Obsah (12)

§ 65§ 18§ 14§ 7§ 5§ 10§ 212§ 250j§ 156§ 35§ 219§ 250k

Najvyšší súd 2 Sžo 112/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JU

§ 65ods.

8 písm.

1. d)zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) v spojení s § 35 ods. 1 písm.
2. c)zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 20 000,- Sk za porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi

§ 18ods.

4 písm. d) zákona o tepelnej energetike zistenej pri kontrole dodrţiavania povinností uloţených zákonom u odberateľa tepla B., s.r.o. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe postup ţalobcu v roku 2006 pri rozúčtovaní tepla konečnému spotrebiteľovi, t. j. vlastníkom a nájomcom obytného domu na H. ulici č. X., bol realizovaný, ako vyplýva z obsahu správneho spisu, na základe rozhodnutia vlastníkov bytov z

1. marca
2. Toto rozhodnutie bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov, kde sa zúčastnení vlastníci bytov Ing. R. R., Ing. J. V., JUDr. I. D., Ing. J. Z., M. G. a Ing. J. K. dohodli tak, ţe JUDr. I. D., Ing. J. Z. a M. G. podpísali, ţe ţiadajú namontovanie meračov dodávky tepla ústredného kúrenia (ďalej len „merače“) počnúc novou vykurovacou sezónou , pričom Ing. J. K. s týmto návrhom nesúhlasil, neţiadal ich namontovanie a na uvedenej listine sa nenachádza podpis Ing. R. R. a Ing. J. V., avšak je tu uvedené v kolónke zavedenie meračov pri ich mene bez podpisu slovo - neţiadam. Vzhľadom na obsah tohto právneho úkonu bolo

názoru krajského súdu zrejmé, ţe za zavedenie meračov sa vyjadrili traja zo šiestich vlastníkov bytov v obytnom dome so šiestimi bytmi. Krajský súd poukázal na to, ţe

§ 14zákona č.

182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) v znení účinnom k

1. marcu 2004, t. j. ku dňu, kedy k úkonu vyjadrenia vlastníkov predmetných bytov došlo, k zavedeniu meračov bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z obsahu tohto listinného dôkazu však vyplýva, ţe o zavedenie meračov ţiadali iba traja zo šiestich vlastníkov bytov, bola síce daná nadpolovičná väčšina prítomných, ale nie všetkých vlastníkov bytov na domovej schôdzi dňa
2. marca
3. V tejto súvislosti poukázal krajský súd aj na konanie vedené na Krajskom súde v Ţiline pod č.k. 7Co/18/2006 a konanie vedené na Okresnom súde v Dolnom Kubíne č.k. 5C/20/2006, kde bola táto otázka konajúcimi súdmi posúdená rovnako.

názoru krajského súdu v konaní 3 2 Sžo 112/2010 ţalobca nepreukázal, ţe by mal k dispozícii pre rozúčtovanie tepla

§ 7vyhlášky č.

630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úţitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu teplej úţitkovej vody a rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla (ďalej len „vyhláška“) podklad v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov účinnom do

1. júna
2. Z obsahu predloţených listinných dôkazov, na ktoré poukazoval ţalobca, či uţ zo záznamu z domovej schôdze vlastníkov predmetných bytov z
3. marca 2004, záznamy z
4. marca 2004, a
5. apríla 2004, resp. ďalších listinných dôkazov, táto skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť

názoru krajského súdu nebol ţalobca oprávnený rozúčtovať za vykurovacie obdobie roku 2006 teplo na vykurovanie konečným spotrebiteľom - vlastníkom bytovej jednotky na H. ulici č. X. v N.

§ 7

vyhlášky a záver správneho orgánu o tom, ţe došlo k nesprávnemu rozúčtovaniu tepla konečným spotrebiteľom zo strany navrhovateľa , ako správcu pre vykurovaciu sezónu 2006, je vecne správny. Nakoľko správny orgán práve za toto porušenie, ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia , uloţil ţalobcovi sankciu – pokutu vo výške 20 000,- Sk, krajský súd dospel k záveru, ţe toto rozhodnutie je vecne správne. Ţalobcovi bola uloţená sankcia za porušenie povinnosti rozúčtovať mnoţstvo dodaného tepla konečným odberateľom v súlade s § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike, kde bola hranica výšky sankcie stanovená v rozmedzí od 10 000,- Sk do 100 000,- Sk za porušenie povinnosti rozpočítať mnoţstvo dodaného tepla

pravidiel rozpočítania. Nakoľko pokuta bola uloţená v dolnej hranici sadzby, aj výška uloţenej sankcie je

názoru krajského súdu súladná so zákonom. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko

jeho názoru

§ 14ods.

2 a 6 zákona o vlastníctve bytov je moţné prijať rozhodnutie vlastníkov nadpolovičnou väčšinou prítomných vlastníkov na schôdzi aj v prípadoch, v ktorých sa inak vyţaduje nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov. Taktieţ zopakoval, ţe

jeho názoru neporušil § 18 ods. 4 písm. d) zákona o tepelnej energetike, ani ţiadne iné ustanovenie tohto zákona, pretoţe ako správcovi bytového domu mu bolo vlastníkmi bytového domu na H. ul. č. X. v N.

1. marca 2004 predloţené rozhodnutie vlastníkov bytov, ktorí nadpolovičnou väčšinou hlasov písomne rozhodli 4 2 Sžo 112/2010 o namontovaní pomerových meračov tepla v bytoch. Toto rozhodnutie do konca roku 2006 nebolo zmenené a preto ho správca bol povinný rešpektovať. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu z
2. marca 2010 ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko dôvody, ktoré ţalobca uviedol v odvolaní nepovaţoval za opodstatnené a navyše tieto boli totoţné s námietkami uvádzanými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal. Poukázal na to, ţe odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, rozpočítal mnoţstvo dodaného tepla na vykurovanie v objekte

§ 7

vyhlášky aj napriek tomu, ţe odberateľ nezabezpečil obstaranie a zapojenie pomerových rozdeľovačov tepla (ďalej len „PRT“) v celom bytovom dome, t.j. v 6 bytových jednotkách. V predmetnom dome si traja koneční spotrebitelia svojvoľne obstarali a zapojili PRT uţ v roku 2004. Odberateľ (ţalobca) v tomto prípade nebol oprávnený vykonať rozpočítanie za rok 2006

§ 7vyhlášky, ako sa domáhali traja koneční spotrebitelia na základe uznesenia z 22.

marca 2004 o namontovaní pomerových meračov tepla

zákona o vlastníctve bytov. V danom prípade mal odberateľ pri rozpočítavaní postupovať

§ 5

vyhlášky, pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov sa nedohodli na inom spôsobe rozpočítavania

§ 5ods.

6 vyhlášky a preto rozpočítanie vykonané za rok 2006 nebolo v súlade so záväzným ustanovením § 5 vyhlášky. Ţalovaný tieţ poukázal na to, ţe ak všetci koneční spotrebitelia poţiadajú odberateľa, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, o zapojenie určeného meradla tepla alebo o zapojenie PRT, je odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi povinný zapojiť určené meradlo tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla do jedného roka od doručenia ţiadosti o zapojenie týchto meradiel. Ak sa dohodnú všetci koneční spotrebitelia na inom spôsobe rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia určeného meradla tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla nevzniká. Vzhľadom k tomu, ţe ţiadny doklad o zapojení PRT zo strany kontrolovaného subjektu za rok 2006 nebol predloţený, v takom prípade ani nemal a ani nemohol ţalobca vykonať rozpočítanie mnoţstva dodaného tepla

§ 7

vyhlášky.

názoru ţalovaného v danom prípade mal ţalobca pri rozpočítaní postupovať

§ 5ods.

1 vyhlášky s tým, ţe ak v objekte rozpočítavania nie sú nainštalované PRT, ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov

osobitného zákona, náklady na dodané teplo 5 2 Sžo 112/2010 na vykurovanie sa rozpočítajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania v kontrolovanom období od

1. januára 2006 do
2. decembra
3. Nakoľko termín povinnosti odberateľa tepla, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, zabezpečiť obstaranie a zapojenie pomerových rozdeľovačov tepla uplynul aţ
4. decembra 2008, odberateľ tepla mohol, ale nemusel v roku 2006 túto povinnosť plniť. Odvolávanie sa na domovú schôdzu vlastníkov bytov zo dňa
5. marca 2004, je zo strany ţalobcu nepodstatné, nakoľko v danom období neplatil zákon o tepelnej energetike, v ktorom sa uloţila povinnosť montáţe pomerových meračov tepla. To, či si niektorí vlastníci bytov v bytovom dome dali v roku 2004 nainštalovať pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov vo svojom byte je vecou kaţdého vlastníka, ale keď sa jedná o spôsob rozúčtovania nákladov na dodávku tepla na vykurovanie pre celý bytový dom , potom tento musí byť v súlade so zákonom o tepelnej energetike v platnom znení v tomto období a vyhláškou v kontrolovanom období. Ţalobca

názoru ţalovaného pochybil aj v tom, ţe keď nebola uzatvorená dohoda o montáţi pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov a o spôsobe rozpočítania vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome, mal po uzákonení novej legislatívy a to zákona o tepelnej energetike ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005 a vyhlášky, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2006 iniciovať hlasovanie vlastníkov bytov k tejto problematike a nie konať

vlastného uváţenia. Uvedeným konaním preto

názoru ţalovaného bola naplnená skutková podstata porušenia ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o tepelnej energetike pri vykonaní rozpočítania za kontrolovaný rok 2006. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10

ods.2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,

§ 250j

a ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné 6 2 Sžo 112/2010 vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010

§ 156ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.

1 veta prvá OSP. Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti pos tupu správnych orgánov pri ukladaní pokuty za porušenie povinností účastníka na trhu s teplom, konkrétne za porušenie povinnosti ţalobcu ako odberateľa, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi

zákona o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov.

§ 18ods.

4 písm. d) tohto zákona dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je povinný rozpočítavať mnoţstvo dodaného tepla

pravidiel rozpočítavania.

§ 35ods.

1 písm. c) Inšpekcia uloţí pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk za porušenie ustanovení § 17 ods. 4, § 18 ods. 4 a 5, § 25 ods. 3 písm. b), § 26 ods. 2 a § 33 ods. 3. Pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu teplej úţitkovej vody a na vykurovanie ustanovuje vyhláška č. 630/2005 Z. z.

§ 5ods.

1 tejto vyhlášky, ak v objekte rozpočítavania nie sú nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov

osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania

príslušného vzorca.

ods. 3 náklady na dodané teplo do spoločných priestorov sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu a nebytových priestorov jednotlivých konečných spotrebiteľov k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania. 7 2 Sžo 112/2010

ods. 6, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú

osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva dodaného tepla na vykurovanie

odsekov 1 aţ 5 sa neuplatňuje.

§ 7ods.

1, ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na mnoţstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zloţku a spotrebnú zloţku. Základná zloţka tvorí 40% a spotrebná 60% z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov

osobitného predpisu dohodnú, môţe byť základná zloţka minimálne 30% a maximálne 50% a spotrebná zloţka minimálne 50% a maximálne 70% z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.

ods. 2 základná zloţka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom

podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa a priemeru základnej zloţky na m2 vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania

príslušného vzorca.

ods. 10, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú

osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva dodaného tepla na vykurovanie

odsekov 2 aţ 9 sa neuplatňuje. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňujúc sa s podrobným odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za vhodné doplniť, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta, ţe

platného znenia zákona o vlastníctve bytov bolo vlastníkmi bytov prijaté rozhodnutie týkajúce sa umiestnenia PRT v predmetnom objekte, tak táto skutočnosť z celého spisového materiálu nevyplýva. 8 2 Sžo 112/2010 Zo znenia zákona o vlastníctve bytov účinného do

1. júna 2004, t .j v období, kedy malo byť toto rozhodnutie prijaté je zrejmé, ţe pri hlasovaní na schôdzi sa pre prijatie akéhokoľvek rozhodnutia vyţadovala nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov v predmetnom objekte. Keďţe v bytovom dome na H. č. X. v N. je celkom 6 vlastníkov, nadpolovičná väčšina predstavuje hlasy aspoň 4 vlastníkov. Rozhodnutie prijaté takouto väčšinou , a to ani na schôdzi vlastníkov ani per rollam, ţalobcom nikdy predloţené nebolo a jeho argumenty týkajúce sa pouţitia § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov sú v danom prípade irelevantné, nakoľko tento odsek bol do predmetného ustanovenia § 14 zavedený aţ s účinnosťou od
2. júla
3. Zo stanoviska ţalovaného ako aj z vyššie uvedených právnych predpisov a skutkových zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca bol povinný pri rozpočítavaní mnoţstva dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi postupovať

zákona o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov, ktoré stanovujú presné pravidlá rozpočítavania v § 5 a § 7 vyhlášky. Odchýlka od týchto pravidiel je vo všeobecnosti pri bytových domoch moţná len vtedy, ak sa vlastníci dohodnú inak, pričom v celom konaní ţalobca existenciu takejto dohody nepreukázal. Keďţe v objekte na H. ul. č. X. v N. neboli v roku 2006 nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov

osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie konečným spotrebiteľom sa mali rozpočítať postupom určeným v § 5 vyhlášky v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania

príslušného vzorca. Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to, ţe tieto sú zhodné s námietkami uvedenými uţ v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, rovnako ako aj v ţalobe. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, 9 2 Sžo 112/2010 ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Ţiline, s ktorým sa stotoţnil v celom rozsahu, ako vecne správny

§ 219ods.

1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd

§ 250kods.

1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 20. októbra 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová