2 písm. e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného I/222/1700-12764/2008/991091-r zo dňa 18.02.2008, ktorým
5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách 3 Sžf 110/2009 2 v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I č. 600/232/165653/07/Čer zo dňa 18.10.2007, ktorým bola žalobcovi
5 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. uložená pokuta vo výške 50 000,--Sk za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2005 v lehote určenej správcom dane vo výzve č. 600/232/98236/07/Čer. Krajský súd k námietke žalobcu, že pri doručovaní výzvy nebol dodržaný postup
3 zákona č. 511/1992 Zb., že bez splnenia akejkoľvek podmienky došlo k prezumpcii následkov doručenia na 15. deň lehoty, uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že správca dane výzvu doručoval na adresu, tak ako je zapísaná v Obchodnom registri. Výzvu na podanie daňového priznania žalobca v odbernej lehote neprevzal, a preto správca dane postupoval
zákonných podmienok, ktoré mu umožňuje ust. § 17 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s ust. § 35 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. krajský súd uviedol, že správca dane pri ukladaní pokuty postupoval tak, že žalobcovi uložil najmenšiu možnú pokutu, a to vo výške 50 000,-- Sk. Pokutu, ktorá mala byť
žalobcu uložená v sume 10 000,-- Sk, je možné uložiť iba fyzickej osobe. Žalobca je právnickou osobou, preto mu bola uložená pokuta vo výške 50 000,-- Sk. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Uviedol, že otázka odňatia možnosti konať účastníkovi konania pred súdom sa prelína celým doterajším konaním. Týka sa to tak samotného doručovania výzvy na podanie daňového priznania, ako aj samotnej výzvy
Krajský súd sa námietkou o doručovaní zaoberal, ale nepresvedčivo. Námietka inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, úzko súvisí s nesprávnym právnym názorom posúdenia veci, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza. Krajský súd citoval § 35 ods. 5 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb., ale praktickú rovinu minimálne „fakultatívnej možnosti“ uloženia pokuty vzhľadom na skutkový stav opomenul. Aj povinnosťou správneho orgánu v prípade fakultatívnej možnosti uloženia sankcie je náležité odôvodnenie pristúpenia k sankcii, najmä keď ide o
1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v lehote
citovaného zákona aj v tom prípade, že mu v roku 2005 nevznikla daňová povinnosť. Keďže daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2005 nebolo správcovi dane doručené do 04.06.2007, správca dane v zmysle § 42 zákona č. 511/1992 Zb. vyzval žalobcu výzvou č. 600/232/98236/07/Čer zo dňa 04.06.2007 na podanie daňového priznania v lehote 15 dní po obdŕžaní tejto výzvy. Výzva bola doručovaná v súlade so zákonom. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 35 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. nevyplýva fakultatívna možnosť uloženia pokuty. Navrhoval, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/91/2008-26 zo dňa 28.05.2009 ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom
2 veta prvá O.s.p. a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/91/2008-26 zo dňa 28.05.2009
3 veta prvá O.s.p. tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/222/1700-12764/2008/991091-r zo dňa 18.02.2008 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava I č. 600/232/165653/07/Čer zo dňa 18.10.2007 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.). Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca si na pošte vyhradil odnášku zásielok. Zásielka, ktorá obsahovala výzvu správcu dane v zmysle § 42 zákona č. 511/1992 Zb. na podanie daňového priznania bola na pošte uložená dňa 12.06.2007 a odosielateľovi – Daňovému úradu Bratislava I bola vrátená z dôvodu, že žalobca si zásielku neprevzal v odbernej lehote dňa 06.07.
výpis z Obchodného registra mala na adrese doručovania sídlo. Keďže daňový subjekt si zásielku po jej uložení dňa 12.06.2007 neprevzal v odbernej lehote, zásielka bola v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. doručená dňa 27.06.2007, aj keď sa adresát o jej doručení nedozvedel. Z uvedeného vyplýva, že správca dane i Daňové riaditeľstvo vychádzali z názoru, že k doručeniu zásielky adresovanej žalobcovi došlo
3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
3 zákona č. 511/1992 Zb. ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. V prípade výhrady odnášky zásielky a jej faktického nedoručenia nemožno považovať písomnosť za doručenú pätnástym dňom od jej uloženia na pošte v zmysle fikcie doručenia
3 zákona č. 511/1992 Zb., pretože tento procesný postup doručovateľa sa nevzťahuje na výhradu odnášky a v prípade výhrady odnášky nie je ani fakticky realizovateľný. Najvyšší súd konštatuje, že zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov neupravuje vznik fikcie doručenia v prípade výhrady odnášky. Takúto úpravu obsahuje iba ust. § 25 ods. 4, druhá veta zák.č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, ktorý sa však ako všeobecný predpis o správnom konaní na daňové konanie nevzťahuje v zmysle ustanovenia § 101 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 25 ods. 4 Správneho poriadku.
4 Správneho poriadku ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto 3 Sžf 110/2009 5 zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Najvyšší súd konštatuje, že fikcia doručenia spájaná s určitou právnou skutočnosťou musí byť stanovená zákonom, a to explicitne. Ide o právnu skutočnosť, s ktorou ust. § 42 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov spája závažné právne dôsledky.
5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2008 ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 1 500 000,- Sk, a) ak ide o fyzickú osobu, najmenej 10 000,-- Sk, b) ak ide o právnickú osobu, najmenej 50 000,-- Sk. Pokuty
písmen a/ a b/ sa neuložia, ak je správcom dane obec. Obec môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu, najmenej 200,-- Sk, a ak ide o právnickú osobu, najmenej 2 000,-- Sk. Keďže výzva správcu dane v zmysle § 42 zákona č. 511/1992 Zb. žalobcovi nebola doručená, neboli splnené zákonom predpokladané skutočnosti pre uloženie pokuty
5 zákona č. 511/1992 Zb. za nepodanie daňového priznania v lehote určenej správcom dane vo výzve. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, najvyšší súd priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, a to trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby 66 € a z podaného odvolania 66 €, celkom 132 €. Trovy právneho zastúpenia mu najvyšší súd nepriznal, pretože ich nevyčíslil (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 08. októbra 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.