Najvyšší súd 4Sžf/4/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci ţalobcu: P.B., bytom M., S.N.V., zastúpený JUDr. L. J., advokát so sídlom v R. proti ţalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová ul. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 56767/2008 zo dňa 7. septembra 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. apríla 2010 č.k. 6S/163/2009 - 54, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/163/2009-54 z 29. apríla 2010 p o t v r d z u j e . Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajského súdu v Košiciach bola zamietnutá ţaloba proti rozhodnutiu ţalovaného č. 56767/2008 zo dňa 7. septembra 2009, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice č. 79/60918/2008 z 10. októbra 2008, ktorým bola ţalobcovi ako fyzickej osobe – podnikateľovi uloţená sankcia za správny delikt spáchaný podľa § 47 ods. 1 písm.
- i)zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu (ďalej len 4Sţf/4/2010 2 „zákon“) v znení neskorších predpisov a za to mu uloţil sankciu podľa § 47 ods. 2 písm.
- i)zákona vo výške 62.508,- Sk. Krajský súd dôvodil tým, ţe ţalobcovi bol pri domovej prehliadke na adrese jeho miesta podnikania a zároveň aj bydliska vykonanej dňa 16. februára 2006 zaistený lieh v objeme 165 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 28,4%, 141 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 30,8%, 177 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 31,4% a 5,2 litra liehu v 25 litrovej bandaske s objemovou koncentráciou liehu vo výške 80 %, teda celkom 4,4175 hektolitra 100% alkoholu, pričom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tohto alkoholu nevedel preukázať. Krajský súd poukázal na tú skutočnosť, ţe u ţalobcu ide v danom prípade o jeho objektívnu zodpovednosť za správny delikt, nakoľko predmetný lieh ďalej predával v rámci svojej podnikateľskej činnosti, spôsob nadobudnutia zaisteného liehu nevedel hodnoverným spôsobom správcovi dane preukázať a správne orgány sa dostatočne a dôsledne vysporiadali so všetkými námietkami ţalobcu. Na základe toho dospel krajský súd k záveru, ţe správne orgány vec správne právne posúdili a preto ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Zároveň ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie pričom namietal, ţe napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nie je vecne správy. Namietal, ţe rozsudok nie je odôvodnený ústavne konformným spôsobom a pri jeho vydaní nebol dôsledne uplatnený postup vymedzený ust. § 157 ods. 2 OSP a to najmä z dôvodu, ţe sa súd dostatočne nevysporiadal s námietkami voči napadnutému správnemu rozhodnutiu a to nevykonanie ţalobcom navrhnutých dôkazov, neuskutočnenie ústneho pojednávania so zachovaním znakov kontradiktórnosti, namietanie protiústavnosti postupu colných orgánov v retroaktívnom uplatnení zákona a premlčanie prejednávaného deliktu. Ţalobca zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného z 10. októbra 2008 a postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal v rozpore s povinnosťou správneho orgánu podľa § 29 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní z dôvodu, ţe predpisy uplatnené v danom prípade boli vykladané spôsobom zjavne nezlučiteľným so zákonom. Namietal, ţe prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie v intenciách § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Pre nevypočutie svedka V. G. namietal porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj to, ţe súd prvého stupňa nevzal dostatočný zreteľ na skutočnosť, ţe nebolo vykonané ústne pojednávanie vo veci, hoci jeho vykonanie explicitne vyplýva z ust. § 11 zákona č. 511/1992 Zb., čím bolo porušené právo na spravodlivé konanie a porušenie § 15 ods. 5 písm.
- e)zákona č. 511/1992 Zb. Namietal, ţe zaistená nemrznúca zmes s označením „Z.“ nie je liehom, a ţe táto bola v originálnych obaloch a uzatvorená od výrobcu, a ţe spôsob nadobudnutia tejto zmesi bol preukázaný ţalobcom jeho výpoveďou v konaní pred správnymi orgánmi a taktieţ nebolo preukázané, ţe nemrznúcu zmes kupoval ţalobca ako fyzická osoba – podnikateľ. Podľa jeho názoru v danom prípade došlo k porušeniu princípu retroaktivity pri uplatnení zákona vo vzťahu k nemu, keďţe nemrznúcu zmes mal u seba v čase pred 1. májom 2004, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 105/2004 Z.z. a namietal, ţe mu mohla byť uloţená pokuta podľa § 35 zákona č. 511/1992 Zb., pričom právo na uloţenie tejto pokuty zaniklo 4Sţf/4/2010 3 najneskôr dňa 31. decembra 2005. Ďalej sa podľa jeho názoru súd prvého stupňa náleţite nevysporiadal so zásadou ne bis in idem ( nie dvakrát za to isté) nakoľko v tejto veci sa vedie aj trestné konanie a teda nie je moţné posudzovať to isté konanie ako trestný čin a zároveň ako správny delikt. Na základe toho navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe odvolací súd obe rozhodnutia ako ţalovaného, tak aj prvostupňového správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania. Ţalovaný sa napriek výzve súdu k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Odvolací súd predovšetkým ustálil, ţe vecné dôvody odvolania ţalobcu sú zhodné s dôvodmi ţaloby, s ktorými sa krajský súd podrobne a zrozumiteľne vysporiadal a teda svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 OSP a aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ústavne konformným spôsobom, nakoľko podľa judikatúry ESĽP súd sa v odôvodnení rozhodnutia nemusí vysporiadať so všetkými argumentmi a tvrdeniami strán, ale najmä s tými, ktoré povaţuje vo veci za rozhodujúce a kľúčové pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd sa preto v plnej miere stotoţňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku krajského súdu a na tieto dôvody odkazuje aj v súvislosti s posúdením dôvodov odvolania. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu v danom prípade k retroaktívnej aplikácii predmetných ustanovení zákona nedošlo, nakoľko podľa zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu, bola kaţdá fyzická a právnická osoba, ktorá má u seba lieh, povinná postupovať v súlade s ust. § 51 zákona č. 105/2004 Z.z. a viesť evidenciu o liehu, ktorý ma u seba a oznámiť mnoţstvo liehu v zákonom stanovenej lehote a zákonom stanoveným spôsobom správcovi dane. Ak tak dotknutá osoba neurobila, vystavovala sa moţnému riziku právneho postihu podľa § 47 zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu. Bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní preukázané, ţe pri domovej prehliadke vykonanej dňa 16. februára 2006 v mieste podnikania ţalobcu bol zaistený lieh v objeme 165 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 28,4%, 141 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 30,8%, 177 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 31,4% a 5,2 litra liehu v 25 litrovej bandaske s objemovou koncentráciou liehu vo výške 80 %, teda celkom 4,4175 hektolitra 100% alkoholu, ktorého spôsob nadobudnutia nevedel preukázať, pričom zadrţaný lieh nemohol byť nemrznúcou zmesou do ostrekovačov “ Z.“, tak ako to vyţadovala technická 4Sţf/4/2010 4 norma pre daný druh STN 660860, podľa ktorej mala nemrznúca zmes obsahovať 2% technického benzínu a výrobok mal byť dodávaný v baleniach o objeme 0,5 l, 0,75 l, 1,0 l, 2,5 l 5,0 l a viac. Posudkom kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru v Košiciach z 12. mája 2006 bolo zistené, u vzoriek odobratých pri domovej prehliadke u ţalobcu, ţe ide o etanol s prímesou vyšších alkoholov s objemovou koncentráciou alkoholu u vzorky I/1 28%, I/2-3 30% a I/4 80% a piata vzorka bola lepidlo, pričom nebola zistená prítomnosť technického benzínu a nemrznúce zmesi označené etiketou „Z.“ neboli v takom objemovom spotrebiteľskom balení, ako vyplývalo z výrobnej normy výrobcu a ani neboli v objemovej koncentrácii 50% etanolu, ktorá vyplývala z výrobnej normy výrobcu. V konaní na správnych orgánoch bolo dokázané, ţe ţalobca bol v čase spáchania správneho deliktu podnikateľom na základe ţivnostenského oprávnenia, pričom v predmete podnikania mal aj obchodnú činnosť a sám pri výsluchu vo svojej výpovedi uviedol, ţe predmetné bandasky s označením nemrznúca zmes do ostrekovačov „Z.“ v objeme 3 litre predával za výhodnú cenu ďalším spotrebiteľom. V konaní bolo na ţalobcovi, aby dôkazmi vyvrátil skutočnosti zistené správcom dane. Bez akýchkoľvek pochybností však bolo preukázané, ţe lieh zadrţaný pri domovej prehliadke u ţalobcu nemohol byť nemrznúcou zmesou do ostrekovačov „Z.“ , ale ţe ide o lieh, ktorý podliehal dani, a ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel ţalobca správcovi dane preukázať, a preto správca dane ako aj ţalovaný správne postupovali, ak uloţili ţalobcovi za správny delikt spáchaný podľa § 47 ods. 1 písm.
- i)zákona sankciu podľa § 47 ods. 2 písm.
- i)zákona vo výške 62.508,- Sk. Táto sankcia bola správne určená podľa § 5 a 6 zákona pri objeme 4,4175 hl 100% etanolu. Ţalobcovi naviac bola uloţená priaznivejšia sankcia, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ţe táto sankcia bola pre ţalobcu miernejšia, ako podľa § 47 ods. 9 zákona účinného do 30. júna 2006, kedy by výška sankcie dosiahla výšku 130.016,- Sk. Odvolací súd taktieţ nezistil, ţe by pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia bol porušený procesný predpis a procesné práva účastníka, ktoré by viedli k nezákonnosti alebo vecnej nesprávnosti ţalobou napadnutého rozhodnutia. Ţalobca sa dňa 22. septembra 2008 zúčastnil ústneho pojednávania v danej veci a navrhol ako dôkaz vypočuť V. G., ktorý mu mal predmetnú nemrznúcu zmes do ostrekovačov „Z.“ dodať. Z doţiadania Colného úradu Ţilina prostredníctvom daňového úradu v Liptovskom Mikuláši je zrejmé, ţe G. T. G. V. účtovnú evidenciu stratil a na obchodného partnera Peter B. zo Spišskej Novej Vsi si nepamätá. Je teda nepochybné, ţe by sa opakovaným vypočutím svedka V. G. nepodarilo zistiť, či dodal, alebo nedodal ţalobcovi predmetné bandasky s liehom označené ako výrobky od G. T. s logom „Z.“ – nemrznúca zmes do ostrekovačov, a ktoré ani v uvedenej objemovej miere 3 litre nevyrábal a to ani podľa výrobnej normy, a ani podľa príslušnej STN 66 0860. Tak ako uviedol v svojich rozhodnutiach aj správca dane a aj ţalovaný a taktieţ súd prvého stupňa u ţalobcu ide o jeho objektívnu zodpovednosť za správny delikt a bolo preto jeho povinnosťou preukázať správcovi dane opak. Keďţe v konaní podľa zákona č. 511/1992 Zb. platí zásada prejednacia a nie zásada vyhľadávacia, nebolo povinnosťou správcu dane dopĺňať a vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci. Podľa odvolacieho súdu sú ţalobcove tvrdenia v danej veci iba účelovou obranou, s cieľom vyhnúť sa sankcii za nepreukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia predmetného liehu, ktorý bol u neho zaistený a preto nezostávalo odvolaciemu súdu iné, neţ napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdiť. 4Sţf/4/2010 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať vplyv na posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2010 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková