tvrdí, ţe jeho procesného práva v predchádzajúcom konaní pred správnym orgánom boli porušené, z dôvodu, ţe správny orgán s ním nekonal ako s účastníkom, hoci mal byť účastníkom konania. V prípade ţalobcu 1/ sú splnené podmienky na postup
2 O.s.p., pretoţe ako bolo vyššie uvedené postavenie účastníka územného konania mu vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., keď v dôsledku atrakcie
71/1967 Zb. prestal byť stavebným úradom príslušným na územné konanie v predmetnej veci. Pokiaľ ide o ţalobcov 2/ aţ 8/ povinnosťou krajského súdu bude v ďalšom konaní zistiť, či sú splnené podmienky na postup
2 O.s.p., teda či sa s nimi ako s účastníkmi územného konania malo konať. Keďţe krajský súd zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ- OSP-00419/2009/Gi zo dňa 03.06.2009 a na takýto postup neboli splnené podmienky, odňal tým ţalobcom moţnosť konať pred súdom, preto najvyšší súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/78/2009-158 zo dňa 28.01.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.). 12 3 Sţo 117/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 21. októbra 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.