Najvyšší súd 3 Sţf 9/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci ţalobcu: V., s.r.o., so sídlom P., IČO: X., zastúpený: Mgr. F. P., advokát so sídlom H., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I/221/2654- 16754/2008/990447-r zo dňa 11.02.2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/91/2008-76 zo dňa 02.12.2009 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/91/2008-76 zo dňa
- decembra 2009 p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I/221/2654-16754/2008/990447-r zo dňa 11.02.2008, ktorým ţalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/230/56646/07/Ška zo dňa 10.10.2007, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 1 891 355,-- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 8 645,-- Sk. 3 Sţf 9/2010 2 Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe v danom prípade bolo pre posúdenie veci podstatné vyriešiť otázku, či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia v zmysle licenčnej zmluvy k patentu SR č. X. zo dňa 05.12.2005 a faktúry č. X. zo dňa 05.12.2005 vystavenej dodávateľom T. S., s.r.o., P., ktorou bola fakturovaná odplata za postúpenie práv v zmysle licenčnej zmluvy k patentu SR č. X., reg. na ÚPV SR dňa 05.12.2005, fakturovaná odplata za postúpenie práv bez DPH bola 10 000 000,-- Sk. Predmetom licenčnej zmluvy bolo podľa článku III. zmluvy poskytnutie nevýlučného práva k vyuţívaniu patentu č. X. – patentu SR, taktieţ technická dokumentácia potrebná pre vyuţívanie predmetu zmluvy; poskytovateľ udelil nadobúdateľovi nevýlučné právo vyrábať, vyuţívať, pouţívať, ponúkať alebo uvádzať na trh alebo na tento účel skladovať a dováţať výrobky (T.) a vyuţívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu SR. Podľa článku IV. zmluvy – Rozsah a územná pôsobnosť licencie, poskytovateľ poskytol právo pouţívať patent SR č. X. na území SR a tých krajín, kde sa zabezpečí ochrana patentu a poskytol právo vyuţívať patent SR č. X., reg. na ÚPV SR nadobúdateľovi v rozsahu 10 %, poskytovateľovi zostávajú uţívacie práva v rozsahu 4,99 % s odkazom na oznámenie o štruktúre spoluvlastníkov časti patentov k 30.06.
- Nadobúdateľ teda na základe tejto zmluvy nadobúda vo svoj prospech 10% uţívacích práv k patentu SR na obdobie rokov 2006 – 2014, resp. do konca platnosti patentu SR. Odplata za toto uţívanie bola dohodnutá vo výške 10 000 000,- Sk bez DPH. Krajský súd sa stotoţnil so stanoviskom daňových orgánov, ţe daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, ţe si v zdaňovanom období IV. štvrťrok 2005 odpočítal z dodávateľskej faktúry č. X. zo dňa 05.12.2005 od dodávateľa T. S., s.r.o., za odplatu za postúpenie práv v zmysle licenčnej zmluvy k patentu SR č. X., reg. na ÚPV SR dňa 05.12.2005, cena na základe dohody zmluvných strán bola stanovená v celkovej výške 11 900 000,-- Sk, z toho základ dane 10 000 000,- Sk, 19 % DPH – 1 900 000,-- Sk. Ţalobca si uplatnil nadmerný odpočet v daňovom priznaní za zdaňovanie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 1 891 355,- Sk. Podľa licenčnej zmluvy uzavretej dňa 05.12.2005 medzi poskytovateľom T. S., s.r.o., P. a nadobúdateľom V., s.r.o., M. (článok IV., bod 3., 5., v spojení s článkom III.), poskytovať poskytuje právo uţívať patent SR č. X., reg. na ÚPV SR nadobúdateľovi v rozsahu 10%. Poskytovateľovi ostávajú uţívacie práva v rozsahu 4,99%. Nadobúdateľ teda na základe tejto zmluvy nadobúda vo svoj prospech 10% uţívacích práv k patentu SR na obdobie rokov 2006 – 2014, resp. do konca platnosti patentu SR. Predmetom zmluvy je právo uţívať patent č. X. – patent SR ,,Spôsob úpravy mastenca“. Takto určený predmet zmluvy predstavuje aj podľa krajského súdu nemoţné plnenie, t.j. predstavuje záväzok plniť niečo nemoţné, neexistujúce. Jedná sa o tzv. počiatočnú nemoţnosť plnenia, ktorej právnym dôsledkom je to, ţe takýto právny úkon je neplatný a z takéhoto právneho úkonu nevznikajú ţiadne záväzky (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Predmetnú zmluvu povaţoval krajský súd za neplatnú aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Uţívacie právo k patentu ako technickému riešeniu, ucelenej myšlienke – nehmotného majetku, predstavuje nedeliteľný celok, ktorý nie je moţné uţívať po častiach, pretoţe nie je reálne deliteľné. Akékoľvek dojednanie ohľadom 3 Sţf 9/2010 3 čiastočného uţívania patentu vyjadreného v percentách je neplatné. Pre daňové účely (odpočet DPH) sa takto neplatnosť zhmotnila do nemoţnosti plnenia, z ktorého potom v zmysle zákona o DPH nevzniká nárok na odpočet DPH. Za daného stavu, ako bola postavená licenčná zmluva, nemohol vzniknúť ţalobcovi nárok na odpočet DPH. Tak ako je nemoţné predávať patent po častiach, je tieţ nemoţné poskytovať právo uţívať patent na základe licenčnej zmluvy po častiach (rozsah vyjadrovať v percentách) bez straty charakteru pôvodného predmetu, jeho materiálnej, funkčnej, estetickej, umeleckej či biologickej hodnoty, nemoţno reálne rozdeliť vec, ktorá predstavuje celok zloţený zo vzájomne súvislých súčastí, ktoré samo o sebe nie sú spôsobilé vykonávať očakávanú funkciu. Predmet. je vyuţiteľný len ako celok v danom priestore a čase. Ide o otázku formálnej logiky, ktorá je samozrejmým výkladovým kritériom pri uplatňovaní kaţdého zákona, samozrejme i daňového. Pokiaľ § 508 Obchodného zákonníka hovorí o „dojednanom rozsahu a dojednanom území“ pre výkon práv z priemyselného vlastníctva, hovorí o rozsahu časovom či mnoţstevnom. Pod rozsahom zákonodarca nemyslel a ani nemohol myslieť rozsah z hľadiska určenia ideálneho podielu vyuţívania práve z dôvodu rozporu s formálno-logickými kritériami uplatnenia práva. Predmet licenčnej zmluvy, technické riešenie ako ucelená komplexná myšlienka chránená patentom, nie je predmetom reálne deliteľným. Predstavuje ucelený technologický postup pozostávajúci z nadväzných krokov, ktoré sú vzájomne závislé, samostatne nepouţiteľné z hľadiska dosiahnutia očakávaného výsledku, výroby konkrétneho produktu. Takýto reálne nedeliteľný predmet je moţné vyuţiť výlučne ako celok. Plnenie poskytnuté licenčnou zmluvou, právo vyuţívať 10% patentu (ako ideálnej časti technického riešenia), je preto plnením nemoţným a zmluva, ktorá takéto plnenie poskytuje, je právnym úkonom absolútne neplatným v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa jedná o absolútne neplatnú zmluvu, absolútnu neplatnosť je povinný súd skúmať z úradnej povinnosti, preto v takomto prípade nemôţe mať prednosť zmluvné dojednanie pred znením, ktoré vyţaduje zákon. Ing. I. K. zastupoval u správcu dane aj iné daňové subjekty (T., s.r.o.). Ing. K. nie je daňovým poradcom, nie je ani advokátom, nie je ani blízkou osobou ţalobcu, v daňovom konaní bola daňovým subjektom spoločnosť V., s.r.o. a nie konateľka spoločnosti M. K. Správca dane nepostupoval v rozpore so zákonom, keď bol z konania vylúčený Ing. I. K. Predmetom daňovej kontroly bol IV. štvrťrok 2005, zdruţenie T. G. vzniklo aţ v auguste
- Spoločnosť T. G. nevystupovala v predmetnom daňovom konaní, nerobila spoločné podanie, daňová kontrola sa netýkala spoločnosti T. G.. Ing. I. K. vzhľadom k tomu nemohol zastupovať ţalobcu z toho titulu, ţe zastupuje zdruţenie podnikateľov T. G. Banská Bystrica. Protokol č. 651/320/21070/07/Šev zo dňa 20.04.2007 bol spolu s výzvou na prerokovanie zo dňa 28.04.2007 doručený splnomocnenému zástupcovi ţalobcu JUDr. M. P. Zástupca ţalobcu sa na prerokovanie protokolu nedostavil. V daňovom konaní nie je prípustné tzv. subsidiárne zastúpenie, ktoré je moţné v občianskoprávnych vzťahoch. Splnomocnený zástupca ţalobcu JUDr. M. P., ktorý nebol ani advokátom, nemohol splnomocniť subsidiárne Ing. K. na zastupovanie ţalobcu. Vzhľadom k tomu, ţe zástupca ţalobcu sa nedostavil na prerokovanie protokolu na deň 14.05.2007, povaţuje sa v zmysle 3 Sţf 9/2010 4 § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. za deň prerokovania protokolu deň 14.05.
