1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej 3 Sţo 14/2010 2 informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len zákon). Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd mal za preukázané, ţe ţalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra č. 468 zo dňa 14.12.2006 potvrdeným rozhodnutím ţalovaného, prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru
ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona s tým, ţe jeho sluţobný pomer končí
ustanovenia § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom doručenia rozhodnutia z dôvodov, ţe porušil sluţobnú prísahu a sluţobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tým, ţe v presne nezistenej dobe odo dňa 18.07.2006 do 24.07.2006 spoločne s J. L. z P. (ktorý bol v tom čase stíhaný ako obvinený za násilnú trestnú činnosť), viackrát vyhľadal osobu R. K. z R. a vedome ho ovplyvňoval tak, aby v trestnej veci obvinených J. L. a K. B., v ktorej vystupoval v procesnom postavení svedka – poškodeného, zmenil podstatným spôsobom svoju výpoveď tak, aby uvedeným osobám nehrozil trestný postih. Zároveň mu navrhoval vyplatenie jeho dlhu vo výške 100 000,-- Sk, ktorý mu vznikol v dôsledku pôţičky od osoby Ing. J. K. ml., ako aj vyplatením finančnej odmeny vo výške 100 000,-- Sk. Keď na tieto ponuky R. K. nereagoval, pôsobili na neho slovnými vyhráţkami, ţe keď to tak nepôjde, dá sa to riešiť inak, a ţe či má rád svoju rodinu a svoje deti. Na základe zistených skutočností krajský súd dospel k záveru, ţe konanie prvostupňového i druhostupňového sluţobného úradu bolo v súlade so zákonom a obe rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutočného stavu veci. Krajský súd konanie ţalobcu kvalifikoval ako porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, keď tento porušil základné povinnosti príslušníka stanovené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a/, g/, h/ a i/ zákona, keď ako príslušník policajného zboru nedovoleným spôsobom nabádal a nútil svedka – poškodeného k zmene výpovede v trestnej veci. Námietky ţalobcu uvedené v ţalobe povaţoval za neopodstatnené, lebo zo spisu je zrejmé, ţe vo veci konajúce správne orgány vychádzali z legálne získaných dôkazov, ktoré sú súčasťou vyšetrovacích spisov a skutkový stav dostatočným spôsobom pre potreby správneho konania v predmetnej veci preukazujú. Ţalobca mal v podanom rozklade navrhnúť dôkazy, na základe ktorých by bolo moţné preukázať, ţe sa nedopustil protiprávneho konania, a ani v súdnom konaní nenavrhol doplnenie dokazovania smerujúceho k vyvráteniu tvrdení ţalovaného, len uviedol pochybnosti o postupe ţalovaného, hodnovernosti svedka a poukázal na svoj zlý psychický stav vo vyšetrovacej väzbe. Výrok o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a priznať náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe nemôţe súhlasiť so záverom uvedeným v rozsudku krajského súdu v tom, ţe boli dané dôvody k prepusteniu zo sluţobného pomeru a jeho konanie treba kvalifikovať ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti. Uvedeného konania, ktoré mu je kladené za vinu sa nedopustil, nadriadený prakticky nevykonal ţiadne 3 Sţo 14/2010 3 šetrenie, ale z kontextu neskončeného vyšetrovania z vyšetrovacieho spisu nedôvodne vytrhol výpovede, ktoré proti nemu pouţil v personálnom konaní a takýto postup povaţuje za nesprávny. Zdôraznil, ţe počas celej doby výkonu štátnej sluţby bol čestným, statočným a disciplinovaným policajtom a svoje sily a schopnosti vynakladal na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a ochranu verejného poriadku, riadiac sa ústavou a právnymi predpismi. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe sa dôsledne a dostatočne nevysporiadal s námietkami uvedenými v ţalobe a to ani vo vzťahu k námietkam smerujúcim proti zvlášť hrubým procesným pochybeniam správneho orgánu, čím porušil jeho práva ako účastníka konania najmä v tom, ţe v dobe, keď sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe a doţadoval sa prítomnosti a porady s advokátom, pričom dal jasne najavo, ţe chce aby ho tento zastupoval v personálnom konaní, mu to nebolo umoţnené ani napriek tomu, ţe sa nachádzal v mimoriadne zlom psychickom stave. Celý postup správneho orgánu sa tak javí ako zámer znemoţniť mu obhajovať sa a právne zastupovať, čo samo o sebe zakladá dôvod zrušenia ţalobou napadnutých rozhodnutí. Záverom poukázal na ţalobu R. K., ktorý bol rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov za vyţadovanie úplatku sprostredkovaním a na to, ţe v konečnom dôsledku bol spod obţaloby prokurátora oslobodený. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pretoţe krajský súd sa vyporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Bolo by v príkrom rozpore s dôleţitými záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa nezdrţal konania uvedeného v dôvodovej časti napadnutého rozhodnutia. Ţalobca sa odmietol vyjadriť k danej veci ako aj oboznámiť sa so zadováţenými dôkazmi, preto námietky proti postupu ţalovaného nepovaţuje za dôvodné a procesný postup v personálnom konaní vyplýva zo spisového materiálu. Ani ďalšia námietka ţalobcu, ţe dôkazy hodnotil len v jeho neprospech nie je opodstatnená. V rámci samostatného personálneho konania preukázal spáchanie protiprávneho konania ţalobcovi, nie R. K., a so všetkými dôkazmi, ktoré boli zadováţené sa mal ţalobca moţnosť oboznámiť. Túto svoju zákonnú moţnosť oboznámiť sa s nimi nevyuţil, preto správne orgány hodnotili vykonané dôkazy na základe správneho uváţenia, kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Zhodnotenie doterajších výsledkov sluţby policajta patrí do pôsobnosti sluţobných orgánov v rámci ich práva na voľnú úvahu. Aktívne a svedomité plnenie uloţených úloh nie je a ani nemôţe byť ospravedlnením pre protiprávne konanie spáchané policajtom. Keďţe zákon v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia sluţobnej prísahy, nepochybil ţalovaný, ak za danej situácie nepovaţoval za rozhodujúcu skutočnosť, ţe ţalobca si doposiaľ riadne plnil svoje povinnosti a nebol disciplinárne stíhaný. O prepustení policajta zo sluţobného pomeru
1 písm. e/ zákona rozhoduje príslušný nadriadený, minister vnútra SR, ktorý si robí vlastný úsudok a pri zisťovaní a posudzovaní konania policajta nie je viazaný ţiadnym procesným úkonom orgánov činných v trestnom konaní ako aj, ţe v personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku prípadného trestného konania. Napadnutým rozhodnutím ţalobcovi nebola 3 Sţo 14/2010 4 vyslovená vina zo spáchania trestného činu, ale bolo rozhodnuté o jeho ďalšom zotrvaní v sluţobnom pomere príslušníka policajného zboru. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie mu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk najmenej 5 dní vopred a postupom
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd zo spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí aj administratívny spis ţalovaného zistil, ţe Minister vnútra SR personálnym rozkazom č. 468 zo dňa 14.12.2006
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustil zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru, poručíka R. R., v stálej štátnej sluţbe vo funkcii starší referent odhaľovania Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia policajného zboru – vysunuté pracovisko Trenčín, z dôvodu zvlášť hrubého porušenia sluţobnej prísahy. Skutok, ktorý je mu kladený za vinu spočíva v tom, ţe nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom policajného zboru, keďţe zneuţil svoje sluţobné postavenie a nenáleţitým spôsobom zasahoval do priebehu trestného konania tým, ţe osobu svedka – poškodeného, spolu s inou osobou za pouţitia slovných hrozieb nútil, aby konala v rozpore so zákonom a v danej trestnej veci zmenila svoju výpoveď. Svojim konaním tak porušil ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z., keď nedodrţal sluţobnú disciplínu a nezdrţal sa tak konania, ktoré mohlo narušiť váţnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, g/, h/ a i/ zákona č. 73/1998 Z.z. Návrh na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru bol prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý dňa 11.12.2006 k nemu zaujal súhlasné stanovisko. Na základe rozkladu ţalobcu minister vnútra SR preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.02.2007 č.p.: KM-24/PK-2007 rozklad ako nedôvodný zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe protiprávne konanie ţalobcu zakladajúce dôvod jeho prepustenia mu bolo preukázané zákonným spôsobom a na námietky ţalobcu neprihliadol, lebo ich povaţoval za neopodstatnené. Konanie ţalobcu bolo preukázané viacerými dôkazmi, vec bola dôsledne prešetrená a dôkazy vyhodnotené v súlade so zákonom. Ţalobca nevyuţil zákonnú moţnosť v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a na podporu svojich tvrdení nenavrhoval ţiadne dôkazy. Všetky námietky poukazujúce na prebiehajúce trestné konanie povaţoval za právne bezvýznamné z dôvodu, ţe si ich môţe uplatniť v trestnom konaní, ktoré je samostatné a nezávislé na konaní o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru. Postup a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu povaţoval za správne a v súlade so zákonom. 3 Sţo 14/2010 5
1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1991 Z.z.) v ustanovení § 1 upravuje štátnu sluţbu príslušníkov policajného zboru, ... (ďalej len „štátna sluţba“) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby. Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník policajného zboru, príslušník informačnej sluţby, príslušník bezpečnostného úradu, príslušník zboru väzenskej a justičnej stráţe a príslušník ţelezničnej polície (§ 1 ods. 3 citovaného zákona). Tretia časť zákona v ustanovení § 47 aţ § 63 upravuje sluţobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc a deviata časť zákona skončenie sluţobného pomeru v ustanoveniach § 189 aţ § 199.
73/1998 Z.z., sluţobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný:
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 3 Sţo 14/2010 6 Sluţobný pomer sa končí
ustanovenia § 189 písm. c/ prepustením. V preskúmavanej veci sa podstatné námietky ţalobcu týkali procesného postupu ţalovaného a námietky, ţe skutku, ktorý je mu kladený za vinu, sa nedopustil.
1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 233 ods. 2 citovaného zákona). Za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 328 citovaného zákona). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov dospel k záveru, ţe sú v súlade so zákonom a zodpovedajú intenciám vyššie citovaného ustanovenia § 233. Všetky dôkazy zadováţené v konaní vychádzajú z výsledkov šetrenia úradu inšpekčnej sluţby PZ MV SR vedeného pod ČVS: PPZ-32/BOK-C-2006, ako aj dokumentačného materiálu, ktorý je súčasťou označeného spisu. Zadováţené dôkazy nevybočovali z rámca dôkazných prostriedkov uvedených v ustanovení § 238 zákona a odvolací súd ani nemal dôvod pochybovať o ich zákonnom nadobudnutí. Poznatky takto získané sú zdokumentované v zápisnici o výsluchu svedka – poškodeného R. K. ako aj Ing. J. K. ml., ktorý potvrdil jeho výpoveď a podrobne popísal konanie ţalobcu. Odvolací súd neprihliadol na námietku ţalobcu, ţe mu nebol preukázaný skutok, ktorý je mu kladený za vinu a taktieţ ani na námietku týkajúcu sa postupu správneho orgánu súvisiacu so začatím personálneho konania, výsledkami zisťovania ako aj s dôvodmi prepustenia zo sluţobného pomeru. Pasívny postoj ţalobcu (nepredkladal ţiadne návrhy na svoju obhajobu) znamenal a mal za následok, ţe správne orgány mohli vychádzať len zo skutočností nimi zadováţených. V tejto súvislosti preto neobstojí ani námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemoţno podmieňovať spáchaním trestného činu, naviac ak trestné konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené. Ani trestné konanie vedené voči ţalobcovi nie je dôkazom, ţe sa ţalobca nedopustil protiprávneho konania uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí ţalovaného. Personálne konanie je nezávislé od výsledkov trestného konania a rozhodnutím ministra vnútra SR o prepustení zo sluţobného pomeru 3 Sţo 14/2010 7 sa nerozhoduje o vine príslušníka policajného zboru z hľadiska jeho trestnej zodpovednosti
trestného zákona, ale o jeho zotrvaní, resp. nezotrvaní v sluţobnom pomere, lebo svojim protiprávnym konaním sa spreneveril sluţobnej prísahe a sluţobným povinnostiam a preto ani prípadné jeho oslobodenie spod obţaloby z trestného činu neznamená, ţe zákon neporušil. Rozhodnutie ţalovaného obsahuje všetky formálne aj obsahové náleţitosti, ktoré vyţaduje ustanovenie § 241 zákona č. 73/1998 Z.z., najmä, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Obidva správne orgány v danej veci postupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správny právny záver. Rozhodnutie ţalovaného dalo vyčerpávajúcu odpoveď na skutkovú a právnu podstatu sporu a jeho obsah je v súlade s právom účastníkov na spravodlivý proces v rozsahu ich nároku (v medziach ţaloby). Z týchto dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, ak ţalobu ako nedôvodnú
1 O.s.p. zamietol. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu v odvolaní proti rozsudku krajského súdu sú nedôvodné a nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu ani prvostupňového súdu v danej veci, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 8. októbra 2010 JUDr. Jana Z e m k o v á , PhD. , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.