← Slovensko

§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Najvyšší súd 3 Sţo 210/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD., a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci ţalobcu: npor. PZ Bc. J. G., C., právne zastúpený JUDr. J. M., advokátom, P., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.: SLV-105/PK-2008 zo dňa

  1. júla 2008, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 177/2008-56 zo dňa
  2. mája 2010 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 177/2008-56 zo dňa
  3. mája 2010 tak, ţe ţalobu z a m i e t a. Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 634 zo dňa 07.12.2005 a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. SLV-105/PK- 2008 zo dňa 15.07.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Na základe preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ďalej len PZ, podľa § 192 ods. 1 3 Sţo 210/2010 2 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v platnom znení. Dôvodom prepustenia bola tá skutočnosť, ţe ţalobca dňa 02.09.2005 v čase okolo 5:50 hod. mimo výkonu sluţby, sa osobne dostavil so svojím havarovaným vozidlom zn. Škoda Fabia na OO PZ T., okres S., kde oznámil, ţe s týmto vozidlom bol uvedeného dňa asi o 5:00 hod. účastníkom dopravnej nehody na ceste medzi obcami T. a N. K., ku ktorej podľa jeho vysvetlenia, ktoré opakovane menil, malo dôjsť tak, ţe z protiidúceho neznámeho nákladného vozidla vypadol nezistený kovový predmet, ktorý narazil do jeho vozidla. Na základe tohto oznámenia si potom ţalobca dňa 05.10.2005 uplatnil v K., a.s. B. z havarijného poistenia nárok na poistné plnenie podľa predfaktúry z autoservisu Q., s.r.o., vo výške 169.938,50 Sk. Šetrením bolo zistené, ţe údaje uvedené ţalobcom o čase, mieste a priebehu oznámenej nehody sa nezakladajú na pravde a ich oznámením zmaril objektívne prešetrenie dopravnej nehody a pokúsil sa od uvedenej poisťovne vylákať poistné plnenie v uvedenej výške. Krajský súd v Bratislave sa nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného a bol toho názoru, ţe v celom konaní nebolo preukázané, ţe ţalobca uvádzal nepravdivé skutočnosti o čase, mieste a priebehu nehody z toho dôvodu, aby sa pokúsil od K., a.s., B. vylákať poistné plnenie v uvedenej výške. S názorom ţalobcu, ţe sa nemal moţnosť vyjadriť k znaleckému posudku resp. nahliadnuť do znaleckého posudku sa prvostupňový súd nestotoţnil, nakoľko z administratívneho spisu vyplýva, ţe bol upovedomený o moţnosti nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa so znaleckým posudkom, ktorý bol v odvolacom konaní vypracovaný a mohol navrhnúť ďalšie dokazovanie na svoju obhajobu. Krajský súd v napadnutom rozsudku vyslovil, ţe dáva na úvahu ţalovanému, či len samotná preukázaná skutočnosť, ţe ţalobca zrejme neuvádzal pravdivé skutočnosti o dopravnej nehode, by boli dôvodom na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Bude preto úlohou správneho orgánu tak prvého ako i druhého stupňa vyhodnotiť opätovne vykonané dokazovanie a správne ustáliť preukázaný skutkový stav veci a následne posúdiť, či na základe takto zisteného skutkového stavu veci malo dôjsť k prepusteniu policajta zo sluţobného pomeru. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody prvostupňový súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu bolo potrebné zrušiť, pretoţe neboli vydané v súlade so zákonom, čím boli porušené zákonné práva ţalobcu na spravodlivý proces. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný, ktorý ţiadal, aby najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe ţaloba sa zamieta. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe ţalobcovi bolo v dostatočnom rozsahu a bez akýchkoľvek pochybností preukázané naplnenie zákonných podmienok dôvodu prepustenia uvedených v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy ţalobcom spočívalo v tom, ţe nebol čestný a disciplinovaný, keď sa pokúsil na základe nepravdivých údajov o čase, mieste a priebehu 3 Sţo 210/2010 3 dopravnej nehody, vylákať z havarijného poistenia poistné plnenie. Svoje sily a schopnosti nevynaloţil na ochranu majetku, ale sám do nej zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru, ktorá spočívala v tom, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Je nezlučiteľné so záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval policajt, ktorý nie je čestný a disciplinovaný, keď sa podvodným spôsobom pokúsil od poisťovne vylákať poistné plnenie. Kaţdý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím správaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Ţalovaný poukazuje na to, ţe zadováţenými dôkazmi je ţalobcovi bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe dňa 02.09.2005 v čase okolo 5:50 hod. mimo výkonu sluţby sa osobne dostavil so svojím havarovaným vozidlom zn. Škoda Fabia na OO PZ T., okres S., kde oznámil, ţe s týmto vozidlom bol uvedeného dňa asi o 5:00 hod. účastníkom dopravnej nehody na ceste medzi obcami T. a N. K., ku ktorej podľa jeho vysvetlenia, ktoré opakovane menil, malo dôjsť tak, ţe z protiidúceho neznámeho nákladného vozidla vypadol nezistený kovový predmet, ktorý narazil do jeho vozidla. Na základe tohto oznámenia si potom ţalobca dňa 05.10.2005 uplatnil v K., a.s. z havarijného poistenia nárok na poistné plnenie podľa predfaktúry z autoservisu Q., s.r.o., vo výške 169 938,50 Sk. Šetrením bolo zistené, ţe údaje ţalobcu o čase, mieste a priebehu oznámenej nehody sa nezakladajú na pravde a ich oznámením zmaril objektívne prešetrenie dopravnej nehody a pokúsil sa od uvedenej poisťovne vylákať poistné plnenie v uvedenej výške. Takto zistený skutočný stav veci ţalobca ţiadnymi dôkazmi nevyvrátil a ani nespochybnil. Ţalobca bol zo sluţobného pomeru príslušníka PZ prepustený z dôvodu uvedeného v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., a to personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 634 zo dňa 07.12.
  4. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal riadny opravný prostriedok – rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra SR pod č. KM-21/PK- 2006 zo dňa 20.02.2006 zamietnutý. Ţalobca vyuţil zákonnú moţnosť a proti tomuto rozhodnutiu v súlade s ustanoveniami O.s.p. podal za účelom jeho preskúmania ţalobu. Krajský súd v Bratislave na základe podanej ţaloby preskúmal zákonnosť rozhodnutia, ktoré rozsudkom pod č.k. 1S 210/2006-68 zo dňa 24.01.2008 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal na to, aby doplnil dokazovanie o znalecký posudok, na základe ktorého bude moţné jednoznačne vylúčiť, alebo potvrdiť ţalobcovu obranu spočívajúcu v tom, ţe v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej nehode, stratil pamäť a nepamätá si na podrobnosti vzniku, miesta ani času dopravnej nehody. Z uvedeného znaleckého posudku vyplývalo, ţe z medicínskeho hľadiska ţalobcom uvádzaná strata pamäti je prakticky vylúčená. Ţalovaný tieţ poukazuje na právoplatný rozsudok vojenského obvodného súdu v Prešove č.k. 2T/11/2006-316 zo dňa 10.01.2007, ktorým bol ţalobca uznaný vinným z pokusu trestného činu poisťovací podvod podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona a § 250c ods. 1, 3 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005). 3 Sţo 210/2010 4 Ţalovaný poukazuje na to, ţe ţalobca nebol zo sluţobného pomeru príslušníka PZ prepustený z dôvodu, ţe sa dopustil pokusu poisťovacieho podvodu, ale z dôvodu naplnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré boli ţalobcovi bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Ţalovaný nie je, ani nebol kompetentný rozhodnúť o tom, či ţalobca svojím konaním spáchal aj trestný čin poisťovací podvod. Príslušný nadriadený ţalobcu zadováţil dostatočné mnoţstvo dôkazov, ktoré boli ministrom vnútra SR vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech ţalobcu, pritom dospel k záveru, ţe ţalobca sa dopustil konania, zakladajúceho dôvod prepustenia zo sluţobného pomeru uvedeného v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Skutočný stav veci bol podľa názoru ţalovaného dostatočne a úplne zistený. Ţalobca na svoju obranu nenavrhol ani nepredloţil taký dôkaz, ktorým by vyvrátil objektívne zistený skutočný stav veci. Ţalobca iba uviedol, ţe trvá na zázname o podaní vysvetlenia, ktorý urobil dňa 02.09.2005 pri oznámení dopravnej nehody policajtovi z Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v B. a nemá k tomu čo dodať. Z podaného rozkladu, ktorý ţalobca uplatnil proti personálnemu rozkazu, ktorým bol prepustený zo sluţobného pomeru, ako aj v podanej ţalobe však iba poukazoval na prebiehajúce trestné konanie, ktoré bolo voči nemu vedené. Ţalobca na svoju obranu však nepredloţil ţiadny relevantný dôkaz, ktorý by ospravedlňoval jeho protiprávne konanie. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďţe porušenie sluţobnej prísahy, resp. sluţobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Ţalovaný ďalej poukázal aj na ustálený právny názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého v konaní o prepustení policajta zo sluţobného pomeru nie je sluţobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva o prepustení osoby zo sluţobného pomeru nie sú otázky viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo sluţobného pomeru. Podľa názoru ţalovaného nebolo potrebné ţalobcovi preukazovať, z akých pohnútok (motívu) ţalobca neoznámil pravdivé údaje o dopravnej nehode a tým zmaril jej objektívne prešetrenie. Zákonnou povinnosťou ţalovaného bolo ţalobcovi preukázať tú skutočnosť, ţe svojím protiprávnym konaním sa dopustil naplnenia zákonných podmienok na prepustenie (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.). Pre naplnenie zákonných podmienok dôvodu prepustenia postačovalo, že žalobca, ktorý mal byť čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, ktorý sa pri plnení služobných úloh podieľa aj na odhaľovaní akejkoľvek formy trestnej činnosti, uvádzal nepravdivé informácie o dopravnej nehode, ktorej bol účastníkom. Takéto protiprávne konanie ţalobcu nie je zlučiteľné s postavením príslušníka PZ. Kaţdý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím 3 Sţo 210/2010 5 správaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 01.08.2010 navrhol, aby najvyšší súd podané odvolanie ţalovaného zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav veci ţalovaným v jeho rozhodnutiach o prepustení zo sluţobného pomeru aj z toho dôvodu, ţe dôvody rozhodnutia o prepustení zo sluţieb PZ SR nie sú dostatočne pojmovo vymedzené tak, aby sa nedali zameniť za iný dôvod, resp. aby sa im nedalo rozumieť inak, neţ mal na mysli rozhodujúci subjekt. K tvrdeniu ţalovaného, ţe ţalobca zmaril moţnosť vyšetrenia okolností tejto dopravnej nehody tým, ţe nezotrval na jej mieste uvádza, ţe je to irelevantné z dôvodu, ţe doteraz nevie, kde bolo miesto dopravnej nehody, kde došlo k stretu vozidiel s kovovým predmetom. V znaleckom posudku, ktorého predmetom bolo zisťovanie moţností výpadku ţalobcovej pamäte, ţalobca uvádza to, ţe znalec vyhotovil posudok bez toho, aby si ho predvolal a vykonal potrebné vyšetrenia a bez toho, aby si vyţiadal zdravotnú dokumentáciu od jeho ošetrujúceho lekára, ako aj od iných lekárov – odborníkov, ktorých po dopravnej nehode navštevoval a ktorí poznali jeho zdravotný stav tesne po dopravnej nehode. Preto povaţuje predmetný znalecký posudok za nespôsobilý na posúdenie jeho zdravotného stavu. Záverom upozorňuje na to, ţe ak by mal dopravnú nehodu v K., ako to tvrdí ţalovaný, nemal by dôvod cestovať 80 km od K. a aţ tam ohlásiť dopravnú nehodu. Rozpor v tvrdeniach ţalovaného vidí aj v tom, keď ţalovaný vyslovuje pochybnosť o tom, či počas dopravnej nehody bol ţalobca pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok a zároveň ţalovaný uvádza, ţe ţalobca bol kontrolovaný dvoma policajnými hliadkami, avšak z výpovedí členov týchto hliadok moţno usúdiť, ţe ţalobca nejavil známky poţitia alkoholu alebo iných návykových látok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c v spojení s § 212 a nasl.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk / www.nsud.sk a dospel k záveru ţe odvolanie je dôvodné. Z obsahu pripojených administratívnych a súdnych spisov Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe ţalobca dňa 02.09.2005 v čase okolo 5:50 hod. mimo výkonu sluţby, sa osobne dostavil so svojím havarovaným vozidlom zn. Škoda Fabia na OO PZ T., okres S., kde oznámil, ţe s týmto vozidlom bol uvedeného dňa asi o 5:00 hod. účastníkom dopravnej nehody na ceste medzi obcami T. a N. K., ku ktorej podľa jeho vysvetlenia, ktoré opakovane menil, malo dôjsť tak, ţe z protiidúceho neznámeho nákladného vozidla vypadol nezistený 3 Sţo 210/2010 6 kovový predmet, ktorý narazil do jeho vozidla. Na základe tohto oznámenia si potom ţalobca dňa 05.10.2005 uplatnil v K., a.s. B. z havarijného poistenia nárok na poistné plnenie podľa predfaktúry z autoservisu Q., s.r.o., K. vo výške 169 938,50 Sk. Šetrením bolo zistené, ţe údaje ţalobcu o čase, mieste a priebehu oznámenej nehody sa nezakladajú na pravde a ich oznámením zmaril objektívne prešetrenie dopravnej nehody a pokúsil sa od uvedenej poisťovne vylákať poistné plnenie v uvedenej výške. Ţalobca bol na základe uvedených skutočností prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 634 zo dňa 07.12.
  5. Proti tomuto rozhodnutiu podal rozklad, o ktorom rozhodol ţalovaný rozhodnutím Č.p.: KM-21/PK-2006 zo dňa 20.02.2006 tak, ţe rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Ţalovaný bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 210/2006-68 zo dňa 24.01.2008, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. KM-21/PK-2006 zo dňa 20.02.2006, zaviazaný na to, aby doplnil dokazovanie v predmetnej veci, čo aj vykonal a zabezpečil znalecký posudok, ktorý dostatočne preukázal ţalobcov zdravotný stav po dopravnej nehode. Ţalovaný následne vydal preskúmavané rozhodnutie zo dňa 15.07.
  6. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu okrem iného vyplýva, ţe ţalobca mal moţnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom, ktorým ţalovaný doplnil dokazovanie, keď dňa 02.06.2008 bol ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalovaným vyzvaný a informovaný, v súlade s § 237 ods. 2 zákona a § 238 ods. 3 zákona, ţe s doplneným spisovým materiálom týkajúcim sa prepustenia Bc. J. G. sa môţe oboznámiť v lehote do 20.06.2008 na poradnej komisii Ministra vnútra Slovenskej republiky. Výzva bola právnemu zástupcovi ţalobcu doručená dňa 05.06.
  7. Rovnako aj krajský súd umoţnil ţalobcovi nahliadnuť do administratívneho spisu, ktorý bol k tejto veci pripojený. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca sa mal moţnosť oboznámiť sa spisom aj v priebehu administratívneho konania, čo však nevyuţil. Krajský súd vo svojom rozsudku č.k. 3S 177/2008-56 zo dňa 11.05.2010 vyslovil, ţe ţalovaný vec nesprávne právne posúdil, avšak bliţšie nekonkretizoval v čom povaţuje vec za nesprávne právne posúdenú. So záverom krajského súdu, ţe dáva na úvahu ţalovanému, či len samotná preukázaná skutočnosť, ţe ţalobca zrejme neuvádzal pravdivé skutočnosti o dopravnej nehode by boli dôvodom na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru, sa odvolací súd nestotoţňuje. Naopak je názoru, ţe ţalovaný 3 Sţo 210/2010 7 zistil riadne a úplne skutkový stav veci, doplnil dokazovanie znaleckým posudkom Č.p.: ORP-172/VO-2008 zo dňa 14.05.2008, z obsahu ktorého vyplýva, ţe u ţalobcu boli dňa
  8. septembra 2005 po vyšetrení traumatológom, neurológom a neurochirurgom diagnostikované nasledujúce zranenia: otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaţdenie pravej temennej oblasti hlavy, pomliaţdenie ľavého ramena. ako i podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice. Posudzované zranenia sú zranenia tupou silou, v prípade dopravnej nehody u vodiča motorového vozidla spravidla vznikajúce ako následok nárazu na volant, palubnú dosku a interiér vozidla pri vymrštení tela pri náhlom zastavení, respektíve náraze vozidla do prekáţky. Znalec konštatoval, ţe posudzované zranenia ţalobca mohol utrpieť v priebehu dopravnej nehody. Posudzované zranenia kvalifikoval súhrnne ako ľahké zranenie, dobu liečenia súhrnne stanovil do 42 dní, dobu prípadnej práceneschopnosti súhrnne stanovil do 42 dní. V posudzovanom prípade je z medicínskeho hľadiska ţalobcom udávaná strata pamäti prakticky vylúčená, po ľahkom zranení hlavy – pri ţiadnom z vyšetrení neboli na tele ţalobcu zdokumentované objektívne vonkajšie stopy zranení (pomliaţdeniny, krvné výrony, rany ...), diagnostické závery sa opierali výlučne o subjektívne ťaţkosti ţalobcu (pocit závratu, bolesti hlavy, nutkanie na zvracanie ...), ktoré moţno dať do súvisu s podvrtnutím krčnej oblasti chrbtice. Žiadnym z opakovaných vyšetrení (traumatologické, neurologické, neurochirurgické, EEG, CT ...) neboli zistené odchýlky od normy v zmysle organického (poúrazového) poškodenia mozgu a vyššej nervovej činnosti, a preto podľa znalca je objektívne nemožné, aby si žalobca nepamätal časový interval od cca 01.00 hod. dňa
  9. septembra 2005 do cca 05.00 hod. dňa
  10. septembra 2005, teda časový interval cca 30 hodín. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Podľa ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, posúdenie otázky závaţnosti porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia ţalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie sluţobnej prísahy a sluţobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretoţe tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleţí. Poukazujúc na zistený skutkový stav veci dospel odvolací súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je zákonné, ţalobca svoje tvrdenia nepreukázal, naopak z vykonaného znaleckého posudku vyplynul jednoznačný záver, ţe je objektívne nemoţné, aby si ţalobca nepamätal časový interval od cca 01.00 hod. dňa
  11. septembra 2005 do cca 05.00 hod. dňa
  12. septembra 2005, teda časový interval cca 30 hodín, t.j. čas kedy sa predmetná dopravná nehoda aj stala, a preto zmeny v tvrdeniach ţalobcu o priebehu, čase a mieste ako aj spôsobe vzniku dopravnej nehody senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhodnotil v neprospech ţalobcu. 3 Sţo 210/2010 8 Pri rozhodnutí ţalovaného, ktoré je predmetom súdneho preskúmavacieho konania a bolo vydané na základe zákonom povoleného správneho uváţenia (§ 245 ods. 2 OSP) súd preskúmava len, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Závery ţalovaného zodpovedajú zásadám logického myslenia, preto Najvyšší súd SR povaţoval za správny (a v preskúmavanom rozhodnutí náleţite odôvodnený) záver ţalovaného, ţe v tomto prípade bolo zistené ţe ţalobca, ktorý mal byť čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, ktorý sa pri plnení sluţobných úloh podieľa aj na odhaľovaní akejkoľvek formy trestnej činnosti, uvádzal nepravdivé informácie o dopravnej nehode, ktorej bol účastníkom. Porušenie sluţobnej prísahy hrubým spôsobom, malo za následok prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ. Jeho prepustenie bolo vykonané v súlade so zákonom a bolo plne dôvodné, keďţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, pretoţe je nezlučiteľné so záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval policajt, ktorý nie je čestný a disciplinovaný, keď sa podvodným spôsobom pokúsil od poisťovne vylákať poistné plnenie. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe ţalovaný rozhodol v súlade so zákonom, pretoţe ţalobca porušil prísahu, keďţe jeho tvrdenia boli nedôveryhodné a účelové, a preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 177/2008-56 zo dňa
  13. mája 2010 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p., tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
  14. októbra 2010 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.