- Protokol bol doručený zástupcovi ţalobcu JUDr. P. spolu s výzvou na prerokovanie protokolu. Otázka odovzdania, resp. neodovzdania vzorky T.-u dňa 30.01.2007 Ing. I. K., nie je pre rozhodnutie veci podstatná, predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov je otázka nadmerného odpočtu dane a nie vydanie vzorky. Otázka vydania vzorky T.-u by mohla byť prípadne predmetom osobitnej občianskoprávnej ţaloby. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Podľa názoru ţalobcu krajský súd (tak ako aj ţalovaný) v danom prípade nesprávne posúdil vec po právnej stránke. Nesprávne si vysvetlil obsah licenčnej zmluvy k patentu, predovšetkým predmet a rozsah zmluvy a to tým, ţe si tieto pojmy zamieňa. Ako je uvedené v čl. III licenčnej zmluvy k patentu, jej predmetom je poskytnutie práv na vyuţívanie patentu č. X. – patentu SR bliţšie špecifikovaného v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Ţalobca uznáva, ţe technologický postup je nedeliteľným celkom, ţe nie je moţné rozdeliť ho na jednotlivé kroky a poskytovať práva len ku konkrétnym fázam postupu, čo ani nerobí. Ako predmet zmluvy jednoznačne uvádza, ţe ide o práva k patentu označeného ako patent č. X. – patent SR. Nikde sa tento patent nedelí, neuvádza sa, ţe by predmetom zmluvy bola len časť technologického postupu, ţe by išlo o prevod práv len k jednotlivým krokom technologického postupu. Ako predmet je označený patent ako celok. Pojem predmet zmluvy je však odlišný od pojmu rozsah zmluvy. Keďţe zmluvou boli poskytnuté práva na nevýlučné vyuţívanie predmetného patentu, t.j. takéto práva majú aj iné osoby, je potrebné uviesť aj rozsah týchto práv ako jednu z podstatných náleţitostí zmluvy. Nakoľko ţiadny právny predpis bliţšie nešpecifikuje ani neustanovuje, akým spôsobom by mal byť rozsah určený a keďţe ide o niečo, čo nie je moţné rozdeliť v pravom slova zmysle, jediný vhodný spôsob na vyjadrenie rozsahu, resp. podielu na uţívacích právach k patentu je percentuálne vyjadrenie. Rozsah bol v zmluve vyjadrený ako 10% uţívacích práv spolu s časovým a územným vymedzením ako ďalšou podstatnou náleţitosťou zmluvy. Aby nedochádzalo k pochybnostiam medzi zmluvnými stranami a v záujme toho, aby sa predmet zmluvy nevykladal v tom zmysle, ţe sa poskytujú práva len k nejakej časti patentu, t.j. len k niektorým krokom technologického postupu, v licenčnej zmluve k patentu, ale predovšetkým v jej prílohách č. 4 aţ 13 (Súhlasy s udelením licencie), sa jasne a podrobne uvádza, ţe percentuálne vyjadrenie postúpených práv znamená, ţe ide o vyjadrenie v percentách zo sumy zisku po zdanení, ktorý prinesie v praxi realizované uplatnenie týchto práv. Krajský súd opomenul, ţe tieto prílohy predstavujú imanentnú súčasť licenčnej zmluvy k patentu a ţe teda tvoria jeden celok. Ak sa mu nezdala dostatočne presná formulácia rozsahu zmluvy priamo v texte licenčnej zmluvy, mal tento rozsah posudzovať aj v spojitosti so znením v prílohách. 3 Sţf 9/2010 5 Podľa názoru ţalobcu Ing. I. K. bol nezákonne vylúčený správcom dane zo zastupovania ţalobcu pri výkone daňovej kontroly, nakoľko tento ako spoločný zástupca spolumajiteľov veci, ktorá .je predmetom zdanenia (rozumej prevod práv), bol oprávnený ţalobcu zastupovať podľa § 9 ods. 6 a § l0 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. Ing. K. bol na zastupovanie pri daňovej kontrole riadne splnomocnený na základe splnomocnenia od JUDr. P., ktorý bol splnomocneným zástupcom ţalobcu na základe plnomocenstva zo dňa 19.02.
- Druhým dôvodom oprávnenosti Ing. K. zastupovať ţalobcu v daňovom konaní, a to pri prerokovaní protokolu dňa 14.05.2007, je jeho splnomocnenie zo dňa 02.03.2007, ktoré vydala spoločnosť T. S. s.r.o. (taktieţ účastník zdruţenia podnikateľov T. G.), a ktorým bolo vlastne správcovi dane oznámené, ţe spolumajitelia veci ako účastníci zdruţenia podnikateľov T. G. si zvolili za svojho spoločného zástupcu na účely daňového konania práve osobu Ing. K.. Predmetné splnomocnenie bolo správcovi dane predloţené 05.03.2007 a je plne v súlade s § 9 ods. 6 zákona o správe daní. Správca dane teda postupoval nesprávne a v rozpore s uţ citovanými ustanoveniami zákona o správe daní a nebol dôvod na to, aby správca dane Ing. K. ako spoločného zástupcu neakceptoval. Takýto postup správcu dane .je nesprávny a v rozpore so zákonom o správe daní a viedol ku skutočnosti, ţe protokol nebol prerokovaný. Boli tak porušené aj ustanovenia § 15 ods. 13 zákona o správe daní, nakoľko správca dane neukončil daňovú kontrolu prerokovaním protokolu so zástupcom, ktorý sa k tomuto úkonu dostavil, a teda nemohlo ani začať vyrubovacie konanie a nemohlo byť ani vydané zákonné rozhodnutie. Je právne irelevantné, ţe zdruţenie podnikateľov T. G. vzniklo v roku 2006, pretoţe prerokovanie protokolu sa malo realizovať 14.05.2007, kedy uţ zdruţenie existovalo a potrebné splnomocnenie bolo správcovi dane predloţené viac ako dva mesiace pred dátumom prerokovania protokolu. Navyše, zo spisového materiálu vyplýva, ţe od začatia daňovej kontroly aţ do dňa prerokovania protokolu správca dane bez akýchkoľvek zábran s Ing. K. komunikoval ako so splnomocneným zástupcom. Ţalobca je toho názoru, ţe krajský súd sa s touto otázkou patrične nevysporiadal. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe predmet licenčnej zmluvy, technické riešenie ako ucelená komplexná myšlienka chránená patentom SR č. X., nie je predmetom reálne deliteľným; predstavuje ucelený technologický postup pozostávajúci z nadväzujúcich krokov, ktoré sú vzájomne závislé, samostatne nepouţiteľné z hľadiska dosiahnutia očakávaného výsledku, výroby samotného produktu, v tomto prípade upraveného mastenca. Reálne nedeliteľný predmet je moţné vyuţívať výlučne ako celok, plnenie poskytnuté Licenčnou zmluvou k patentu SR č. X., reg. na ÚPV SR zo dňa 05.12.2005 – právo na vyuţívanie patentu v rozsahu 10%, je teda plnením nereálnym – nemoţným. Poskytovateľ nemôţe tak, ako to deklaruje zmluva strpieť, ţe príjemca sluţby bude uţívať vo svoj prospech 10 % uţívacích práv, ktoré vlastní poskytovateľ sluţby, z čoho vyplýva, ţe sluţba fakturovaná faktúrou č. X., interné číslo X. zo dňa 05.12.2005, vystavená dodávateľom T. S., s.r.o., P., predmetom ktorej bola odplata za postúpenie práv v rozsahu 10% v zmysle Licenčná zmluva k patentu SR č. X., reg. na ÚPV SR zo dňa 3 Sţf 9/2010 6 05.12.2005 nebola ţalobcovi reálne dodaná, preto nedošlo k dodaniu sluţby v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., a tým ţalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 cit. zákona. V dôsledku nereálnosti plnenia predmetu zmluvy, je nereálne i pouţitie tejto sluţby na účely svojho podnikania, čím ţalobca nesplnil ani túto podmienku ust. v § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, a