o ochranu osobnosti

Najvyšší súd 4 Cdo 318/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Š. M., bývajúceho v B., proti ţalovanému W. a.s., so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 14 C 211/2005, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

1. apríla 2009, sp.zn. 3 Co 191/2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo
2. apríla 2008 č.k. 14 C 211/2005-126 uloţil ţalovanému povinnosť ospravedlniť sa ţalobcovi za nepravdivú a zavádzajúcu informáciu uverejnenú v týţdenníku „t.“ X. na stranách X aţ X v článku M. V. „Ú.“, podľa ktorej sudca M. navrhovateľa obnovy konania, ktorý chcel obhajobu postaviť na konfrontácii svedkov, ktorí hovorili v jeho prospech, miesto toho, aby prerušil pojednávanie, odrovnal argumentom, ţe nemá k dispozícii zápisnicu z rehabilitačného konania. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 600 000,-- Sk, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a rozhodol o náhrade trov konania, včítane trov vzniknutých štátu. Vychádzal zo zistenia, ţe k článku uverejnenému dňa X. v týţdenníku „t.“ pod názvom „P.“, ktorý sa dotýkal sudcu S., bola priradená fotografia ţalobcu. Dospel k záveru, ţe ţalovaný týmto konaním zasiahol do osobnostných práv ţalobcu, lebo pouţil fotografiu, na ktorej je ţalobca jasne identifikovateľný bez jeho privolenia a v spojitosti s článkom, ktorý sa jeho osoby vôbec netýkal. Navyše, zverejnením fotografie ţalobcu bez jeho súhlasu došlo aj k porušeniu ustanovenia § 34 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z.z. Ţalovaný zasiahol do práv na ochranu osobnosti ţalobcu, a to do jeho práva na ochranu občianskej a profesnej cti aj uverejnením príspevku M. V. v týţdenníku „t.“ X. pod názvom „Ú.“. Keďţe ochrana práv 2 4 Cdo 318/2009 ţalobcu formou zadosť učinenia nebola postačujúca, lebo neoprávnenými zásahmi ţalovaného bola v značnej miere zníţená dôstojnosť ţalobcu a to nielen ako fyzickej osoby, ale aj ako sudcu, priznal ţalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 a 3 OZ). O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo
3. apríla 2009, sp.zn. 3 Co 191/08 na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil a ţalovanému trovy odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery. Jeho rozsudok povaţoval preto za vecne správny. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevykonali dôkaz listinami predloţenými prvostupňovému súdu tak, ako to vyţadujú ustanovenia § 122 ods. 1 a § 129 ods. 1 O.s.p., t.j. prečítaním listiny alebo oboznámením jej obsahu na pojednávaní. Týmto nesprávnym postupom ich súd vylúčil nielen z realizácie práva vyplývajúceho z ustanovenia § 123 O.s.p. , ale im odňal aj moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ďalej namietal, ţe bolo porušené aj jeho právo na spravodlivý proces, lebo odvolací súd (aj okresný súd) v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. neuviedol, prečo nevykonal ním navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka E. Š.. Napokon namietal, ţe návrh ţalobcu je nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný, lebo ţalobca sa ním nedomáhal ani splnenia povinnosti a ani určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Takýto návrh preto nemôţe byť predmetom sporu medzi účastníkmi a teda takáto vec nepatrí do právomoci súdov. Ak súdy vec napriek tomu prejednali, zaťaţili konanie aj vadou uvedenou v § 237 písm. a/ O.s.p. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania. Navrhol preto dovolanie ţalovaného odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dospel k záveru, ţe dovolanie 3 4 Cdo 318/2009 ţalovaného smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do
4. februára 2010). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. 4 4 Cdo 318/2009 Pokiaľ dovolateľ namietal odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, ţe súdy niţších stupňov nevykonali dôkaz listinami predloţenými prvostupňovému súdu v súlade s ustanovením § 122 ods. 1 a § 129 ods. 1 O.s.p. treba uviesť, ţe ak súdy pri vykonávaní dokazovania nepostupujú v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (napr. dôkaz listinou vykonajú v rozpore s § 129 ods. 1 O.s.p.), ide o vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu veci a teda o tzv. inú vadu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Existenciu tzv. inej vady, treba povaţovať za dovolací dôvod podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktorý však sám o sebe prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté tzv. inou vadou, môţe byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p. Táto námietka dovolateľa z hľadiska prípustnosti dovolania nie je preto dôvodná. Rovnako nie je opodstatnená ani námietka dovolateľa, ţe bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, lebo odvolací súd (aj okresný súd) v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. neuviedol, prečo nevykonal ním navrhnutý dôkaz (výsluch svedka E. Š.). Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo
5. apríla 2008 totiţ vyplýva, ţe zástupca ţalovaného v rámci záverečného prednesu neuviedol, ţe trvá naďalej na vykonaní dôkazu výsluchom svedka E. Š.. Ţiaden návrh na doplnenie dokazovania zástupca ţalovaného neţiadal vykonať ani predtým, neţ súd prvého stupňa vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Napokon, ţalovaný ani v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nenamietal, ţe by v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolaciemu súdu (a ani okresnému súdu) nemoţno preto vyčítať, ţe v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo nevykonal dôkaz výsluchom E. Š.. Podľa dovolacieho súdu v danej veci nebola naplnená ani podmienka prípustnosti dovolania uvedená v § 237 písm. a/ O.s.p. Z obsahu spisu je nad všetky pochybnosti zrejmé, ţe ide o vec, ktorá vyplýva z občianskoprávneho vzťahu (§ 11 a nasl. OZ) a ktorú podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nej iné orgány. Posudzovaná vec preto patrí podľa § 7 ods. 1 O.s.p. do právomoci súdu. Pokiaľ ju súdy prejednali a o nej rozhodli, nezaťaţili konanie vadou v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. tak, ako sa mylne domnieva ţalovaný. Prípadné nedostatky návrhu na začatie konania nezakladajú existenciu uvedenej vady, ale ide o nedostatok jednej z procesných podmienok konania, ktorú moţno odstrániť. 5 4 Cdo 318/2009 So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalovaného smerovalo proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali z odmeny jeho právnej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. septembra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová