Reštitúcia.

Najvyšší súd 4Sžo/22/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľov: 1./ I. S. a 2./ O. S., obaja bytom D., Ž., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Žiline, A. Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti 1./ Mesto Ţilina so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, Ţilina, 2./ M. S., D., Ţ., 3./ D. S., S., Ţ., 4./ A.. S., L., Ţ., 5./ I. C., S., 6./ M. S., Ţ.- Z., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ObPÚ 2009/00041/R zo dňa 10.3.2009 v spojení s opravou rozhodnutia č. ObPÚ 2009/2009/00041/Uá zo dňa 22.4.2009, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k. 22Sp/51/2009-92 zo dňa 16. apríla 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č.k. 22Sp/51/2009-92 zo dňa 16. apríla 2010, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporcu uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia v spojení s jeho opravou, ktorým odporca rozhodol o nepriznaní vlastníckeho práva a ani práva na náhradu za nehnuteľnosť v kat. úz. Ţilina, časť pkn. parc. č. X. – roľa, pasienok, zapísaná v pkn vl. č. 2 po komasácii zahrnutá do komasačného hárku č. O2, kom. parc. č. X. – roľa o výmere 20.898 m2, v katastri nehnuteľností totoţná s C-KN parc. č. X. a časťami C-KN 4Sţo/22/2010 2 parc. č. X. ţiadateľom I. S., M. S., D. S., I. C., M. S. a O. S. z dôvodu, ţe ţiadatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 4 ods. 1 a 2 písm.

1. a)–
2. e)zák. č. 221/19991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zák. č. 229/1991 Zb.“) , t.j. ţe nie sú pôvodní vlastníci a ani fyzické osoby patriace do okruhu osôb vymedzených zák. č. 229/1991 Zb. a zároveň nebolo preukázané splnenie podmienok § 6 ods. 1 písm. a)-
3. t)zák. č 229/1991 Zb. Opravný prostriedok O. S. ako oneskorene podaný krajský súd podľa § 250p OSP odmietol. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako i postupu, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia podľa § 250l OSP konštatoval, ţe rozhodnutie bolo vydané zákonne a v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi upravujúcimi konanie podľa zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Pokiaľ navrhovateľ namietal pochybenie správneho orgánu, keď nevydal rozhodnutie ohľadom uznania či neuznania vlastníctva k pozemku, ktorý bol predmetom reštitúcie v zmysle § 4a ods. 3 Zákona o pôde súd konštatoval, ţe v prípade neuznania nároku domnelej oprávnenej osoby zo strany obvodného pozemkového úradu nie je nutné, aby prebehlo v tejto veci správne konanie zakončené rozhodnutím vo veci. Ak má správny orgán za to, ţe ţiadateľ nespĺňa podmienky stanovené pre domnelého vlastníka, nevyhnutne z tejto premisy ako predbeţnej otázky musí ďalej vychádzať pri rozhodovaní o samotnom reštitučnom nároku, čo sa odzrkadlí v rozhodnutí vo veci samej tým, ţe správny orgán zrejme vlastnícke právo, ani právo na náhradu za nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom reštitučného nároku neprizná. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zistenia skutočného stav veci postupom podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku krajský súd poukázal na potrebu prioritne aplikovať špeciálnu právnu úpravu, konkrétne § 4a ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. Ak navrhovateľ ţiadal uznať svoje vlastníctvo titulom vydrţania (ţiadosť zo dňa 20.12.2008), bol povinný (okrem iného) preukázať, ţe sám alebo jeho právny predchodca mali pozemky, porasty alebo iný majetok v drţbe. Táto dôkazná povinnosť nemôţe byť prenesená na správny orgán, ktorý v zmysle § 4a ods. 1 citovaného zákona je povinný len poskytnúť pomoc tomu, kto tvrdí, ţe je oprávnenou osobou najmä tým, ţe jej poskytne výpisy z evidencie a kópie listín ako aj iné prostriedky, ktoré môţu prispieť na objasnenie veci. V danom prípade správny orgán postupoval správne, keď z vlastnej iniciatívy, či na ţiadosť navrhovateľa si vyţiadal verejné listiny na identifikovanie parcely, ktorá je predmetom reštitučného nároku. Taktieţ sa pokúsil zo štátneho archívu vyţiadať si listinné dôkazy, ktoré by preukazovali i hmotnoprávne nárok navrhovateľa. V tom tkvie správnosť postupu správneho orgánu. Ak pre neschopnosť navrhovateľa správnemu orgánu dodať také tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé ďalej identifikovať dôkazné prostriedky, nebolo moţné tieto vyhľadať v archívnych dokumentoch, nie je moţné vidieť pochybenie správneho orgánu, naopak jedná sa o neunesenie dôkazného bremena, ktoré v danom prípade zaťaţovalo účastníkov tohto správneho konania. Krajský súd dal za pravdu správnemu orgánu, ţe v celom administratívnom spise sa nenachádza ţiaden relevantný dôkaz o tom, ţe by bola naplnená dikcia § 4 ods. 1 Zákona o pôde o vlastníctve Š. H., ako právneho predchodcu ţiadateľov k parc. č. X. zapísanej vo vloţke č. 2 kat. úz. Ţilina a taktieţ ani dôkaz o tom, ţe by takto preukázané vlastníctvo prešlo spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 písm.
4. b)alebo
5. p)na štát alebo na inú právnickú osobou tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Taktieţ sa v administratívnom spise nenachádza dôkaz o tom, ţe by právny predchodca 4Sţo/22/2010 3 oprávnených osôb Š. H. mal tento pozemok v drţbe tak, ako to predpokladá § 4a ods. 3 písm.
6. c)Zákona o pôde. Samotné tvrdenie oprávnenej osoby v podaní z 20.12.2008 o tom, ţe starý otec Š. H. bol skutočným vlastníkom pkn. parc. č. X. (jej časti) v kat. úz. Ţilina, bol jej drţiteľom oprávneným a predmetný pozemok uţíval v rozumnom presvedčení, ţe mu patrí od začiatku a to viac ako 30 rokov, nebolo ţiadnym dôkazom preukázané. Naopak bolo preukázané, ţe pôvodná pkn. parc. č. X. bola komasovaná pre vlastníka Mesto Ţilina bez toho, aby bolo preukázané, ţe Š. H. bol jej vlastníkom v 50. či 60. rokoch minulého storočia , kedy podľa tvrdenia navrhovateľa malo dôjsť k jej odňatiu Š. H.. Súčasťou administratívneho spisu je zmluva o uţívaní časti pôvodnej pkn. parc. č. X. J. H. uzavretá v roku 1972, t.j. po smrti Š. H., právneho predchodcu ţiadateľov. Tento dôkaz povaţoval krajský súd za irelevantný a nemoţno z neho vyvodzovať ţiadne právne závery. V uvedenej súvislosti krajský súd zdôraznil, ţe na kladné posúdenie reštitučného nároku je potrebné preukázať vlastníctvo buď právneho predchodcu, alebo samotnej oprávnenej osoby a nie domáhať sa preukazovania vlastníctva povinnej osoby tak, ako to ţiadal navrhovateľ, najmä keď bolo preukázané, ţe pôvodný pozemnokniţný pozemok bol pre povinnú osobu vykomasovaný autentifikovanou komasáciou. V tejto súvislosti je nerozhodné, ţe v správach od Správy katastra Ţilina došlo k chybe v písaní v tom, ţe dátum autentifikácie uvedený v správe zo dňa 10.10.2001 sa líši od dátumu v správe zo dňa 8.6.2005. Tento návrh na doplnenie dokazovania je nespôsobilý vyvolať zamýšľané právne účinky, t.j. kladným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu vo vzťahu k navrhovateľovi. Ani ďalší návrh na doplnenie dôkazu, a to vyţiadanie si evidenčných listov jednotlivých parciel, nie je takýmto dôkazom, pretoţe preukazuje len uţívacie vzťahy k danej nehnuteľnosti a nie uţ uvádzané podmienky priznanie reštitučného nároku. Krajský súd nemohol prihliadnuť na námietky navrhovateľa týkajúce sa chýbajúcich náleţitostí rozhodnutia správneho orgánu, návrhov na doplnenie dokazovania z 20.12.2008, nevydania predbeţného opatrenia zo dňa 18.7.2008, nerozhodnutia o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania z 20.12.2008. Na rozšírené odvolacie dôvody súd prihliadol ex offo. Navrhovateľom vyčítaný nedostatok kompetencie správneho orgánu vo veci konať súd nezistil. Opravný prostriedok, ktorý voči rozhodnutiu správneho orgánu podala aţ dňa 25.5.2009 O. S., zastúpená na základe plnej moci zo dňa 2.10.2003 I.S., súd podľa § 250p OSP ako oneskorene podané odmietol. Posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 14.4.2009. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP a podľa výsledku konania úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal splnomocnený zástupca oprávnených osôb I. S. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal jeho nezákonnosť z dôvodu, ţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec prejednal a rozhodoval nezákonný sudca. V podrobne odôvodnenom odvolaní poukázal odvolateľ na priebeh správneho konania vo veci uplatneného reštitučného nároku k pkn. parc. č. X. v k.ú. Ţilina po právnom predchodcovi starom otcovi, ktorý bol vlastníkom parc. č. X. o výmere 4 jutra 1250 siah, zapísaných v pkn. vl. č. X. a pkn. parc. č. X. o výmere 5406 m2, zapísaná v pkn. vl. č. X., obe v k.ú. Ţilina. Uviedol, ţe v roku 1948 došlo ku komasácii cca 1 ha, preto poţadoval, aby správny orgán okrem iného zabezpečil úplné výpisy z pkn. vl. č. X. 4Sţo/22/2010 4 a X., komasačné hárky a príslušné uznesenie súdu, ktorým sa údajne autentifikovala komasácia v k.ú. Ţilina. Krajskému súd vytýkal, ţe sa nezaoberal uplatneným inštitútom vydrţania a odporcovi vytýkal, ţe nemal vedomosť o tom, ţe pozemková kniha, resp. vloţky po komasácii pretvorené neboli, čo je podľa jeho názoru veľmi podstatný argument, pretoţe stav pkn. parc. č. X. v k.ú. Ţilina je neidentický, čo potvrdzuje identifikácia parciel zo dňa 26.1.1998. V neposlednom rade poukázal na prieťahy v správnom konaní. Odporca vo vyjadrení k odvolaní navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP a § 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej OSP a dospel k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné vyhovieť. Z podkladov súdneho a administratívneho spisu odporcu spisu je zrejmé, ţe dňa 30.9.1991 si na Okresnom úrade v Ţiline navrhovateľ I. S. uplatnil reštitučný nárok po starom otcovi Š. H. k odňatej role (pozemok) bez náhrady, ktorý prešiel do vlastníctva štátu a je na ňom vybudovaná hvezdáreň. Ţiadosť bola dňa 2.12.1991 odstúpená príslušnému Pozemkovému úradu v Ţiline. Príslušný správny orgán počnúc dňom 3.12.1991 bezvýsledne vyzýval oprávnenú osobu, aby svoju ţiadosť doplnil o označenie pozemkov, za ktoré poţaduje náhradu a to podľa stavu pozemkovej knihy prípadne evidencie nehnuteľností správy geodézie, resp. katastra, o titul prechodu vlastníctva pozemkov na štát, prípadne právnickú osobu, výpis z pozemkovej knihy, identifikácie parciel, atď. V ustanovení § 6 ods. 1 zák. písm.
7. a)aţ
8. u)zák. č. 229/1991 Zb. sú vymedzené skutočnosti, v dôsledku ktorých museli prejsť nehnuteľnosti na štát, aby vznikol nárok na ich vydanie. V súlade s ustanovením 4 ods. 1 zákona ide o skutočnosti, ktoré nastali v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, resp. nehnuteľnosti prešli na štát v uvedenej dobe. Navrhovateľ, ktorý na základe splnomocnenia z 2.10.2003 zastupoval v správnom konaní ostatné oprávnené osoby, v priebehu správneho konania vedeného na obvodnom pozemkovom úrade ako aj v konaní pred krajským súdom vzniesol nespočetné mnoţstvo námietok proti postupu orgánov konajúcich vo veci jeho reštitučného nároku. Vo výpočte námietok pokračoval aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. Odvolací súd tieto posudzujúc v podanom odvolaní musel zhodne s krajským súdom konštatovať, ţe navrhovateľ, ktorý si reštitučný nárok uplatnil a v konaní zastupuje ostatné oprávnené osoby mal hlavne výhrady proti nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, so správnym orgánom nespolupracoval napriek tomu, ţe v ustanovení § 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sú obsiahnuté základné pravidlá konania upravujúce postavenie a úlohy fyzických osôb. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe pre neschopnosť navrhovateľa správnemu orgánu dodať listinné dôkazy správny orgán na základe ţiadostí 4Sţo/22/2010 5 navrhovateľa a sám z vlastnej iniciatívy si vyţiadal verejné listiny na identifikovanie parcely, ktorá bola predmetnom reštitučného nároku. Zo štátneho archívu sa pokúsil vyţiadať listinné dôkazy, ktoré by preukazovali hmotnoprávny nárok oprávnenej osoby. Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania sa správnemu orgánu nepodarilo zabezpečiť relevantný dôkaz o tom, ţe by bola naplnená dikcia § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o vlastníctve Š. H. ako právneho predchodcu ţiadateľov k parcele pkn č. X. zapísanej vo vloţke 2 kat. úz. Ţilina a taktieţ dôkaz o tom, ţe by takto preukázané vlastníctvo prešlo spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 písm.
9. b)alebo písm.
10. p)zákona na štát alebo na inú právnickú osobu. Odvolací súd sa stotoţnil so skutkovým a právnym záverom krajského súdu, ţe v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na vydanie nehnuteľností navrhovateľovi podľa § 6 zákona o pôde, pretoţe na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané vlastníctvo, drţba, nájom a podobne alebo doklad o odňatí nehnuteľnosti právneho predchodcu oprávnených osôb Š. H. k časti komasovanej pkn parc, č. X. v k.ú. Ţilina. K časti odvolacích námietok týkajúcich sa neakceptovania uplatneného inštitútu vydrţania časti pkn. parc. č. X. bolo potrebné zhodne so stanoviskom krajského súdu konštatovať, ţe obvodný pozemkový úrad nebol príslušný na konanie o takomto návrhu oprávnenej osoby. Ak navrhovateľ navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydrţaním, na rozhodnutie o takomto návrhu sú vecne príslušné okresné súdy. Za správne povaţuje aj stanovisko správneho orgánu týkajúce neuznania nároku domnelej osoby podľa § 4a zák. č. 229/1991 Zb. okrem iného z dôvodu, ţe na základe správnym orgánom vykonaného dokazovania by bolo v rozpore so zákonom, keby bol navrhovateľ spolu s ostatnými oprávnenými osobami povaţovaný za riadneho vlastníka nehnuteľnosti, časti pkn. parc. č. X. v k.ú. Ţilina z dôvodu, ţe vlastníctvo k tejto parcele, komasovanej do hárku č. 02 patrí Mestu Ţilina. Podľa Správy katastra Ţilina právny predchodca oprávnených osôb Š. H. – ako vlastník sa v pkn. vl. č. 2, ani v hárku č. O2 nenachádza. Z týchto dokladov je náleţite preukázané, ţe pôvodná pkn. parcela č. X. zapísaná v pkn. vl. č. 2 po komasácii zhrnutá do komasačného hárku č. 02 zodpovedá v katastri nehnuteľností aj parcele č. C-KN č. 4906/1, vo vlastníctve Mesta Ţilina. Dodrţaný bol aj zákonný postup Krajského súdu v Ţiline na prejednanie a rozhodnutie odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu. V spise, ako to zistil odvolací súd, sa na rozdiel od tvrdenia navrhovateľa nachádza listina o vygenerovaní sudcu náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov - Potvrdenie o pridelení veci na rozhodnutie senátu krajského súdu: JUDr. J. M.. na č.l. 19 spisu zo dňa 18.5.2009 (o 14:56:10 hod). V spise sa nachádzajú ďalšie listiny a to Opatrenia predsedu krajského súdu Spr 653/2009 z 1.12.2009 č. l. 39 spisu a Opatrenie k Dodatku č. 2 bod 4 k Rozvrhu práce na rok 2010 zo dňa 12.4.2010 ( č. l. 78 spisu). Vyplýva z nich, ţe krajský súd neporušil právo navrhovateľa na prejednanie veci zákonným sudcom. Nakoľko navrhovateľ zastupoval v správnom konaní oprávnené osoby a to M.S., D.S., A.S., I.C., M. S.a O.S., na základe dodatočne udeleného splnomocnenia zo dňa 2.10.2003 a v priebehu správneho a súdneho konania opakovane identické splnomocnenia predkladal, 4Sţo/22/2010 6 bol zákonný postup krajského súdu v časti odmietnutia oneskorene podaného opravného prostriedku O. S.. Vzhľadom na uţ uvádzanú plnú moc, ktorú navrhovateľovi udelila, nebola takýmto postupom krajského súdu na svojich právach na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu poškodená. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 OSP rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP. Podľa výsledku konania úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v súvislosti s daným konaním mu trovy konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2010 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková