o zaplatenie 1 155,61 Eur (34 814,-- Sk)

Najvyšší súd 4 Cdo 62/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. V. B., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v B. proti ţalovanej Mgr. M. Ž., bývajúcej v L., zastúpenej JUDr. J. S., advokátom so sídlom v L., o zaplatenie 1 155,61 Eur (34 814,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 3 C 212/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

1. novembra 2008 sp.zn. 14 Co 208/2008, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
2. novembra 2008 sp.zn. 14 Co 208/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z
3. apríla 2008 č.k. 3 C 212/2007-85 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 33 000,-- Sk (1 095,40 Eur). Vo zvyšku ţalobu ţalobkyne zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe účastníci uzavreli X. Zmluvu o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore „právo“ (ďalej len zmluva), účelom ktorej bolo obstarať ţalovanej samostatne alebo prostredníctvom tretieho subjektu za dohodnutú odmenu sluţby poskytujúce prípravu ku skúškam magisterského štúdia formou trojdňových, resp. dvojdňových sústredení. Uvedenú zmluvu právne kvalifikoval ako zmluvu nepomenovanú v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Dospel k záveru, ţe zmluva svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu. Nie je ani v rozpore s článkom 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na bezplatné vzdelanie aj na vysokých školách (nešlo o poskytovanie vzdelávania v zmysle zákona o vysokých školách a o platenie ceny štúdia). Zmluvu povaţoval preto za platne uzatvorenú. Keďţe ţalobkyňa poskytla dohodnuté sluţby v zmysle 2 4 Cdo 62/2009 zmluvy aj v akademickom roku X. a ţalovaná dohodnutú odmenu nezaplatila, priznal ţalobkyni odmenu v sume 33 000,-- Sk. Pokiaľ ţalovaná mala za to, ţe aj ţalobkyňa zavinene porušovala povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, uviedol, ţe ţalovaná mala právo voči nej uplatniť zaplatenie zmluvnej pokuty, prípadne právo od zmluvy odstúpiť, čo však nevyuţila. Okrem odmeny, ţalobe vyhovel aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty a ţalobkyni priznal aj úrok z omeškania, avšak len vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR. Pokiaľ si ţalobkyňa uplatnila úroky z omeškania nad rozsah dvojnásobku diskontnej sadzby, ţalobu v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., pričom ţalobkyni v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. priznal iba náhradu tých trov, ktoré vyplývali zo spisu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo
4. novembra 2008 sp.zn. 14 Co 208/2008 na odvolanie oboch účastníkov (ţalobkyňa napadla len výrok o trovách konania) rozsudok okresného súdu zmenil a ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania. Za základ svojho rozhodnutia vzal vyjadrenie „právnej zástupkyne“, podľa ktorého zmluvné plnenie zo strany ţalobkyne predstavovalo technické zabezpečenie štúdia a tvorili ho náklady za samotnú technickú realizáciu tohto štúdia z dôvodu limitovaných prostriedkov na poskytovanie bezplatného vysokoškolského štúdia. Išlo teda o absolútnu obsahovú odlišnosť v porovnaní s predmetom zmluvy uvedeným v jej čl. I bod
5. Keďţe do rámca vzdelávacej činnosti zabezpečovanej priamo vysokou školou spadá aj materiálno-technické zabezpečenie takéhoto vzdelávania, bolo povinnosťou a úlohou vysokej školy poskytnúť technické zabezpečenie externého štúdia. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe zmluva obchádza zákon, ak sa ňou sledoval cieľ získania finančných prostriedkov od študenta na úhradu nákladov spojených s poskytovaním vysokoškolského vzdelania. Zmluvu povaţoval preto za právny úkon absolútne neplatný (§ 39 OZ), ktorý nevyvolal ţiadne právne účinky. Ţalobkyňou uplatnený nárok na plnenie z tejto zmluvy je teda bezzákladný, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe sa rozsudok okresného súdu potvrdzuje a ţiadala priznať náhradu trov konania. Uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vytýkala odvolaciemu súdu, ţe sa nesprávne 3 4 Cdo 62/2009 vyporiadal s otázkou poskytovania vysokoškolského vzdelávania v zmysle čl. 42 ods. 2 Ústavy SR a v zmysle zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách (ďalej len zákon o vysokých školách). Opomenul, ţe externú formu štúdia charakterizuje prevaţne samostatné štúdium a konzultácie. Študent študujúci takouto formou štúdia nemá nárok na realizáciu prednášok a iných foriem výučby, ktorá sa poskytuje študentom dennej formy štúdia. Nebolo preto povinnosťou vysokej školy štúdium zabezpečovať vo forme prednášok, seminárov a cvičení. Neobstojí preto záver, ţe ţalobkyňa mala podľa zmluvy zabezpečovať sluţby, ktoré ţalovanej mala poskytnúť vysoká škola a teda, ţe zmluvou sa obchádzal zákon. Predmetom zmluvy nebolo poskytovanie V. v zmysle zákona o vysokých školách, ale poskytovanie sluţby, ktorá spočívala v príprave ţalovanej na skúšky, t.j. činnosti, ktoré mali ţalovanej ako externej študentke pomôcť adekvátne sa na skúšky pripraviť. Za nesprávny, ničím nepreukázaný povaţovala záver odvolacieho súdu, ţe zmluvou sa sledoval cieľ získania finančných prostriedkov od ţalovanej na úhradu nákladov spojených s poskytovaním vysokoškolského vzdelávania a teda ţe sa zmluvou obchádza zákon. Takýto záver výsledky vykonaného dokazovania neumoţňujú. Okrem toho namietala, ţe ak odvolací súd zmluvu povaţoval za neplatnú, mal sa vyporiadať s otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia na strane ţalovanej, čo však neurobil. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe predmet zmluvy nie je jasný, čoho dôkazom je, ţe ţalobkyňa ho v priebehu konania vysvetľovala rôzne. Podľa ţalovanej predmetom zmluvy bola realizácia a zabezpečenie vysokoškolského štúdia a účelom zmluvy na strane ţalobkyne bolo získanie finančných prostriedkov, lebo v čase uzavretia zmluvy bolo vysokoškolské štúdium bezplatné. V súvislosti s otázkou bezdôvodného obohatenia uviedla, ţe ţalobkyňa jej neposkytla za ţalované obdobie sluţby podľa zmluvy, lebo ju nepripustil na sústredenia organizované vysokou školou. Na úkor ţalobkyne ţiadne bezdôvodné obohatenie nezískala. Navrhla preto dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné. 4 4 Cdo 62/2009 V posudzovanej veci sa odvolací súd prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti zmluvy, z ktorej ţalobkyňa vyvodzuje svoj nárok na plnenie a dospel k záveru, ţe zmluva je z dôvodu, ţe obchádza zákon v zmysle § 39 OZ neplatná a teda, ţe ţalobkyňou uplatnený nárok z tejto zmluvy je bezzákladný. Ţalobkyňa v dovolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v tejto otázke, keď na rozdiel od neho povaţovala zmluvu za platný právny úkon. Predmetom dovolacieho konania zostalo preto posúdiť správnosť právneho názoru odvolacieho súdu v otázke (ne)platnosti právneho úkonu. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa citovaného zákonného ustanovenia je neplatnosť právneho úkonu zaloţená jeho nedovolenosťou, ktorá môţe spočívať buď v tom, ţe právny úkon je v rozpore so zákonom (nielen s Občianskym zákonníkom) alebo s dobrými mravmi. O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem) ide vo všeobecnosti vtedy, keď úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď právny úkon je v rozpore so zákonným zákazom. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je moţné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Na rozdiel od toho v rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a povaţované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem. Hneď na úvod treba uviesť, ţe v danej veci uzavretím zmluvy o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore „právo“ došlo medzi ţalobkyňou a ţalovanou nepochybne ku vzniku záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy zaloţeného na zásadách súkromného práva (nešlo o vzťah verejnoprávny vyplývajúci zo zákona o vysokých školách). Medzi tieto zásady patrí aj princíp rovnakého postavenia účastníkov v tomto vzťahu (ani jeden z nich nie je vo vzťahu k druhému v nadradenom alebo 5 4 Cdo 62/2009 podradenom postavení). Bolo preto výlučne vecou ţalobkyne a ţalovanej, či pristúpia k uzavretiu tohto právneho vzťahu za podmienok uvedených v zmluve. Predmetom zmluvy je záväzok ţalobkyne za odmenu obstarať ţalovanej ako externej študentke samostatne alebo prostredníctvom tretieho subjektu sluţby poskytujúce prípravu ku skúškam magisterského štúdia v študijnom odbore právo podľa študijného programu právnickej fakulty formou trojdňových resp. dvojdňových sústredení. Vychádzajúc z obsahu a účelu zmluvy, ide o záväzkový vzťah, ktorý má najbliţšie k právnej úprave zmluvy o obstaraní veci v zmysle § 733 a nasl. OZ. Podľa dovolacieho súdu uvedený právny úkon svojim obsahom ani účelom neodporuje zákonu. Občiansky zákonník vznik takéhoto právneho vzťahu v ustanovení § 733 predpokladá, pričom ani zákon o vysokých školách, prípadne iný zákon takýto právny úkon výslovne nezakazujú. Nejde preto o právny úkon, ktorý by bol v rozpore so zákonným zákazom. Nejedná sa ani o právny úkon, ktorý by svojimi účinkami odporoval zmyslu a účelu zákona alebo ho obchádzal. V tomto smere treba prisvedčiť dovolateľke v tom, ţe skutočné plnenie, ktoré ţalobkyňa ţalovanej poskytovala, nebolo v rozpore s obsahom zmluvy v jej predmete, ako to nesprávne ustálil odvolací súd. Z obsahu spisu totiţ nepochybne vyplýva, ţe ţalobkyňa obstarala dohodnuté sluţby v zmysle zmluvy aj v akademickom roku X. Treba dať za pravdu dovolateľke aj v tom, ţe výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania neumoţňujú prijať záver, ţe zmluvou sa sledoval cieľ získania finančných prostriedkov od ţalovanej na úhradu nákladov spojených s poskytovaním vysokoškolského vzdelania. Účelom zmluvy nebola totiţ realizácia a zabezpečenie vysokoškolského štúdia za odplatu v podobe školného (ţalobkyňa nie je verejnou ani súkromnou vysokou školou), ale pomôcť ţalovanej ako externej študentke lepšie zvládnuť prípravu ku skúškam a tak zabezpečiť ich úspešné vykonanie (nemoţno zamieňať platenie školného v zmysle § 92 ods. 3 zákona o vysokých školách v znení účinnom do
6. januára 2005 s plnením povinnosti ţalovanej, na ktorú sa zmluvne zaviazala). V tejto súvislosti treba ešte dodať, ţe v zmysle § 60 ods. 1, 2 a 3 zákona o vysokých školách študijný program sa môţe uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia. Dennú formu štúdia charakterizuje denná účasť študenta na vzdelávacích činnostiach (§ 51 ods. 2) a externú formu štúdia charakterizuje prevaţne samostatné štúdium a konzultácie. Ţalovaná mala teda moţnosť na jednotlivé skúšky sa pripravovať formou 6 4 Cdo 62/2009 samoštúdia a konzultácií poskytovaných vysokou školou a mala tieţ moţnosť prípravu ku skúškam realizovať aj prostredníctvom ţalobkyne formou uzavretia zmluvy o obstaraní veci. Ako uţ bolo vyššie uvedené, v ostatnom prípade išlo o vznik záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy. Ţalovaná, ak povaţovala prípravu ku skúškam samoštúdiom a formou konzultácií za postačujúcu, nebola povinná so ţalobkyňou takýto právny úkon uzavrieť. Bolo teda výlučne vecou ţalovanej (na jej rozhodnutí), či právny úkon za tam dohodnutých podmienok so ţalobkyňou uzatvorí alebo nie. Na základe vyššie uvedeného moţno uzavrieť, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti zmluvy v zmysle § 39 OZ, keď obchádzanie zákona videl v tom, ţe v skutočnosti poskytnuté plnenie ţalobkyňou bolo v rozpore s obsahom zmluvy v jej predmete a ţe zmluvou sa sledoval cieľ získať finančné prostriedky od ţalovanej na úhradu nákladov spojených s poskytovaním vysokoškolského vzdelania. Dovolateľka preto opodstatnene namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Pre ďalšie konanie sa poznamenáva, ţe ţalovaná tvrdila, okrem dôvodu neplatnosti v zmysle § 39 OZ, ţe právny úkon trpel nedostatkom slobody vôle. Týmto dôvodom neplatnosti sa odvolací súd vôbec nezaoberal. V ďalšom konaní bude preto úlohou odvolacieho súdu neplatnosť právneho úkonu skúmať aj z tohto dôvodu. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, ţe zmluva je platná, bude potrebné vecou sa zaoberať aj z hľadiska, či ţalobkyňa počas trvania záväzkového vzťahu (ne)bola v zmysle zmluvy oprávnená nepripustiť účasť ţalovanej na sústredení z dôvodu nezaplatenia dohodnutej odmeny a či teda ţalovanej riadne poskytla dohodnuté sluţby (ich časť) alebo nie a či má, resp. nemá, prípadne v akej časti nárok na plnenie od ţalovanej (obdobne treba posúdiť vec aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). 7 4 Cdo 62/2009 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. septembra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová