Obsah (14)

§ 61§ 139§ 10§ 212§ 250j§ 156§ 54§ 55§ 58§ 66§ 4§ 52§ 219§ 250k

Najvyšší súd 2 Sžo 92/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUD

názoru krajského súdu v súlade s ust. § 61 ods. l a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), pretoţe pred ţiadosťou o vydanie stavebného povolenia bolo uţ vydané právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby, v ktorom boli o. i. stanovené záväzné podmienky polohového umiestnenia stavby tak rodinného domu, ako aj spôsob a trasy napojenia stavby na inţinierske siete, vrátane umiestnenia dopravného sprístupnenia – premostenia R. potoka, napojenia na rozvodné siete a kanalizáciu, vrátane umiestnenia ČOV, pričom umiestnenie stavby kladne posúdili všetky dotknuté orgány a ich stanoviská boli zosúladené a zapracované do podmienok rozhodnutia. 3 2 Sžo 92/2010 Krajský súd tieţ poukázal na to, ţe vedenie inţinierskych sietí a napojenie na ne (vrátane určenia ochranných pásiem) podlieha prísnemu technickému procesu, ktorý určuje podmienky na schválenie ţiadosti o ich realizáciu, ako aj ich samotné vyhotovenie.

§ 61ods.

l tretia veta stavebného zákona, na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, sa neprihliada. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, ţe vo svojich rozhodnutiach sa tak ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán s námietkami ţalobkyne týkajúcimi sa umiestnenia stavby (vrátane umiestnenia a napojenia inţinierskych sietí) v stavebnom konaní podrobne vysporiadali, avšak vzhľadom na existujúce právoplatné územné rozhodnutie k nim nebolo moţné prihliadať. Navyše po preskúmaní pripojeného správneho spisu krajským súdom sa niektoré tvrdenia ţalobkyne ukázali ako skreslené, zavádzajúce, resp. nepravdivé. Z predloţenej dokumentácie vyplýva, ţe predmetnými pozemkami vo vlastníctve stavebníkov (ďalších účastníkov) nevedie k rodinnému domu ţalobkyne ani trasa zemného plynu, ani podzemné elektrické vedenie (nízkonapäťové vedenie elektrickej energie vedené k rodinnému domu ţalobkyne je

výkresu X. len v minimálnej miere vedené vzdušne rohom pozemku stavebníkov) a výstavba rodinného domu tieto neovplyvní. Pokiaľ ţalobkyňa namietala, ţe stavbou rodinného domu sa jej znemoţní prístup k vodomernej šachte za účelom jej údrţby, krajský súd poukázal na to, ţe aj toto tvrdenie je nepravdivé, keďţe ţalobkyňa nemá ţiadnu vodome rnú šachtu vybudovanú a na verejnom vodovode prechádzajúcom pozemkom vo vlastníctve stavebníkov sa nachádza len vodárenská armatúra – „šupátko“, od ktorého má ţalobkyňa do svojho rodinného domu vedený prívod vody – domovú prípojku, pre ktorú nie je potrebné zriadenie ochranného pásma. Umiestnenie stavby rodinného domu ďalších účastníkov konania napriek tomu tento prívod vody rešpektuje a

právoplatného územného rozhodnutia je stavba umiestnená v najbliţšom bode 1,5m od predmetnej prípojky, t.j. vo vzdialenosti stanovenej v zákone o verejných vodovodoch, ako ochranné pásmo v prípade, ak by sa jednalo o verejný vodovod. Z územného rozhodnutia ďalej vyplýva, ţe jeho súčasťou je aj umiestnenie premostenia R. potoka a napojenie na kanalizáciu, 4 2 Sžo 92/2010 pričom kanalizačná prípojka splaškovej kanalizácie bude vedená do novovybudovanej ČOV, ktorej umiestnenie je súčasťou projektovej dokumentácie predloţenej pre účely územného konania. Pre úplnosť krajský súd povaţoval za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe tieto stavby podliehajú samostatnému stavebnému povoleniu špecializovaných stavebných úradov

osobitných predpisov, pričom v preskúmavacom konaní ďalší účastníci predloţili súdu fotokópiu podanej ţiadosti o vydanie stavebného povolenia pre vybudovanie premostenia potoka a ţiadosti o stavebné – vodoprávne povolenie na vybudovanie ČOV. Z uvedeného vyplýva, ţe prvostupňové správne rozhodnutie o povolení stavby, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím ţalovaného sa netýka vydania stavebného povolenia na vybudovanie premostenia potoka, resp. ČOV. Z listov vlastníctva predloţených v správnom konaní, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu je nesporné, ţe vlastníkmi dotknutých pozemkov (vrátane pozemkov parc. č. X v k. ú. S.) sú stavebníci – ďalší účastníci konania, a preto boli splnené podmienky stanovené v § 58 ods. 2 stavebného zákona, keď títo súčasne preukázali iné právo

§ 139ods.

l písm. a/ stavebného zákona k pozemku parc. č. X. Krajský súd tieţ povaţoval za potrebné upozorniť na tú skutočnosť, ţe súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy na základe ţaloby musí najprv zistiť, či sú splnené predpoklady na postup

II. hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) . Jednou z podmienok je tvrdenie ţalobkyne, ţe rozhodnutím a postupom ţalovaného bola ukrátená na svojich právach. V prípade, ţe táto náleţitosť ţaloby je splnená, súd v priebehu konania zisťuje, či je tvrdenie ţalobkyne pravdivé. Krajský súd v danom prípade zistil, ţe ţaloba neobsahuje expressis verbis tvrdenie o tom, ţe ţalobkyňa bola rozhodnutím alebo postupom ţalovaného správneho orgánu ukrátená na svojich právach, takúto skutočnosť je moţné nepriamo vyvodiť len z tvrdenia, ţe vydaním stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na predmetných pozemkoch stavebníkov jej bude znemoţnený pristúp k vodomernej 5 2 Sžo 92/2010 šachte za účelom jej údrţby. Toto tvrdenie sa však tak v správnom konaní, ako aj v súdnom prieskumom konaní ukázalo nepravdivým, resp. zavádzajúcim, keďţe ţalobkyňa ţiadnu vodomernú šachtu vybudovanú nemá a teda jej nemôţe byť napadnutým rozhodnutím znemoţnený prístup k nej za účelom jej údrţby.

názoru krajského súdu ţalobkyňa neuviedla ţiadne relevantné skutočnosti ani tvrdenia, ktorými by bola preukázala porušenie, alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv vyplývajúcich jej z právnych predpisov. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa a ţiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

jej názoru stavebníci mali v zmysle stavebnej dokumentácie zabezpečiť buď preloţku jej vodovodnej prípojky, čo sa nestalo, alebo dodrţať ochranné pásmo jestvujúcej prípojky, k čomu tieţ

jej názoru nedošlo, nakoľko z grafickej časti územného rozhodnutia a stavebného povolenia síce vyplýva vzdialenosť medzi okrajom stavby 1,4metra, ale táto vzdialenosť nie je po vodovodné vedenie, ale po breh susedného potoka. Túto skutočnosť potvrdzuje a j vyjadrenie spoločnosti V. zo

1. februára 2010, kde vodárenská spoločnosť konštatuje, ţe vodovodná prípojka ţalobkyne, v jednom mieste pri rohu novostavby v dĺţke asi 2 metrov sa pribliţuje k základom na vzdialenosť asi 1 metra. Toto vyjadrenie, kópiu ktorého priloţila k odvolaniu, nemohla predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu, ţe ţiadosť o toto vyjadrenie z
2. októbra 2009 vodárenská spoločnosť odignorovala a vyjadrenie vydala ţalobkyni aţ po osobnej urgencii a návšteve dňa
3. februára
4. Ďalej namietala samotný fakt, ţe stavebníci sú vlastníkmi parciel č. X., ktoré parcely boli ešte nedávno brehmi potoka a dnes sa plánuje na nich stavať. Uvedené je

jej názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 1. marca 2010 ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko dôvody, ktoré 6 2 Sžo 92/2010 ţalobkyňa uviedla v odvolaní, nepovaţoval za opodstatnené a navyše tieto boli totoţné s námietkami uvádzanými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal. Ďalší účastníci konania sa k odvolaniu ţalobkyne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,

§ 250ja ods.

2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010

§ 156ods.

1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu správnych orgánov v stavebnom konaní a zákonnosti rozhodnutia o povolení stavby - „R.“ stavebníkom – manţelom M. S. a E. S., na pozemku parc. č. X. (stavba rodinného domu + časť prípojok inţinierskych sietí), na pozemku K. (časť prípojok inţinierskych sietí) v k. ú. S.

§ 54

stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udrţiavacie práce na nich sa môţu uskutočňovať iba

stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

§ 55ods.

1 stavebné povolenie sa vyţaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách kaţdého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyţaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

§ 58ods.

1 ţiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník 7 2 Sžo 92/2010 stavebnému úradu. V ţiadosti uvedie účel a spôsob uţívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu uţívania stavby.

ods. 2 stavebník musí preukázať, ţe je vlastníkom pozemku alebo ţe má k pozemku iné právo

§ 139ods.

1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom poţadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

§ 61ods.

1 stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, ţe svoje námietky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o stavebné povolenie úplná.

ods. 2 od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môţe stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a ţiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

ods. 3 stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môţu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

§ 66ods.

1 v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a uţívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri uţívaní stavby, komplexnosť stavby, dodrţanie všeobecných technických poţiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodrţanie poţiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej uţ ívania na ţivotné prostredie. 8 2 Sžo 92/2010

§ 4ods.

1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.cz. o regulácii v sieťových odvetviach, vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navŕtavacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou

osobitného predpisu.

§ 52ods.

1 písm. j) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umoţňujú osobitné uţívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä vodovodné prípojky, ak

1. slúţia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,
2. slúţia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyţaduje vlastný systém rozvodných potrubí,
3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,
4. sú dlhšie ako 100m a dodávajú vodu s denným priemerným mnoţstvom väčším ako 0,5l za sekundu. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobkyne. Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňujúc sa s podrobným odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za vhodné doplniť len toľko, ţe pokiaľ ţalobkyňa k odvolaniu priloţila stanovisko Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktoré malo dokázať nesprávne 9 2 Sžo 92/2010 skutkové zistenia, ku ktorým dospel krajský súd, ţe takéto skutočnosti z predmetného stanoviska nevyplývajú. V stanovisku sa doslovne uvádza:“... pri vytýčení verejného vodovodu bolo zistené, že stavba nezasahuje do ochranného pásma verejného vodovodu a preto sa upustilo z preložky. V našom stanovisku je osobitne podmienené, že vodovodnú prípojku pre parc. č. X. nie je možné zrušiť. Ďalej medzi inými podmienkami bolo požadované zriadenie časovo neobmedzeného práva vecného bremena ku všetkým pozemkom, ktorými verejný vodovod prechádza. Vzhľadom na to, že vodovodná prípojka nie je v zmysle zákona o verej. vodovodoch a kanalizáciách č. 442/2002 Z.z. súčasťou verejného vodovodu, právo zriadenia vecného bremena na vodovodnú prípojku si musí žiadateľ uplatniť formou občianskoprávneho konania. Ku vyjadreniu manželov S. pripomíname, že preloženie vodovodnej prípojky pre parcelu č. X. je možné len za predpokladu súhlasu vlastníka prípojky. Naša spoločnosť sa nikdy nezaviazala preložením predmetnej prípojky, avšak bude s preložkou súhlasiť za predpokladu dohody medzi spornými stranami.... Verejný vodovod v súčasnosti vedie parcelou č. X. bez narušenia jeho ochranného pásma. Vodovodná prípojka pre parcelu č. X. je napojená a celá vedie cez parcelu č. X. V jednom mieste pri rohu novostavby v dĺžke asi 2m sa približuje k základom na vzdialenosť asi 1m. Pretože vodovodná prípojka nepatrí k verejnému vodovodu a nie je vôľa medzi spornými stranami sa dohodnúť, máme za to, že spor sa môže vyriešiť len v občianskoprávnom konaní.“ Zo stanoviska ţalovaného ako aj vyššie uvedených právnych predpisov a skutkových zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, ţe stavebníci vodovodnú prípojku ţalobkyne nezrušili a ich stavba je umiestnená tak, ţe nie je umiestnená na tomto prívode vody. Tvrdenie ţalobkyne, ţe stavebníci porušili ochranné pásmo vodovodnej prípojky je zavádzajúce, nakoľko v skutočnosti sa jedná o domový rozvod, pre ktorý ani zákon ani slovenské technické normy ochranné pásmo nezriaďujú. Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to, ţe tieto sú zhodné s námietkami uvedenými uţ v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, rovnako ako aj v ţalobe. 10 2 Sžo 92/2010 Skutočnosti, ktorými ţalobkyňa v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobkyňa namietala uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobkyne nevyhove l a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, s ktorým sa stotoţnil v celom rozsahu, ako vecne správny

§ 219ods.

1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd

§ 250kods.

1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobkyňa v konaní nebola úspešná. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 20. októbra 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová