2 písm. e/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 132,38 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu ţalobcu Advokátska kancelária T. K., s.r.o., so sídlom v B.. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu ţalobcu zo dňa 18.04.2008, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 30/OU/2008 zo dňa 15.02.2008, zamietol a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedeným rozhodnutím ţalovaného 3 Sţo 56/2010 2 v spojení s rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie, č. 80/OÚ/2007 bolo rozhodnuté o skončení ţalobcovho štátnozamestnaneckého pomeru. Krajský súd mal za preukázané, ţe rozhodnutím ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR č. R-07-10-M zo dňa 26.11.2007 bola schválená organizačná zmena, z ktorej vyplynulo zrušenie štátnozamestnaneckého miesta odborný radca – inšpektor Slovenská stavebná inšpekcia v riaditeľstve B., v organizačnom útvare oddelenia stavebnej inšpekcie. Táto zmena bola vedúcemu sluţobného úradu oznámená listom zo dňa 28.11.
a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe v platnom znení (ďalej len „zákon. č. 312/2001 Z.z.“), ktoré však ţalobca taktieţ odmietol prevziať. Krajský súd sa stotoţnil so ţalovaným v tom, ţe za deň doručenia prvostupňového rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru moţno povaţovať deň 29.11.2007, kde zo zápisnice z osobného pohovoru vyplýva, ţe dňa 29.11.2007 ţalobca bezdôvodne odmietol prevziať prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie bolo ţalobcovi účinne doručené v zmysle druhej vety § 141 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z., keďţe štátny zamestnanec prijatie písomnosti bezdôvodne odmietol. Dňa 17.12.2007 bolo osobne do podateľne Slovenskej stavebnej inšpekcie, riaditeľstvo inšpekcie doručené vyjadrenie účastníka konania, ktoré bolo posúdené ako odvolanie a ţalovaný ho ako oneskorené zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca, ktorý ţiadal aby najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, tak ţe rozhodnutie Vedúceho sluţobného úradu, Slovenskej stavebnej inšpekcie, Ing. R. K., č. 30/OU/2008 zo dňa 15.02.2008, ako aj rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, riaditeľstvo inšpekcie B. č. 80/OÚ/2007 zo dňa 28.11.2007, ktorými bolo rozhodnuté o skončení ţalobcovho štátnozamestnaneckého pomeru sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie. Ţalobca sa vo svojej ţalobe domáhal zrušenia oboch rozhodnutí z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe rozhodnutie súdu povaţuje za nezákonné vzhľadom na to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Krajský súd sa nevysporiadal s námietkou ţalobcu, ţe správne rozhodnutie bolo vydané uţ dňa 28.11.2007, teda pred začatím správneho konania, ktoré začalo doručením oznámenia o začatí správneho konania dňa 29.11.
názoru ţalobcu jednou z kľúčových otázok, s ktorými sa mal krajský súd vysporiadať. Z rozsudku však nie je zrejmé, ktorý deň povaţoval súd za začatie konania, kedy sa malo uskutočniť „pozvanie na ústny pohovor“, ktoré súd povaţoval za prvý úkon v konaní a z ktorých dôkazov pritom vychádzal. Rovnako sa s námietkou ţalobcu ohľadom nedoručenia rozhodnutia na osobnom pohovore krajský súd nevysporiadal dostatočne. Na osobnom pohovore bol ţalobca konajúcim správnym orgánom oboznámený so skutočnosťou, ţe na základe rozhodnutia MVRR SR má byť zrušené jeho štátnozamestnanecké miesto. Ţalobcovi bol predloţený exemplár tohto rozhodnutia, ktorý nebol podpísaný, opatrený pečiatkou ministerstva a navyše spochybnený podtlačou „neriadený výtlačok“. Vzhľadom na uvedené, v záujme vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia poţiadal ţalobca o kópiu tohto rozhodnutia s beţnými náleţitosťami rozhodnutia štátneho orgánu. Vo vyjadrení zo dňa 02.12.2007 ţalobca svoju ţiadosť o predloţenie rozhodnutia MVRR SR zopakoval. Na záver ţalobca zrekapituloval obsah niekoľkominútového osobného pohovoru, skonštatoval, ţe sa začalo konanie a ţe poţiadal o podklad rozhodnutia. Osoby zúčastnené na osobnom pohovore za správny orgán uvedené zhrnutie akceptovali. Na osobnom pohovore nebolo ţalobcovi doručené a ani doručované rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Vzhľadom na uvedený stručný a pre obe strany obsahovo nesporný priebeh osobného pohovoru ţalobca neţiadal z pohovoru rovnopis zápisnice. V súlade s týmto tvrdením ţalobcu bol aj ďalší postup Slovenskej stavebnej inšpekcie, riaditeľstva inšpekcie B., ako prvostupňového orgánu, keď po uskutočnení osobného pohovoru dňa 29.11.2007 postupovala v konaní a robila kroky k vyhoveniu ţiadosti účastníka o podklady rozhodnutia. Uvedené bolo krajským súdom vo 3 Sţo 56/2010 4 svojom rozhodnutí opomenuté. Priamy nadriadený ţalobcu a tieţ riaditeľ Slovenskej stavebnej inšpekcie vykonali viacero úkonov, na základe ktorých sa ţalobca dôvodne domnieval, ţe jeho štátnozamestnanecký pomer trvá a ţe správne konanie o jeho vysporiadaní trvá. Aţ dňa 10.12.2007 bol ţalobca poţiadaný svojím priamym nadriadeným, na pokyn riaditeľa, o odovzdanie agendy. Ţalobca povaţuje vyhotovenie zápisnice z osobného pohovoru zo dňa 29.11.2007, ktorá obsahuje aj konštatovanie o odmietnutí prevzatia rozhodnutia ţalobcom, za dodatočne vyhotovenú aj z toho dôvodu, ţe do 10.12.2007 konajúci správny orgán vykonával úkony a deklaroval jeho priebeh. Tvrdenie uvedené v zápisnici je v priamom rozpore s následným postupom konajúceho správneho orgánu. Ţalobca dňa 12.12.2007 poţiadal o nahliadnutie do spisu o predmetnom správnom konaní. Nebolo mu to však umoţnené, nakoľko spis sa nenachádzal na konajúcom správnom orgáne, ale na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR. Znemoţnením nahliadnutia do spisu sa ţalobca ani 12.12.2007 nemohol oboznámiť s rozhodnutím, ktoré mu
dodatočných tvrdení malo byť uţ doručované a teda sa malo nachádzať v spise. V liste zo dňa 13.12.2007 – Vyjadrenie účastníka konania, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 17.12.2007, namietal nezákonný postup správneho orgánu vzhľadom na to, ţe mu nebolo doručené ani doručované rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, toto konanie nebolo ukončené a teda štátnozamestnanecký pomer trvá, neboli mu poskytnuté podklady pre rozhodnutie a ani prístup k spisu. V liste zároveň ţiadal o zákonné vydanie rozhodnutia, aby mohol byť jeho štátnozamestnanecký pomer ukončený. Toto vyjadrenie nebolo ţalobcom mienené ako odvolanie, keďţe ţalobca v tom čase nemal k dispozícii rozhodnutie a to napriek jeho snahe oboznámiť sa s ním nahliadnutím do spisu. Ţalovaný vyhodnotil predmetné vyjadrenie ako odvolanie, ktoré zamietol a potvrdil správnosť prvostupňového rozhodnutia. Na záver ešte ţalobca zdôraznil, ţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa realizuje v procesnom rámci správneho konania. Toto konanie má zákonom predpokladaný priebeh a úpravu práv a povinností účastníkov. Jednou zo zásad je aj zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania. Obdobne, ako Zákonník práce poskytuje ochranu zamestnancom. Zákonná realizácia správneho konania o skončení štátnozamestnaneckého pomeru má chrániť štátneho zamestnanca pred okamţitým svojvoľným a nezákonným skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán však svojím postupom porušili všetky zákonom garantované práva ţalobcu. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods.1 veta prvá O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 212 a nasl. O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej 3 Sţo 56/2010 5 stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo vydané dňa 28.11.2007 a správne konanie sa začalo doručením oznámenia o začatí správneho konania dňa 29.11.2007. Dňa 29.11.2007 sa uskutočnil osobný pohovor so ţalobcom, na ktorom boli prerokované dôsledky organizačnej zmeny na ţalobcu a tohto oboznámili s obsahom rozhodnutia ministra č. R-07-10-M ako aj listom MVRR-2007-111-55/151669-22. Na tomto pohovore si ţalobca osobne prevzal písomné oznámenie o začatí správneho konania. Štátnozamestnanecký pomer sa mal
rozhodnutia č.: 80/OÚ/2007 skončiť ku dňu 30.11.2007. Do 10.12.2007 sa ţalobca domnieval, ţe správne konanie prebieha, jeho štátnozamestnanecký pomer ešte trvá, aţ kým bol svojím priamym nadriadeným poţiadaný o odovzdanie agendy. Z vyjadrenia ţalobcu vyplýva, ţe zápisnicu z osobného pohovoru zo dňa 29.11.2007, ktorá obsahuje aj konštatovanie o odmietnutí prevzatia rozhodnutia ţalobcom, povaţuje za dodatočne vyhotovenú pretoţe tvrdenie uvedené v zápisnici je
neho v priamom rozpore s následným postupom konajúceho správneho orgánu.
2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: a) zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preloţením
5 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca
2 písm. c/.
4 zákona č. 312/2001 Z.z. štátnozamestnanecký pomer
odsekov 1 aţ 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.
1 zákona č. 312/2001 Z.z. konanie vo veciach štátno- zamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
2 zákona č. 312/2001 Z.z. na konanie
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 3 Sţo 56/2010 6
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( správny poriadok), ďalej len správny poriadok, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastnkovi konania prvý úkon.
2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Čas začatia správneho konania je potrebné určiť preto, lebo začatím konania vznikajú procesné práva a povinnosti. Za prvý úkon, ktorý urobil správny orgán voči účastníkovi konania- ţalobcovi, treba povaţovať okamih, keď účastníkovi bola predpísaným spôsobom doručená prvá písomnosť súčasne obsahujúca upovedomenie o začatí konania. Z uvedeného vyplýva, ţe správne konanie nemôže začať až po vydaní rozhodnutia, ktoré je výsledkom správneho konania. Koncept rozhodnutia mohol byť správnym orgánom pripravený aj skôr, ale samotné rozhodnutie – čistopis, musí byť vydané aţ po uskutočnení správneho konania, v ktorom sa môţu účastníci konania vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, navrhnúť jeho doplnenie. Oprávnenie účastníkov vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania je široko koncipované najmä z toho dôvodu, aby sa predišlo neskorším moţným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo k iným komplikáciám ako napr. aj v tomto prípade. Povinnosť správneho orgánu dať moţnosť vyjadriť sa k podkladom zákon limituje troma skutočnosťami – včasnosťou, úplnosťou a presnosťou. Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S 80/08-54 zo dňa 11. novembra 2009 a rozhodnutie ţalovaného č. 30/OU/2008 zo dňa 15.2.2008, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 80/OÚ/2007 zo dňa 28.11.2007 zrušil
2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďţe prvostupňový orgán postupoval v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku, pretoţe ešte pred začatím správneho konania, ktoré začalo na podnet správneho orgánu (zásada oficiality), vydal prvostupňové rozhodnutie. V konaní nebolo jednoznačne preukázaná ani skutočnosť, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie ţalobcovi doručené, keďţe ţalobca tvrdí, ţe zápisnica z osobného pohovoru zo dňa 29.11.2007 mala byť spísaná aţ dodatočne, a na uvedenom stretnutí mu predmetné prvostupňové rozhodnutie doručované nebolo. Súd uvedené skutočnosti posúdil ako vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného a na podklade uvedeného dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu nie je vecne správny. 3 Sţo 56/2010 7 Úlohou správneho orgánu bude uvedené pochybenia odstrániť, umoţniť ţalobcovi, aby sa mohol vyjadriť k zisteniam a podkladom rozhodnutia a aţ následne, aby vo veci rozhodol.
správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, ţe priznal ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech právo na náhradu trov konania
1 veta prvá O.s.p.. Ţalobca súdu v lehote stanovenej v § 151 ods.1 veta druhá O.s.p. vyčíslenie trov konania nepredloţil, súd preto postupoval
Z obsahu súdneho spisu zistil, ţe ţalobcovi vznikli tieto trovy konania: za zaplatenie súdneho poplatku za ţalobu 2000 Sk t.j. 66,38 € a súdny poplatok za podanie odvolania 66 €, celkom 132,38 €. Iné trovy zistené neboli, keďţe súdu nebola predloţená špecifikácia trov právneho zastúpenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 08. októbra 2010 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.