Najvyšší súd 4 Cdo 326/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. B., bývajúceho v B., proti ţalovaným 1/ Ing. M. B., trvale bytom v B., 2/ Ing. Z. B., trvale bytom v B., o zaplatenie 106 220,54 Eur (3 200 000,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 7 C 3/2002, o dovolaní ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- decembra 2008 sp.zn. 15 Co 355/2008, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- decembra 2008 sp.zn. 15 Co 355/2008 z r u š u je a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
- apríla 2005 č.k. 7 C 3/2002 -103 zaviazal ţalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi sumu 1 434 201,60 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od
- apríla 2000 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol a rozhodol o trovách konania a povinnosti ţalovaných zaplatiť súdny poplatok. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalobca poţičal ţalovaným 1/ a 2/ sumu 83 200 DM, čo v prepočte na slovenské koruny predstavuje sumu 1 912 268,80 Sk. Ţalovaní podľa tvrdenia ţalobcu zaplatili osem splátok po 2 600 DM (spolu v prepočte 478 067,20 Sk), ktoré súd neakceptoval ako splátky na úroky z dlhu. Ţalobe preto po sumu 1 434 201,60 Sk vyhovel a v časti prevyšujúcej túto sumu ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
- decembra 2008 sp.zn. 15 Co 355/2008 na odvolanie ţalovaného 1/ rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe 2 4 Cdo 326/2009 uloţil ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi sumu 1 354 897,80 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od
- apríla 2000 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V časti trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalovaní okrem piatich splátok po 2 600 DM zaplatili ţalobcovi v rokoch 2000 aţ 2002 sumu 258 578,20 Sk. Celkový dlh teda predstavuje sumu 1 354 897,80 Sk. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti preto zmenil a ţalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi vyššie uvedenú sumu spolu s príslušenstvom, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti trov prvostupňového konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 142 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie ţalovaní 1/ a 2/. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedli, ţe postupom odvolacieho súdu (a predtým súdu prvého stupňa) im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatie moţnosti odôvodnili tým, ţe súd im ustanovil opatrovníka, hoci k takémuto opatreniu neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. (súdy nevykonali postačujúce šetrenie na zistenie ich pobytu). Za opatrovníka súd ustanovil ţalovaným pracovníčku súdu, ktorý prejednával ich vec, čo nezodpovedá zneniu novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z. účinnej od
- októbra
- Pokiaľ ţalovaný 1/ oznamoval adresu svojho bydliska, povaţoval to za oznámenie zmeny adresy aj svojej manţelky ţalovanej 2/. Odvolací súd mal preto správne uznesenie o ustanovení opatrovníka zrušiť aj vo vzťahu k ţalovanej 2/ a konať s ňou, čo však neurobil. Odvolací súd ich vylúčil z realizácie procesných práv aj tým, ţe vec na pojednávaní prejednal a o nej rozhodol, hoci neboli na pojednávanie riadne predvolaní. Takýmto nesprávnym postupom im neumoţnil byť prítomný na prejednaní veci pred súdom, neumoţnil im vyjadriť sa k celej prejednávanej veci, a k vykonaným dôkazom, prípadne navrhnúť nové dôkazy. Namietali tieţ, ţe odvolací súd im nedoručil vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu, čím boli ukrátení na svojom práve vyjadriť sa k nemu. Okrem toho, vytýkali odvolaciemu súdu, ţe vec rozhodol bez toho, aby vykonal dôkaz ich výsluchom (tento dôkaz povaţovali z hľadiska správneho zistenia skutkového stavu, za nevyhnutný) a ţe doplňujúce dokazovanie nevykonal, hoci rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. V tejto súvislosti poukázali na to, ţe 3 4 Cdo 326/2009 podanie správy o priebehu doterajšieho konania a ani oboznámenie sa s odvolaniami, nemoţno povaţovať za doplnenie alebo zopakovanie dokazovania. Dovolanie odôvodnili tieţ tým, ţe konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s rozhodnutím krajského súdu. Námietky ţalovaných k postupu súdu povaţoval za nedôvodné. Uviedol, ţe ţalovaní sa zámerne vyhýbali súdnemu konaniu a nepreberali súdne zásielky. Ţiadal preto dovolanie ţalovaných zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok je prípustný. Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie účastníka vţdy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, trpí vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., ak účastníkovi bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup súdu treba povaţovať nielen to, ak súd účastníkovi konania ustanoví opatrovníka, hoci k takému opatreniu neboli splnené podmienky v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p., ale aj to, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený a sudca (poverený zamestnanec) nezruší uznesenie o ustanovení opatrovníka a naďalej koná s opatrovníkom. O nesprávny postup súdu v priebehu konania ide aj vtedy, ak súd prejedná vec na pojednávaní a o nej rozhodne, hoci účastník nebol na pojednávanie riadne predvolaný (neboli splnené podmienky náhradného doručenia, účastník bol chybne predvolaný z inej adresy a pod.). 4 4 Cdo 326/2009 Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci ide o prípad, kedy odvolací súd (súd prvého stupňa) svojim nesprávnym postupom odňal ţalovaným moţnosť konať pred súdom. Podľa dovolacieho súdu nemoţno vyčítať okresnému súdu, ţe by ţalovaným ustanovil opatrovníka bez toho, aby predtým vykonal potrebné šetrenie na zistenie ich pobytu. Za nesprávny však treba povaţovať jeho postup potom, ako sa ţalovaný 1/ dostavil
- júna 2005 na súd a oznámil adresu, na ktorej sa zdrţuje. Bolo totiţ vecou súdu (jeho zamestnanca), aby dopytom u ţalovaného 1/ zistil tieţ adresu ţalovanej 2/ (manţelky ţalovaného 1/). Ak by postupoval správne, bol by zistil, ţe aj ţalovaná 2/ sa zdrţuje na rovnakej adrese ako ţalovaný 1/ a teda, ţe pominuli dôvody, pre ktoré bol ţalovanej 2/ ustanovený opatrovník. Potom, okresný súd mal správne postupovať rovnako ako u ţalovaného 1/ a uznesenie o ustanovení opatrovníka aj vo vzťahu k ţalovanej 2/ zrušiť a ďalej konať výlučne s ňou ako účastníčkou konania. Ak takto nepostupoval a odvolací súd v tomto smere nápravu neurobil a naďalej konal s opatrovníčkou ţalovanej 2/, išlo o postup nesprávny, ktorým odňali ţalovanej 2/ moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Za nesprávny treba rovnako povaţovať aj postup odvolacieho súdu v tom, ţe predvolanie na pojednávanie doručoval, okrem opatrovníčky ţalovanej 2/, aj samotnej ţalovanej 2/, nie však na adresu oznámenú ţalovaným 1/, ale na adresu jej trvalého pobytu, t.j. na adresu B., na ktorej sa v tom čase nezdrţovala. Navyše, na predvolánke bolo chybne uvedené priezvisko ţalovanej 2/ (namiesto B., bolo uvedené B.). Odvolací súd preto v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a o nej rozhodol v neprítomnosti ţalovanej 2/, nesprávne v zápisnici o pojednávaní konštatujúc, ţe „doručenie predvolania u ţalovanej 2/ je vykázané cez opatrovníčku“. Odvolací súd konal v rozpore s vyššie citovaným ustanovením aj z dôvodu, ţe nesprávne u ţalovaného 1/ povaţoval doručenie predvolania vykázané formou tzv. náhradného doručenia. Doručenka, ktorú pošta vrátila s odkazom, ţe adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote, neobsahuje totiţ údaj o tom, ţe adresát sa v čase doručovania v jeho mieste zdrţuje. Bez ďalšieho preto nebolo moţné dospieť k záveru, ţe u ţalovaného 1/ boli splnené podmienky tzv. náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Ak za tohto stavu odvolací súd vec prejednal a o nej rozhodol v neprítomnosti ţalovaného 1/ a ţalovanej 2/, odňal im moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Moţno teda zhrnúť, ţe odvolací súd nesprávnym postupom ţalovaným nielenţe znemoţnil realizáciu ich práva byť prítomný na prejednaní veci pred súdom, ale následne 5 4 Cdo 326/2009 ţalovaným neumoţnil ani vyjadriť sa k celej prejednávanej veci a k vykonaným dôkazom, hoci to bolo vzhľadom na rozporné tvrdenia samotného ţalobcu potrebné. Dovolatelia preto opodstatnene namietali, ţe im postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená procesná vada zakladá vţdy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť. So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). Pre ďalšie konanie dovolací súd poznamenáva, ţe odvolací súd, hoci z listinných dôkazov predloţených ţalovaným 1/ vychádzal, nevykonal dôkaz listinami v súlade s ustanovením § 122 ods. 1 a § 129 ods. 1 O.s.p. (zo zápisnice o pojednávaní z
- decembra 2008 nevyplýva, ţe by listiny alebo ich časti boli prečítané alebo bol oboznámený ich obsah). Vo výroku rozsudku opomenul v časti prevyšujúcej sumu 1 354 897,80 Sk do sumy 1 434 201,60 Sk ţalobu zamietnuť. Nerozhodol tak o celom predmete odvolania podaného ţalovaným 1/. V ďalšom konaní bude preto potrebné tieto nedostatky napraviť. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová