← Slovensko

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

Najvyšší súd 4 Cdo 56/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. A. S., bývajúceho v Š.Š., 2/ O. S., bývajúcej v Š.Š., proti ţalovaným 1/ M., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. L. K., advokátom so sídlom v Š.Š., 2/ Ing. T. A., bývajúcemu v Š.Š., 3/ Mgr. A. A., bývajúcej v Š.Š., obaja v dovolacom konaní zastúpení JUDr. E. J., advokátom so sídlom v N., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 5 C 45/2007, o dovolaní ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. októbra 2008 sp.zn. 9 Co 135/2008, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  2. októbra 2008 sp.zn. 9 Co 135/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Galanta rozsudkom z
  3. marca 2008 č.k. 5 C 45/2007-90 zamietol ţalobu ţalobcov, ktorí sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/ dňa X., ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k parc. č. X. - orná pôda o výmere X. m2 v K.Š. zapísaná v LV Č. z dôvodu, ţe bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so Všeobecne záväzným nariadením č. X. z X. o zásadách zmluvného odplatného prevodu nehnuteľného majetku vo vlastníctve mesta (ďalej len VZN alebo nariadenie) vydaným ţalovaným 1/ (toto nariadenie v časti I, článku 1, bod 4 upravovalo, ţe prednostné právo na kúpu pozemku majú, okrem iného, uţívatelia pozemkov, ku ktorým mali mať zriadené uţívacie právo podľa predošlých právnych predpisov, ktoré však nebolo zriadené). Vychádzal zo zistení, ţe ţalovaný 1/ je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpy, ţe presne nezistenú časť tejto nehnuteľnosti ţalobcovia uţívali od roku 1978 na základe listu MsNV Š. z X., ktorým MsNV Š. oznámil ţalobcovi 1/, ţe mu 2 4 Cdo 56/2009 prideľujú časť parcely Č.X. s tým, ţe majetkoprávne usporiadanie pozemku bude prevedené aţ po vypracovaní geometrického plánu (k jeho vypracovaniu nikdy nedošlo) a ţe na ţiadosť ţalovaných 2/ a 3/ ţalovaný 1/, po schválení prevodu nehnuteľnosti Mestským zastupiteľstvom Š.Š. uzavrel so ţalovanými 2/ a 3/ vyššie uvedenú kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím z X. pod číslom X. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Uviedol, ţe naliehavý právny záujem nie je moţné vyvodiť len z tvrdenia ţalobcov, ţe boli na svojich právach dotknutí (ide o tvrdenie dôleţité pre rozhodnutie v merite veci). Ak by aj súd ich ţalobe vyhovel, ţalobcovia nemajú ţiadnu istotu, ţe ţalovaný 1/ vykoná prevod pozemku na nich (prevodom by zase boli dotknutí na svojich právach ţalovaný 2/ a 3/). Navyše, samotní ţalobcovia uzavretie kúpnej zmluvy nepovaţovali pre nich za rozhodujúce (ţalobcovia nepoţiadali ani ţalovaného 1/ a ani ţalovaných 2/ a 3/ o odkúpenie pozemku). K meritu veci uviedol, ţe ţalobcovia uţívali od roku 1978 časť spornej nehnuteľnosti bez právneho titulu, bezplatne (za uţívanie pozemku nikdy neplatili) a neboli ani dobromyseľný v tom, ţe pozemok (jeho časť) nadobudli do osobného uţívania (ţalobcovia dobromyseľnosť, ţe im vec patrí, nepreukázali ani v konaní o určenie vlastníctva vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp.zn. 5 C 18/2001, v ktorom bola ich ţaloba zamietnutá). Ţalovaného 1/ nikdy o kúpu pozemku (jeho časti), ktorý takto uţívali, nepoţiadali a ani inak neprejavili záujem o jeho nadobudnutie do vlastníctva. Ţalobcovia teda nie sú uţívatelia, na ktorých by sa vzťahoval článok 1, bod 4 VZN. Dospel preto k záveru, ţe ţalovaný 1/ nepostupoval v rozpore s vyššie uvedeným nariadením, ak kúpnu zmluvu uzavrel so ţalovanými 2/ a 3/ bez toho, aby najskôr ponúkol pozemok (jeho časť) ku kúpe ţalobcom. Kúpnu zmluvu nepovaţoval za právny úkon urobený v rozpore so zákonom, resp. priečiaci sa dobrým mravom a teda za právny úkon neplatný v zmysle § 39 OZ, z ktorého dôvodu ţalobu povaţoval za neopodstatnene podanú. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  4. októbra 2008 sp.zn. 9 Co 135/2008 na odvolanie ţalobcov rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/ dňa X., ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k parc. č. X. - orná pôda o výmere X. m2 v K.Š. zapísanej na LV Č., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Š.Š. katastrálny odbor pod č. X., je neplatná a rozhodol o náhrade trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovia 3 4 Cdo 56/2009 majú naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Svoj záver odôvodnil tým, ţe v prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy sa ţalobcovia síce nestanú vlastníkmi nehnuteľnosti, avšak vyhovením ţalobe sa stane vlastníkom nehnuteľnosti Mesto Š. a ţalobcom tak zostane zachované prednostné právo kúpy. K meritu veci uviedol, ţe ţalobcovia sa ţalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia ich predkupného práva vyplývajúceho zo všeobecne záväzného nariadenia. Zo zistenia, ţe ţalobcovia sa ujali drţby časti spornej parcely na základe oznámenia bývalého MsNV Š. zo dňa X. a od tohto roku aţ do roku 2000 vec nerušene drţali a uţívali vyvodil, ţe sú drţiteľmi oprávnenými (otázku dobromyseľnosti povaţoval za nepodstatnú). Nesúhlasil so záverom, ţe z dôvodu nečinnosti ţalobcov, sa stala ich drţba neoprávnenou. Bolo vecou ţalovaného 1/, aby ako vlastník spornej nehnuteľnosti dal vypracovať geometrický plán a aby si vysporiadal vzťahy k spornému pozemku. Ide teda o prípad, na ktorý sa vzťahuje článok 1 bod 4 VZN, ktorým ţalovaný 1/ bol pri predaji predmetnej nehnuteľnosti viazaný. Bolo preto jeho povinnosťou časť nehnuteľnosti, ktorá bola v uţívaní ţalobcov, ponúknuť na kúpu ţalobcom, a aţ následne, ak by títo nemali záujem o kúpu, mohol nehnuteľnosť ponúknuť na predaj tretej osobe. Keďţe tak ţalovaný 1/ neurobil, dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, ţe kúpna zmluva je v zmysle § 39 OZ neplatná z dôvodu nedodrţania všeobecne záväzného nariadenia, ktoré „ţalovanému 1/ ukladalo povinnosť prednostného práva na kúpu“. Rozsudok súd prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p. zmenil a ţalobe vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. za pouţitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolania ţalovaný 1/, ako aj ţalovaní 2/ a 3/. Ţalovaný 1/ v dovolaní uviedol, ţe odvolací súd svoj od súdu prvého stupňa odlišný záver o existencii naliehavého právneho záujmu, nijak nezdôvodnil. Poukázal na to, ţe dňa
  5. apríla 2005 s účinnosťou od
  6. mája 2005 bolo novelizované Všeobecne záväzné nariadenie mesta Š. č. X., ktoré uţ prednostné právo kúpy neupravuje. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, prečo by malo ţalobcom zostať predkupné právo zachované, hoci sa zmenil predpis, ktorý ho pôvodne priznával. Nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého kúpna zmluva je v zmysle § 39 OZ neplatná. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 OZ, keď všeobecne záväzné nariadenie subsumoval pod pojem „zákon“. Rozpor právneho úkonu s predpisom niţšej právnej sily nemá bez ďalšieho za následok neplatnosť právneho úkonu, okrem ak sa zákon obchádza, alebo ţe takto urobený právny úkon sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd 4 4 Cdo 56/2009 sa však nezaoberal vecou z hľadiska, či ide o prípad obchádzania zákona alebo porušenia dobrých mravov. Okrem iného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
  7. apríla 1999 sp.zn. 1 Cdo 7/99 (R 30/2000), podľa ktorého ak predkupné právo neexistovalo ako vecné právo, jeho porušenie nemá za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. V tomto rozhodnutí vyslovený záver je podľa dovolateľa pouţiteľný aj pre tento prípad. Z uvedených dôvodov navrhol, rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe dovolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa a prizná mu náhradu trov konania. Ţalovaní 2/ a 3/ v dovolaní uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietali, ţe odvolací súd vyloţil všeobecne záväzné nariadenie účelovo a jednostranne vychádzajúc z nesprávneho záveru, ţe na strane ţalobcov išlo o oprávnenú drţbu časti pozemku, hoci v konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobcovia uţívali spornú časť nehnuteľnosti nedobromyseľne. Odvolací súd vôbec nerozlišoval medzi oprávnenou drţbou pozemku a uţívaním pozemku. Podľa ţalovaných ţalobcovia pozemok len okupovali, v dôsledku čoho im nemohlo byť k nemu zriadené uţívacie právo. Všeobecne záväzné nariadenie sa preto na nich nevzťahuje. V tejto časti povaţovali rozsudok odvolacieho súdu pre nedostatok dôvodov a pre ich zmätočnosť za nepreskúmateľný. Navrhli preto rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa sa potvrdzuje a priznať im trovy odvolacieho aj dovolacieho konania. Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe povaţujú rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne. Navrhli preto, aby dovolací súd dovolania ţalovaných zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali účastníci konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na právnom názore, ţe ţalobcovia majú v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, lebo vyhovením ţalobe sa stane vlastníkom nehnuteľnosti ţalovaný 1/ a ţalobcom tak zostane zachované prednostné právo kúpy, ţe ţalobcovia sú uţívatelia pozemku, na ktorých sa vzťahuje článok 1, bod 4 VZN a ţe kúpna zmluva je v zmysle § 39 OZ neplatná z dôvodu, ţe 5 4 Cdo 56/2009 ţalovaný 1/ nedodrţal všeobecne záväzné nariadenie, ktoré mu „ukladalo povinnosť prednostného práva na kúpu“. Dovolací súd sa s vyššie uvedenými právnymi závermi odvolacieho súdu a s argumentmi, ktoré odvolací súd pouţil na ich zdôvodnenie, nestotoţňuje. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti ţaloby o určenie skutočnosť, ţe ţalobca má na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať ţalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu ţaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, ţe naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo ţalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie ţalobcu neistým, pričom ţaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je moţné ţalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení môţe byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie ţalobcu voči ţalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môţe spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty ţalobcovho právneho postavenia voči ţalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v zaloţení moţnosti uplatnenia (voči ţalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. povaţuje súdna prax aj (ţalobcami v prejednávanej veci podanú) ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd preto v danej veci správne skúmal naliehavý právny záujem ţalobcov na poţadovanom určení 6 4 Cdo 56/2009 v úzkej súvislosti s prednostným právom kúpy (s jeho porušením), ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy upravovalo Všeobecne záväzné nariadenie č. X. z X. v časti I, článku 1, bod 4 v prospech uţívateľov pozemkov za podmienok stanovených pod písm. a/ a b/ nariadenia. Predmetom tohto článku bola nepochybne úprava predkupného práva s vymedzením osôb, ktorých sa týka a podmienok, ktoré musia oprávnené osoby z predkupného práva spĺňať. Hoci právny vzťah vyplývajúci z predkupného práva nebol upravený zákonom, má podľa dovolacieho súdu znaky zákonného predkupného práva, lebo jeho prameňom je predpis vydaný vo forme VZN obdobný zákonnej právnej úprave a v ňom stanovené pravidlá sú pre mesto Š. záväzné. Ušlo však pozornosti odvolacieho súdu, ţe citované VZN bolo
  8. apríla 2005 s účinnosťou od
  9. mája 2005 novelizované a ţe nové znenie úpravu predkupného práva v prospech uţívateľov pozemkov vypustilo. Odvolací súd pri skúmaní naliehavého právneho záujmu vychádzal preto z nesprávneho predpokladu, ţe v čase jeho rozhodovania VZN naďalej prednostné právo kúpy upravovalo. Aj z tohto dôvodu neposúdil otázku naliehavého právneho záujmu ţalobcov na poţadovanom určení správne. Pri právnom úkone postihnutom absolútnou neplatnosťou totiţ nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. V prípade vyhovenia ţalobe by síce došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva ţalobcov (vlastnícke právo k nehnuteľnosti by naďalej svedčilo ţalovanému 1/), ale ţalobcovia by k časti pozemku, vzhľadom k zmene VZN, predkupné právo nemali. K existencii a následne k moţnej realizácii ich predkupného práva totiţ chýba podklad v právnej úprave platnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Vyhovením ţalobe by teda nedošlo k priaznivému ovplyvneniu ich právneho postavenia voči ţalovanému 1/ v tom, ţe by mali zachované prednostné právo kúpy. Neobstojí preto argumentácia odvolacieho súdu, ţe ţalobcovia majú v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na poţadovanom určení z dôvodu, ţe v prípade vyhovenia ţalobe, im zostane zachované prednostné právo kúpy. Podľa dovolacieho súdu by však táto argumentácia nebola dôvodná ani v prípade platnosti pôvodného znenia VZN. Ak by totiţ ţalobcovia nevyuţili svoje právo domáhať sa, aby im ţalovaný 2/ a 3/ časť pozemku, ktorú uţívajú ponúkli na predaj (ako tomu bolo v posudzovanej veci), zostalo by im v zmysle § 603 ods. 3 OZ predkupné právo zachované, nie však voči ţalovanému 1/, ale voči ţalovaným 2/ a 3/ (keďţe v prípade záväzkového vzťahu týkajúceho sa zmluvy o prevode nehnuteľnosti ide o typický súkromnoprávny vzťah, a VZN nemá zvláštnu úpravu predkupného práva, treba pouţiť všeobecnú úpravu 7 4 Cdo 56/2009 predkupného práva, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 602 a nasl. OZ). To znamená, ţe ich právne postavenie z hľadiska zachovania predkupného práva, by sa v prípade vyhovenia ţalobe oproti stavu, ak by ţalobe vyhovené nebolo nezmenilo, zostalo by v podstate rovnaké (zmenil by sa len subjekt, proti ktorému predkupné právo pôsobí). Vyhovením ţalobe by sa neodstránil ani stav právnej neistoty ţalobcov vo vzťahu k ţalovanému 1/. Ţalobcovia by totiţ naďalej zostali v postavení uţívateľov časti pozemku a ţalovaný 1/ v pozícii vlastníka pozemku. Napokon sami ţalobcovia ani neistotu v ich právnom postavení, ktorú by bolo potrebné v tomto smere určovacou ţalobou odstrániť, netvrdili. Napokon, vyhovujúci rozsudok by priaznivo neovplyvnil právne postavenie ţalobcov ani v tom smere, ţe by im zaloţil voči ţalovanému 1/ nárok na uplatnenie vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynutiteľného práva k predmetu určenia. V tejto súvislosti treba dodať, ţe absolútna neplatnosť právneho úkonu nemá automaticky za následok vznik práv a povinností z právneho vzťahu z predkupného práva. Práva a povinnosti z tohto právneho vzťahu vznikajú (stávajú sa aktuálnymi) aţ okamihom, keď sa osoba povinná z predkupného práva rozhodne vec scudziť a previesť na inú osobu. Predkupné právo bez ďalšieho teda neumoţňuje oprávnenej osobe z predkupného právneho vzťahu s úspechom sa domáhať voči povinnej osobe predaja veci ţalobou o splnenie povinnosti. Ani v prípade platnosti pôvodného znenia VZN, by preto ţalobcovia nemali voči ţalovanému 1/ nárok na uplatnenie vlastného vynutiteľného práva k predmetu určenia. Na základe vyššie uvedeného moţno uzavrieť, ţe ak odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe ţalobcovia majú na poţadovanom určení naliehavý právny záujem, ide o záver nesprávny, nemajúci oporu v ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p. Uţ z tohto dôvodu je rozhodnutie odvolacieho súdu nesprávne, zaloţené na nesprávnom právnom posúdení otázky procesnej prípustnosti určovacej ţaloby. Hoci nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku, dovolací súd povaţoval za potrebné stručne sa vyjadriť aj k meritu veci. 8 4 Cdo 56/2009 Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobcovia sú uţívatelia pozemku, na ktorých sa vzťahuje článok 1, bod 4 písm. a/ VZN, treba prisvedčiť dovolateľom v tom, ţe rozsudok trpí v tejto časti nedostatkom dôvodov a ţe dôvody sú uvedené aj zmätočne. Odvolací súd predovšetkým nesprávne nerozlišoval medzi uţívaním pozemku a drţbou pozemku. Nadbytočne sa v dôvodoch zaoberal otázkou drţby pozemku, hoci táto otázka nemala ţiaden právny význam, lebo nesúvisela s podmienkou, za splnenia ktorej ţalobcom ako uţívateľom časti pozemku VZN priznávalo prednostné právo kúpy. V dôvodoch vôbec neuviedol, ako bolo treba interpretovať uvedený článok, aké predpoklady museli ţalobcovia spĺňať, aby ich bolo moţné povaţovať za uţívateľov pozemku, ku ktorému mali mať zriadené uţívacie právo podľa predošlých predpisov, či tieto predpoklady spĺňali, z ktorých dôkazov pritom vychádzal a akými úvahami sa riadil. Rozsudok odvolacieho súdu je v tejto časti preto nepreskúmateľný. Dovolací súd sa nestotoţnil s odvolacím súdom ani v tom, ţe kúpnu zmluvu uzavretú medzi ţalovaným /1 a ţalovanými 2/ a 3/ povaţoval v zmysle § 39 OZ za neplatnú z dôvodu, ţe ţalovaný 1/ nerešpektoval prednostné právo kúpy v prospech ţalobcov vyplývajúce z pravidiel stanovených vo VZN. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak povinná osoba z predkupného práva (v danej veci ţalovaný 1/) neponúkne vec oprávnenej osobe (ţalobcom) ku kúpe, hoci to bolo jej zákonnou alebo zmluvnou povinnosťou, a vec predá tretej osobe, nemá to za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi povinnou osobou (ţalovaným 1/) a treťou osobou (ţalovanými 2/ a 3/) len preto, ţe nebolo rešpektované predkupné právo (výnimku by za platného právneho stavu mohli tvoriť len prípady podľa § 140 OZ v spojení s § 40a OZ, za predpokladu, ţe by sa oprávnená osoba dovolala relatívnej neplatnosti). Samozrejme, ţe aj v prípade nerešpektovania predkupného práva, nie je moţné vylúčiť neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, nie však z dôvodu porušenia predkupného práva, ale z dôvodu, ţe právny úkon sa prieči dobrým mravom, prípadne, ţe sa ním obchádza zákon, (porovnaj R 30/2000). V posudzovanej veci odvolací súd neplatnosť kúpnej zmluvy nevyslovil z dôvodu, ţe kúpna zmluva sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Týmto dôvodom neplatnosti, hoci bol ţalobcami tvrdený, sa odvolací súd vôbec nezaoberal. Neplatnosťou kúpnej zmluvy sa nezaoberal ani z hľadiska, či sa jej uzavretím (ne) obchádzal zákon (ţalobcovia však túto skutočnosť ani netvrdili). Kúpnu zmluvu povaţoval za neplatnú výlučne 9 4 Cdo 56/2009 z dôvodu, ţe ţalovaný 1/ nerešpektoval prednostné právo kúpy svedčiace v zmysle VZN ţalobcom. Dovolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel preto k záveru, ţe odvolací súd ani v merite veci nerozhodol vecne správne. Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolania ţalovaných sú dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  10. septembra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 10 4 Cdo 56/2009 Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča Podľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O.s.p.“) pripájam toto odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  11. septembra 2010 sp.zn. 4 Cdo 56/
  12. Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  13. októbra 2008 sp.zn. 9 Co 135/2008 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Zrušujúce rozhodnutie je odôvodnené záverom o nedostatku naliehavého právneho záujmu ţalobcov na poţadovanom určení a ďalej tým, ţe porušenie zákonného predkupného práva nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/, ktorou nebolo predkupné právo ţalobcov rešpektované. S týmito závermi sa nestotoţňujem. Zo zisteného skutkového stavu v predmetnej veci je zrejmé, ţe ţalobcovia spĺňali podmienky stanovené v časti I, článku 1, bodu 4 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Š. (ţalovaného 1/) č. X. z
  14. mája 2000 o zásadách zmluvného odplatného prevodu nehnuteľného majetku vo vlastníctve mesta, v zmysle ktorého uţívatelia pozemkov, ku ktorým mali mať zriadené uţívacie právo podľa predošlých právnych predpisov, ktoré však nebolo zriadené, majú prednostné právo na kúpu týchto pozemkov. Rovnako nebolo sporné, ţe kúpnou zmluvou z
  15. novembra 2000 uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovanými 2/ a 3/ (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol predaj pozemku parcela č. X. - orná pôda vo výmere X. m2 v kat. úz. Š.Š. nebolo rešpektované (bolo porušené) predkupné právo ţalobcov k tomuto pozemku. Išlo totiţ o pozemok uţívaný ţalobcami uţ od roku 1978, ku ktorému mali mať zriadené uţívacie právo podľa predošlých predpisov, no napriek tomu im ho ţalovaný 1/ pred uzavretím zmluvy so ţalovanými 2/ a 3/ neponúkol na predaj. Zastávam názor, ţe naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy je daný, pretoţe ak by ţalobe bolo vyhovené, bola by tým vnesená právna istota do právnych vzťahov medzi účastníkmi a mohlo by sa tým predísť prípadným ďalším sporom medzi nimi. Vyhovením ţalobe by bola naisto vyriešená otázka, či k porušeniu predkupného práva ţalobcov došlo (ţalovaní 2/ a 3/ takéto porušenie popierali) a tieţ otázka, kto je vlastníkom sporného pozemku. Pokiaľ by totiţ k porušeniu predkupného práva došlo a následkom tohto porušenia by bola absolútna neplatnosť právneho úkonu (zmluvy), mohlo by ţalobcom 11 4 Cdo 56/2009 vzniknúť subjektívne právo na náhradu škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu v zmysle § 42 Obč. zákonníka (spočívajúcej jednak v samotnej nemoţnosti nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku a teda realizovať k nemu vlastnícke oprávnenia, a jednak v nemoţnosti nadobudnúť ho za cenu obvyklú v čase, keď k porušeniu predkupného práva došlo). Okrem toho z hľadiska moţnosti nadobudnúť pozemok (aj v situácii, ak by v dôsledku zmeny všeobecne záväzného nariadenia malo predkupné právo zaniknúť) je zásadný rozdiel medzi tým, či subjektom vlastníckeho práva je ţalovaný 1/ (mesto, ktoré pozemok dlhú dobu neuţívalo a neuţíva, a u ktorého moţno predpokladať vôľu previesť k nemu vlastnícke právo), alebo či ním majú byť podľa zápisu v katastri nehnuteľností ţalovaní 2/ a 3/. Určovacia ţaloba, ak by jej bolo vyhovené, preto zásadne môţe priaznivo ovplyvniť právne postavenie ţalobcov. Ďalej som toho názoru, ţe porušeniu predkupného práva zaloţeného všeobecne záväzným nariadením obce (mesta), pri ktorom je povinným subjektom z predkupného práva samotná obec (ktorá tým uloţila povinnosť sama sebe), treba priznať rovnaké právne následky, aké právny poriadok spája s porušením zákona, t.j. absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Obč. zákonníka (neplatnosť pre rozpor so zákonom), pokiaľ zákon výslovne s takýmto porušením nespája tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Obč. zákonníka). Aj keď všeobecne záväzné nariadenie nie je zákonom, ako normatívny právny akt, ktorý je výsledkom normotvornej právomoci obce, je so zákonom porovnateľné. Preto z hľadiska účelu sledovaného ustanovením § 39 Obč. zákonníka, v situácii, keď právny úkon je v rozpore s týmto nariadením a to tým spôsobom, ţe porušuje ním zaloţené subjektívne právo, treba aj s takýmto rozporom spájať následok neplatnosti právneho úkonu. Tak ako môţe byť právnou skutočnosťou zakladajúcou subjektívne právo zákon, môţe byť takouto právnou skutočnosťou aj všeobecne záväzné nariadenie (vychádzajúc z prezumpcie jeho ústavnosti). Predkupné právo zaloţené všeobecne záväzným nariadením obce má teda povahu „zákonného predkupného“ práva. Pretoţe jeho nerešpektovanie má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým k jeho porušeniu došlo, neprichádza do úvahy zachovanie predkupného práva voči nadobúdateľovi vlastníckeho práva z takéhoto úkonu, resp. jeho uplatňovanie (spôsobom domáhania sa prevodu vlastníctva) voči nadobúdateľovi, lebo ten neexistuje (z neplatného právneho úkonu nemoţno nadobudnúť vlastníctvo). Pokiaľ by za správny mal byť povaţovaný doslovný výklad § 39 Obč. zákonníka podľa ktorého absolútnu neplatnosť právneho úkonu moţno spájať len s právnym úkonom 12 4 Cdo 56/2009 odporujúcim zákonu a nie aj s právnym úkonom odporujúcim všeobecne záväznému nariadeniu obce, potom by bola daná neplatnosť právneho úkonu nerešpektujúceho predkupné právo zaloţené všeobecne záväzným nariadením obce, účastníkom ktorého (právneho úkonu) bola samotná obec, z dôvodu rozporu tohto úkonu s dobrými mravmi. Som presvedčený, ţe spravodlivostným predstavám (v zmysle zásady „nerob druhému to, čo nechceš aby on robil tebe“) väčšiny subjektov spadajúcich do pôsobnosti všeobecne záväzného nariadenia obce, ako i všeobecným predstavám o spravodlivosti, zodpovedá poţiadavka, aby subjektívne právo zaloţené takýmto právnym aktom, týkajúce sa moţnosti nadobudnutia majetku obce za stanovených podmienok, bolo dôsledne rešpektované pri zachovaní rovnakého prístupu ku kaţdému z týchto subjektov, a aby obec dodrţiavala svoje vlastné pravidlá. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bolo ţalobe vyhovené, preto povaţujem za súladný s týmito predstavami a tým aj s ekvitou (slušnosťou) a teda za spravodlivý. V Bratislave
  16. septembra 2010 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. s u d c a Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.