preto ţalobcovi v súlade s cit. zákonom nebol priznaný uplatnený nadmerný odpočet v sume 1 891 355,-- Sk a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 8 645,-- Sk. K námietkam uvedeným v odvolaní v súvislosti s nezákonným vylúčením Ing. K. zo zastupovania ţalobcu uviedol, ţe daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovanie obdobie IV. štvrťrok 2005 bola u ţalobcu začatá dňa 15.05.2006 so splnomocneným zástupcom ţalobcu na základe splnomocnenia zo dňa 12.10.2005 s Ing. I. K., K.. Vzhľadom k tomu, ţe Ing. I. K. zastupuje u miestne príslušného správcu dane od 28.02.2003 daňový subjekt T. s.r.o., M. a súčasné zastupovanie dvoch daňových subjektov nie je v zmysle ust. § 10 ods. 2 cit. zákona prípustné, správca dane dňa 25.09.2006 rozhodnutím č. 651/320/53064/06/Šev vylúčil Ing. I. K. ako zástupcu ţalobcu z daňového konania. Napriek tomu, ţe Ing. I. K. rozhodnutie o jeho vylúčení zastupovať ţalobcu prevzal dňa 03.10.2006, dňa 04.10.2006 ako splnomocnený zástupca ţalobcu doručil správcovi dane splnomocnenie, v ktorom Ing. I. K. ako splnomocnený zástupca ţalobcu udelil substitučné zastupovanie v zmysle ust. § 9 ods. 3 cit. zákona JUDr. M. P. Uvedenú skutočnosť potvrdila i konateľka ţalobcu svojim písomným splnomocnením zo dňa 17.10.
- Dňa 03.01.2007 konateľka ţalobcu priamo v zmysle ust. § 9 ods. 3 cit. zákona splnomocnila JUDr. M. P. na zastupovanie ţalobcu v daňových konaniach, ktoré bolo v zmysle cit. zákona doplnené dňa 19.02.
- Dňa 19.02.2007 JUDr. M. P. ako splnomocnený zástupca ţalobcu opätovne splnomocnil Ing. I. K. na zastupovanie ţalobcu, čo odôvodnil, ţe Ing. K. je blízkou osobou zastupovaného subjektu (ţalobcu) a zároveň spoločným zástupcom z titulu účastníctva ţalobcu v zdruţení podnikateľov T. G. B. Správca dane opätovne rozhodnutím č. 651/420/13767/07/Daub zo dňa 13.03.2007 vylúčil Ing. I. K. ako zástupcu ţalobcu z daňového konania z dôvodu, ţe Ing. I. K. zastupuje u správcu dane iný daňový subjekt (T. s.r.o.), nie je daňovým poradcom ani advokátom a v danom prípade nejde ani o spoločného zástupcu ani blízku osobu. Zároveň správca dane v rozhodnutí uviedol, ţe splnomocneným zástupcom ţalobcu je v zmysle ţalobcom udelenej plnej moci v daňovom konaní zo dňa 03.01.2007 JUDr. M. P.. Tak ako ţalobca uvádza a zo správneho spisu vyplýva, Ing. K. je blízkou osobou M. K. – fyzickej osoby – konateľky spoločnosti V., s.r.o. (ţalobcu). Vzhľadom k tomu, ţe v tomto prípade zastupovaným daňovým subjektom bola spoločnosť V., s.r.o. a nie fyzická osoba M. K., tvrdenie, ţe Ing. K. je blízkou osobou zastupovaného subjektu (ţalobcu) nie je pravdivé. Akceptovať Ing. I. K. ako zástupcu ţalovaného z titulu jeho zastupovania zdruţenia podnikateľov T. G. B. nie je prípustné. Ustanovenie 9 ods. 6 cit. zákona nie je prípustné aplikovať na zastupovanie v daňovom konaní ţalobcu, pretoţe zdruţenie T. G. vzniklo v auguste r. 2006 a predmetom kontroly sú zdaniteľné plnenia za zdaňovanie obdobie IV. štvrťrok 2005; predmetom zdanenia nie je rovnaká vec, pretoţe predmetom zdaniteľných plnení u ţalobcu nie je len výroba mastenca a s tým súvisiaci prevod práv; ţalobca obchoduje aj s inými komoditami – 3 Sţf 9/2010 7 obrazy, známky a pod. Taktieţ iné spoločnosti zdruţené v zdruţení majú v predmete činnosti aj iné činnosti nie len výrobu mastenca a prevod práv. K námietke ignorácie substitučnej plnej moci zo strany správcu dane ţalovaný uviedol, ţe ust. § 10 ods. 2 cit. zákona platí bez ohľadu na skutočnosť, či bol Ing. I. K. splnomocnený priamo právnickou osobou alebo zástupcom. To, kto poveril Ing. K. na zastupovanie nemá na uvedené vplyv, pretoţe jeho konanie sa povaţuje za konanie zástupcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/91/2008-76 zo dňa 02.12.2009 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd správne ustálil, ţe spornou právnou otázkou bolo, či v danom prípade došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia na základe licenčnej zmluvy k patentu SR č. X. uzatvorenej medzi T. S., s.r.o. a V., s.r.o. dňa 05.12.
- Ţalovaný dospel k záveru, ţe sluţba fakturovaná ţalobcovi nebola reálne dodaná v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., pretoţe plnenie poskytnuté licenčnou zmluvou – právo na vyuţívanie patentu v rozsahu 10 % je plnením nemoţným, a preto ţalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Najvyšší súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe plnenie poskytnuté licenčnou zmluvou, právo uţívať patent v rozsahu 10 % je plnením nemoţným, pretoţe patentové riešenie nemoţno kvantitatívne deliť a moţno ho vyuţívať iba ako celok. Licenčná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďţe ide o absolútnu neplatnosť, štátny orgán musí na ňu prihliadať z úradnej povinnosti a z takéhoto právneho úkonu nenastanú právne následky. Preto nedošlo k dodaniu sluţby v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a tým ţalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Dodanie sluţby predpokladá existenciu platného právneho titulu. Kvantitatívne obmedzenie predmetu plnenia, ktorý podľa práva je nedeliteľný, je súčasne neurčité, a preto podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatné. Neurčitosť podstatnej náleţitosti licenčnej zmluvy nemoţno odstrániť s poukazom na prílohy, ktoré nespĺňajú náleţitosti písomnej formy zmluvy, ktorá forma je vyţadovaná 3 Sţf 9/2010 8 ustanovením § 508 ods.2 Obchodného zákonníka. Prílohy zmluvy, na ktoré odvolateľ poukazuje, nie sú podpísané zmluvnými stranami licenčnej zmluvy. S námietku ţalobcu, týkajúcu sa vylúčenia Ing. I. K. správcom dane zo zastupovania na základe splnomocnenia JUDr. M. P., sa krajský súd vysporiadal. Pokiaľ ide o splnomocnenie spoločnosti T. S., s.r.o. pre Ing. I. K. ako spoločného zástupcu účastníkov zdruţenia T. G. B. zo dňa 02.03.2007, Ing. I. K. nemohol zastupovať ţalobcu ako spoločný zástupca v zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pretoţe v danom prípade nebolo urobené spoločné podanie, so ţalobcom nevystupuje spoločne v tejto veci ďalší daňový subjekt, nejde ani o prípad spoluvlastníctva veci, ktorá by bola predmetom zdanenia, pretoţe predmetom zdanenia je poskytnutie sluţby, ku ktorej malo dôjsť na základe licenčnej zmluvy k patentu, keď poskytovateľ ako spoluvlastník patentu poskytuje právo uţívať patent nadobúdateľovi – ţalobcovi, osobe inej ako spoluvlastníkovi. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ţalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- októbra 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková