názoru súdu prvého stupňa sa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stalo právnym základom na uplatnenie škody, ktorej sa štát nemôţe zbaviť. Keďţe ţalovaného 1/ nepovaţoval v konaní za pasívne legitimovaného, ţalobu voči nemu zamietol a nepriznal mu ani náhradu trov konania, lebo ich neţiadal priznať. S námietkou ţalovanej 2/, ţe povaţuje akýkoľvek nárok ţalobcu za premlčaný z dôvodu, ţe ţalovaná 2/ sa stala účastníkom konania aţ
názoru súdu prvého stupňa, tieto náklady ţalobca si uplatnil v konaní, pred Najvyšším súdom, kde mu neboli priznané z dôvodu, ţe ţalobca dostatočne kvalifikovane nešpecifikoval právne dôvody. Z priamej škody súd prvého stupňa priznal ţalobcovi náhradu škody 32 276 935,-- Sk (1 071 397,90 €). Pokiaľ ide o výšku ušlého zisku, súd vychádzal z jej výšky určenej v znaleckom posudku prepočítanej k 31. decembru 2004 na 18 569 244,-- Sk (616 385,97 €), pretoţe výpočet uvedený znaleckou organizáciou je
názoru súdu podloţený úvahou, ktorá má základ v logickom posúdení moţnosti realizovania podnikateľského plánu na 70 %. Súd prvého stupňa poukázal na to, ţe ţalobca pôvodne ţiadal uloţiť ţalovanej zaplatiť náhradu škody vo výške 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s prísl. (ţaloba podaná
tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Vychádzal z toho, ţe ak je podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Rozsudok Najvyššieho súdu bol právnej zástupkyni ţalobcu doručený
2 O.s.p. a ţalobcovi priznal náhradu trov konania
pomeru úspechu a neúspechu v spore. Na odvolanie ţalobcu a ţalovanej 2/ Krajský súd v Nitre rozsudkom zo
aţ § 17 citovaného zákona je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nie je moţné zbaviť a ktorá je zaloţená na splnení zákonných podmienok. Súdu prvého stupňa vyčítal, ţe sa nezaoberal tým, či sú splnené zákonné podmienky na priznanie v súdnom konaní uplatneného nároku. Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nie je moţné zistiť, konkrétne rozhodnutie colného orgánu, ktoré povaţoval súd za nezákonné a v tomto smere iba všeobecne konštatoval, ţe rozhodnutie Najvyššieho súdu o zrušení rozhodnutia sa stalo právnym základom na uplatnenie škody. Presné označenie nezákonného rozhodnutia a preukázanie jeho existencie ako aj preukázanie skutočnosti, ţe takéto rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené je základným predpokladom vzniku zodpovednosti
zák. č. 58/1969 Zb. Súd prvého stupňa sa nezaoberal ani ďalším nemenej dôleţitým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a to existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, t.j., ţe škoda, ktorá je uplatňovaná voči štátu vznikla následkom nezákonného rozhodnutia. Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa priznal ţalobcovi jednotlivé nároky uplatnené v tomto konaní bez toho, aby sa zaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím a v tomto smere svoje rozhodnutie ţiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom otázkou danosti príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou je treba riešiť pri kaţdom uplatnenom nároku individuálne na základe konkrétneho preskúmania okolností, za ktorých mala škoda vzniknúť. Pri kaţdom uplatnenom nároku musia byť splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu
zák. č. 58/1969 Zb.
názoru odvolacieho súdu v súdenej veci treba vychádzať z rozhodnutia Colného orgánu N. zn. X. zo X., ktorým bola zamietnutá ţiadosť ţalobcu na vrátenie nesprávne vyrúbeného cla, ktoré rozhodnutie bolo neskôr príslušným orgánom zrušené. Aţ vydaním takého zákonného rozhodnutia (neskôr zrušeného) mohla ţalobcovi škoda vzniknúť, preto nie je dôvodne uplatnený nárok ţalobcu na náhradu škody, ktorá ţalobcovi mala vzniknúť pred vydaním rozhodnutia t.j. pred
ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.
názoru odvolacieho súdu poškodený môţe uplatniť v súdnom konaní iba taký nárok, ktorý bol predmetom predbeţného prerokovania. Nemôţe sa však domáhať v súdnom konaní takých nárokov, ktoré pri predbeţnom prerokovaní neuplatnil. Takýto nárok poškodeného by musel byť predbeţne znova prerokovaný príslušným orgánom. Tento záver platí aj v prípade uplatnenia nových nárokov ako aj rozšírenia uţ uplatnených nárokov. Predmetom predbeţného prerokovania nároku na náhradu škody je otázka, či z nezákonného rozhodnutia škoda vznikla, aká škoda vznikla a v akom rozsahu sa poškodený náhrady škody domáha. Predmetom súdneho konania potom môţe byť iba takto prerokovaný nárok poškodeného a nie ďalšie nároky tak ako ich v priebehu konania ţalobca dopĺňal a rozširoval bez toho, aby dodrţal postup
1 písm.a/ zák. č. 58/1969 Zb. a predbeţne prerokoval takto rozšírený nárok s príslušným orgánom. Poukázal na to, ţe s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na základe ţiadostí ţalobcu (z
potvrdil a to z iných právnych dôvodov. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej, vo vzťahu k ţalovanej 2/, v časti nad sumu 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia
zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu v tejto časti ako nedôvodne podanú zamietol a rozhodol tak z rovnakých dôvodov z akých potvrdil zamietnutie ţaloby nad súdom prvého stupňa priznanú sumu 47 238 421,-- Sk (1 568 028,30 €), pretoţe predmetnom súdneho konania nemôţe byť nárok ţalobcu na náhradu škody, ktorý nebol predbeţne prerokovaný pred príslušným orgánom tak, ako to vyţaduje § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa 7 4 Cdo 110/2009 v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 2/ v časti nad sumu 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia
zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti ako nedôvodne podanú zamietol a v zamietajúcej časti toto rozhodnutie potvrdil jednak z dôvodu, ţe takúto ţalobu ţalobca podal predčasne, t.j. skôr neţ nárok prerokoval s príslušným orgánom, ale aj pre jeho zjavnú neodôvodnenosť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe finančné prostriedky v sume 7 175 197,-- Sk (238 172,90 €) neoprávnene colný úrad zadrţiaval odo dňa
potvrdil. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (okrem výroku, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu k ţalovanému 1/ potvrdil) podal dovolanie ţalobca. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a § 237 písm.f/ O.s.p. a ako dovolací dôvod uvádzal ustanovenie § 241 ods. 2 písm.b/ a c/ O.s.p. Vyčítal odvolaciemu súdu, ţe rozhodol predčasne a vytvoril priestor pre prieťahy v konaní. Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o doplnené dokazovanie a nezohľadnil ostatné vykonané dokazovanie. Rozpor so základnými zásadami civilného procesu videl v neodôvodnenom rozčlenení jedného celistvého vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvého stupňa na viaceré zdanlivo samostatné výroky. Z hľadiska nesprávnej aplikácie práva dovolateľ namietal predovšetkým nesprávnu a nevhodnú aplikáciu inštitútu predbeţného prerokovania nároku. Mal za to, ţe splnil hmotnoprávnu podmienku zákona a uplatnil u orgánu štátu ţiadosť o predbeţné prerokovanie nároku. V tomto štádiu konania o náhradu škody voči štátu uviedol ţalobca podstatné skutkové okolnosti prípadu a vyčíslil škodu. Vyčíslená bola skutočná škoda a bol naznačený spôsob vyčíslenia ušlého zisku.
jeho názoru z dikcie zákona, ani z rozhodovacej praxe súdov nevyplýva potreba úplného a vyčerpávajúceho výpočtu spôsobenej škody v štádiu predbeţného prejednania nároku s tým negatívnym dopadom pre poškodeného, ţe by sa 8 4 Cdo 110/2009 v konaní pred súdom, pri zachovaní totoţnosti nároku, nemohlo priznať napr. vyššie plnenie ako bolo uplatnené v ţiadosti o predbeţné prejednanie nároku. V ďalšom dovolateľ poukázal na colné konanie a jeho špecifiká upravené v zák. č. 180/1996 Z.z. so záverom, ţe colný orgán v danej veci postupoval v rozpore s účelom colného zákona. Dovolateľ sa nestotoţnil s prezentovaným názorom odvolacieho súdu, ţe škoda mohla vzniknúť len zo zadrţiavania finančných prostriedkov v sume 7 175 197,-- Sk (238 172,90 €) od
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe dovolaním napadol rozsudok krajského súdu jednak vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo zvyšku ţalobu zamietajúcu vo vzťahu k ţalovanej 2/, vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe v napadnutej vyhovujúcej, vo vzťahu k ţalovanej 2/, v časti nad sumu 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od
1 zák. č. 58/1969 Zb.), potom ho aj v tomto výroku, napriek jeho formálnemu označeniu ako potvrdzujúci, treba povaţovať za zmeňujúci. Z hľadiska prípustnosti dovolania bol teda rozsudok odvolacieho súdu v označených výrokoch zmeňujúci a dovolanie ţalobcu bolo prípustné. Okrem toho však aj v prípade, ak by potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu mal byť povaţovaný za potvrdzujúci, nebolo by
názoru dovolacieho súdu v súvislosti so skúmaním prípustnosti dovolania v predmetnej veci správne rozlišovať medzi potvrdzujúcim a zmeňujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu v dôsledku tzv. rozštiepenia nároku a teda 10 4 Cdo 110/2009 uplatniť rozdielny procesný reţim osobitne pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu výroku a osobitne pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku. Aj napriek rozštiepeniu nároku ide stále o jeden nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V spojitosti s dôsledkami posudzovania otázky predbeţného prerokovania nároku v rámci dovolacieho konania by odporovalo zásadám spravodlivého procesu odmietnutie prípustnosti dovolania proti výroku o časti nároku len pre iný procesný reţim uplatnený ako následok jeho rozštiepenia. Občiansky súdny poriadok umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V dovolaní uplatnený dovolací dôvod neposudzuje dovolací súd len
toho, ako bol označený, ale
jeho obsahu (§ 41 ods. 2 v spojení s § 243c O.s.p.). Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z hľadiska nesprávnej aplikácie práva dovolateľ namieta najmä nesprávnu a nevhodnú aplikáciu inštitútu predbeţného prerokovania nároku.
1 vety prvej zák. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.
zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania ţiadosti, môţe sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. 11 4 Cdo 110/2009
č. 58/1969 Zb. dohoda o nároku na náhradu škody (§ 9 ods. 1) je prípustná len pri predbeţnom prerokovaní tohto nároku alebo v konaní na súde. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo rozhodnutím o väzbe a treste je moţnosť poškodeného obrátiť sa na súd s príslušnou ţalobou podmienená ustanoveniami § 9 – § 11 zák. č. 58/1969 Zb., ktoré vylučujú súdne uplatnenie dotiaľ, kým sa nárok predbeţne neprerokuje medzi poškodeným a príslušným ústredným orgánom. Z citovaných ustanovení je potrebné výkladom vyvodiť, ţe zákonodarca inštitútom predbeţného prejednania nároku zamýšľal upraviť neformálny postup ústredného orgánu, ktorý buď poţadovaný nárok mimosúdne uspokojí a náhradu poskytne, a tak predíde súdnemu sporu, alebo náhradu neposkytne. Ak teda príslušný ústredný orgán prizná poškodenému plnú náhradu škody, štát musí nahradiť poškodenému škodu do 6 mesiacov od uplatnenia práva; ak tak neurobí celkom alebo sčasti, môţe sa poškodený po uplynutí šesťmesačnej lehoty domáhať priznania práva, resp. jeho neuspokojenej časti, na príslušnom súde. Moţno teda uzavrieť, ţe predbeţné uplatnenie práva na náhradu takto vzniknutej škody, je podmienkou, aby toto právo mohlo byť súdom prejednané v občianskom súdnom konaní. Odvolací súd správne v dôvodoch svojho rozhodnutia na túto základnú podmienku v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (ako takým) poukazuje. V prejednávanej veci (čo konštatuje aj odvolací súd), je však nepochybné, ţe ţalobca pred podaním ţaloby v súlade s § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. podal ţiadosť na Ministerstvo financií Slovenskej republiky (príslušný ústredný orgán štátu) na predbeţné prerokovanie svojho nároku. Ţalobca, vyuţijúc svoje dispozičné oprávnenia, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (§ 95 ods. 1 O.s.p. a § 96 ods. 1 O.s.p.), so súhlasom súdu (§ 95 ods. 2 O.s.p.) zmenil návrh (ţalobu) na začatie konania (a tieţ sčasti vzal ţalobu späť), pričom išlo o totoţnosť predmetu a základu uplatnených nárokov a tieţ subjektov vystupujúcich v právnom vzťahu, keďţe doteraz nebolo v konaní spochybnené, ţe by základ následne uplatnených nárokov nebol určený tými istými skutkovými okolnosťami, ktorými bola zdôvodnená ţaloba. Moţno tak uzavrieť, ţe ide o pokračujúci nárok na náhradu škody a preto menenie (rozširovanie) pôvodnej ţaloby nemoţno uţ podmieňovať splnením zákonom určenej podmienky (§ 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 58/1969 Zb.). 12 4 Cdo 110/2009 Pokiaľ odvolací súd vychádzal z iného právneho názoru, nemoţno ho povaţovať za správny, a preto bol ţalobcom dôvodne uplatnený dovolací dôvod
2 písm.c/ O.s.p. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcom výroku potvrdil aj z dôvodu jeho zjavnej neodôvodnenosti. Odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa, ţe v dôvodoch svojho rozhodnutia náleţitým spôsobom neoznačil rozhodnutie colného orgánu, ktoré povaţoval za nezákonné a v tomto smere iba všeobecne konštatuje, ţe rozhodnutie Najvyššieho súdu o zrušení rozhodnutia sa stalo právnym základom na uplatnenie škody. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd za právny základ uplatneného nároku povaţoval rozhodnutie Colného orgánu N. zo X. zn. X., ktorým bola zamietnutá ţiadosť ţalobcu na vrátenie nesprávne vyrúbeného cla, ktoré rozhodnutie bolo neskôr príslušným orgánom zrušené.
názoru odvolacieho súdu za predpokladu, ţe by boli splnené všetky ostatné zákonné podmienky na náhradu škody, za škodu, ktorá mala ţalobcovi vzniknúť pred vydaním označeného rozhodnutia nie je moţné prihliadnuť. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pre nedostatok dôvodov však nie je moţné posúdiť, o ktoré konkrétne uplatnené nároky ţalobcu sa má jednať. Rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti tak trpí vadou
2 písm.b/ O.s.p. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom a zmeňujúcom výroku pre nesprávne právne posúdenie a inú vadu zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). Dovolanie ţalobcu smeruje aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu k ţalovanej 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prvom rade dovolací súd poukazuje na to, ţe pokiaľ odvolací súd ruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, jeho rozhodnutie má formu uznesenia (§ 223 O.s.p.). Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, 13 4 Cdo 110/2009 pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie, proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania ţalobcu prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. Dovolací súd však nezistil, ţe by prípustnosť dovolania bolo moţné vyvodiť z uvedeného ustanovenia, preto v označenom výroku dovolací súd odmietol dovolanie ţalobcu
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemoţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. septembra 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.