3 a 4 zák. č. 403/1990 Zb. povinné vyplatiť náhradu do jedného roka po tom, čo dostalo výzvu. Keďţe následne bola uzavretá dohoda a vyššie poţadované plnenie sa preukázalo ako oprávnené, ţalovaný sa dostal s plnením náhrady do omeškania a preto ţalobkyni priznal okrem istiny aj poţadované úroky z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol
3 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného proti výroku týkajúceho sa úrokov z omeškania a trov konania rozsudkom z
zák. č. 403/1990 Zb. za oprávnený a následne jej listom z
názoru odvolacieho súdu omeškanie nastalo priamo zo zákona uplynutím času plnenia a ţalovaný uplynutím jedného roka, t.j. od 27. apríla 1991, je v omeškaní s výplatou peňaţnej náhrady bez ohľadu na to, čo jeho omeškanie spôsobilo. Odvolací súd povaţoval za vecne správny aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keď ţalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní túto náhradu trov konania priznal. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z
jeho názoru súdy mali vziať do úvahy tú skutočnosť, ţe ţalovaný vo veci peňaţnej náhrady
č. 403/1990 Zb. uţ plniť túto peňaţnú náhradu určil
Napriek tejto skutočnosti súdy rozhodli tak, akoby ţalovaný peňaţnú náhradu vôbec neposkytol, resp. túto určil v rozpore s § 19a citovaného zákona. Bola to práve ţalobkyňa, ktorá nesprávnymi a rozdielnymi údajmi spôsobila nesprávne určenie peňaţnej náhrady. Aţ znalecké dokazovanie nariadené súdom odstránilo nedostatky vyplývajúce zo znaleckých posudkov predloţených ţalobkyňou. Ak by oprávnená osoba uviedla také údaje, aké sú uvedené v znaleckom posudku vypracovanom na základe uznesenia súdu, určil by ţalovaný peňaţnú náhradu zodpovedajúcu po jeho úprave a v stanovenej výške.
názoru dovolateľa súdy mali predmetnú vec posudzovať samostatne, ako doplatok zistený na základe nových skutočností, a nie tak, ako by príslušný orgán štátu peňaţnú náhradu vôbec neposkytol. Poukázal na to, ţe bol tieţ nesprávne aplikovaný § 19 ods. 4 zák. č. 403/1990 Zb., nakoľko uvedená lehota je podmienená doloţením dokladov
a
1 aj postupom uvedeným v § 19a tohto zákona. Z uvedeného
jeho názoru vyplýva, ţe táto lehota začína plynúť po doloţení všetkých nevyhnutných dokladov, ktoré sú potrebné k určeniu peňaţnej náhrady. V tejto lehote príslušné ministerstvo peňaţnú náhradu určilo v súlade s § 19a citovaného zákona a túto aj oprávnenej osobe uhradilo. Ţalobkyňa povaţovala mimoriadne dovolanie za nedôvodné. Ţalovaný navrhol mimoriadnemu dovolaniu v plnom rozsahu vyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v danej veci konal ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto vady mali 4 4 M Cdo 20/2008 za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady dovolateľ v mimoriadnom dovolaní nenamietal a dovolací súd ich ani nezistil. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor spochybňuje postup súdov v tom, ţe nevzali do úvahy, ţe ţalovaný vo veci peňaţnej náhrady
č. 403/1990 Zb. uţ plnil a túto peňaţnú náhradu určil
citovaného zákona a ţe v prípadoch nároku na peňaţnú náhradu záväzkový vzťah vzniká aţ určením peňaţnej náhrady príslušným orgánom štátu. Nepovaţoval za správnu ani aplikáciu § 19 ods. 4 citovaného zákona, nakoľko uvedená lehota je podmienená doloţením dokladov
a
1 aj postupom uvedeným v § 19a zákona a tak lehota začína plynúť po doloţení všetkých nevyhnutných dokladov, ktoré sú potrebné k určeniu peňaţného nároku.
1 zák. č. 403/1990 Zb. vlastník pripojí k písomnej výzve o vydanie veci potvrdenie okresného národného výboru, v ktorého územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza (ďalej len „okresný národný výbor“), o odňatí veci
zákona č. 71/1959 Zb. alebo potvrdenie odvetvového ministerstva o znárodnení po roku 1955 alebo výmer tohto ministerstva o znárodnení a jeho rozsahu a o tom, komu bola vec odňatá. Tieto doklady moţno nahradiť výpisom z pozemkovej knihy alebo iným vierohodným dokladom, ak obsahujú právny dôvod odňatia a meno osoby (osôb), ktorej bola vec odňatá.
odseku 2 v prípade prevodu nehnuteľnosti
vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. sa k výzve pripojí potvrdenie okresného národného výboru o odňatí veci a o tom, komu bola odňatá. Tieto doklady moţno nahradiť rovnakým spôsobom ako doklady
odseku 1. K výzve sa ďalej pripojí potvrdenie okresného národného výboru a/ o výške sumy, ktorá sa za odňatú vec vlastníkovi vyplatila (ďalej len vyplatená suma), s uvedením povinnej osoby, ktorá ju zaplatila, 5 4 M Cdo 20/2008 b/ o tom, či príslušné ministerstvo financií alebo Správa pre veci majetkové a devízové za odňaté veci vyplatili mimoriadne odškodnenie zo štátneho rozpočtu (ďalej len „odškodnenie“), komu sa vyplatilo a v akej výške.
1 zák. č. 403/1990 Zb. za stavbu, ktorá bola demolovaná, a za nehnuteľnosti, za ktoré peňaţná náhrada prislúcha
, poskytne príslušné ministerstvo pre správu národného majetku a jeho privatizáciu oprávnenej osobe na jej výzvu doloţenú
peňaţnú náhradu (ďalej len „náhrada“) vo výške stanovenej
stavu ku dňu odňatia, a to postupom uvedeným v § 19a, s pripočítaním 3 % z tejto sumy za kaţdý rok od odňatia do dňa účinnosti tohto zákona.
4 citovaného zákona príslušné ministerstvo pre správu národného majetku a jeho privatizáciu je povinné sumy
odseku 3 vyplatiť najneskôr do jedného roka po tom, čo výzvu dostalo.
1 zák. č. 403/1990 Zb. pre oceňovanie všetkých stavieb pre účely tohto zákona sa pouţije I. časť, prvá hlava vyhlášky č. 73/1964 Zb. (ďalej len „vyhláška“).
odseku 4 spôsob ocenenia s pouţitím vyhlášky určí v jednotlivých prípadoch príslušné ministerstvo pre správu národného majetku a jeho privatizáciu.
1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlţník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
odseku 2 ak ide o omeškanie s plnením peňaţného dlhu, má veriteľ právo poţadovať od dlţníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V danej veci súdy oboch stupňov správne postupovali, keď nárok ţalobkyne posúdili
1 zák. č. 403/1990 Zb. Citované ustanovenie zdôrazňuje výzvu doloţenú
ustanovenia § 6, v ktorom zákon taxatívne vymenuváva doklady, ktoré oprávnená osoba má povinnosť k výzve pripojiť a to s ohľadom na to, akým spôsobom k odňatiu veci došlo (či
zák. č. 71/1959 Zb. alebo vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb.). Z ustanovenia § 6 zák. č. 403/1990 Zb. pre oprávnenú osobu nevyplýva predkladať právne relevantné dôkazy preukazujúce výšku peňaţnej náhrady, t.j. znalecké posudky, prípadne iné dôkazy, z ktorých by bolo moţné určiť peňaţnú náhradu za zdemolované stavby. Práve naopak 6 4 M Cdo 20/2008 určenie spôsobu ocenenia s pouţitím vyhlášky (vyhl. č. 73/1964 Zb.) je v plnej kompetencii príslušného ministerstva (§ 14a ods. 1 a 4 zák. č. 403/1990 Zb.). Preto nemoţno súhlasiť s názorom dovolateľa, ţe súdy rozhodli v rozpore s dispozitívnym právom a dôkazným bremenom ţalobkyne. Neposkytnutie peňaţnej náhrady v zákonom určenej lehote (§ 19 ods. 4), t.j. uplynutím jedného roka po tom, čo príslušné ministerstvo výzvu dostalo (v danej veci
1 písm.c/ vyhlášky, v celkovej výške 64,18 € (1/13 výpočtového základu na rok 2008, § 11 ods. 1 písm.a/ vyhlášky vo výške 48,63 € + 9,24 € daň z pridanej hodnoty + 6,31 € reţijný paušál). O povinnosti zaplatiť priznané trovy k rukám advokáta rozhodol dovolací súd v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. 7 4 M Cdo 20/2008 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. augusta 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.