Najvyšší súd 8Sžo/6/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. M. C., G., zast. JUDr. M. P., advokátom, so sídlom D., proti ţalovanému: Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, Limbová 6, Trnava, zast. spoločnosťou Z. - A. K. S., so sídlom L., za ktorú koná JUDr. D. Z., advokátka, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa
- augusta 2008 a č. sp. RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa
- augusta 2008, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/127/2008 – 127 zo dňa
- októbra 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/127/2008 – 127 zo dňa
- októbra 2009, p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : 8Sžo/6/2010 2 Napadnutým rozsudkom krajský súd v Trnave zrušil napadnuté rozhodnutia ţalovaného č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15.08.2008 a č. sp. RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa 15.08.2008 a prvostupňové rozhodnutia č. sp. RÚVZ/2008/01667/2 zo dňa 15.05.2008 a č. sp. RÚVZ/2008/02401/2 zo dňa 16.05.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“). O trovách konania prvostupňový súd rozhodol tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 302,54 €. V odôvodnení rozsudku v súvislosti s včasnosťou podania ţaloby krajský súd uviedol, ţe keďţe posledný deň lehoty, 26.10.2008 pripadol na nedeľu, v zmysle § 57 ods. 2 veta druhá O. s. p. bol posledným dňom lehoty deň 27.10.2008, ktorý pripadol na pondelok. V danom prípade bola ţaloba podaná v posledný deň lehoty na pošte, bola adresovaná súdu, a preto bola podaná včas. Krajský súd ďalej s poukazom na § 250d O. s. p. uviedol, ţe podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, pod pojmom „spisy ţalovaného správneho orgánu“ treba rozumieť úplný ţurnalizovaný a originálny materiál správneho orgánu v danej veci, včítane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Nepredloţenie takéhoto spisu je dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť. V danom prípade ţalovaný na výzvu súdu predloţil spisový materiál len v kópii bez ţurnalizácie. Uţ samotná táto skutočnosť je dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí pre nepreskúmateľnosť. Taktieţ krajský súd uviedol, ţe z obsahu predloţeného spisového materiálu vyplýva a nebolo to sporné ani medzi účastníkmi konania, ţe ţalovaný viedol v r. 2005 voči ţalobcovi dve disciplinárne konania, ktoré neboli do dňa rozhodnutia prvostupňového súdu nijakým spôsobom ukončené. Kaţdé začaté správne konanie pred správnym orgánom musí byť nejakým zákonným spôsobom administratívne skončené. Správne konanie nemôţe byť ukončené spôsobom „do stratena“, tak ako to urobil v danom prípade ţalovaný, a preto jeho povinnosťou bude disciplinárne konania začaté proti ţalobcovi dokončiť spôsobom v zmysle § 165e ods. 3 zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súvislosti s konaniami, ktoré vyústili do vydania napadnutých rozhodnutí, krajský súd uviedol, ţe ţalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa sa v konaní 8Sžo/6/2010 3 dopustili závaţného procesného pochybenia, ktoré malo za následok vadné rozhodnutie vo veci. Šlo predovšetkým o skutočnosť, ţe rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa boli vydané skôr, ako bolo vo veci uskutočnené ústne prerokovanie , a to tak vo veci odvolania predstaveného, ako aj vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, čo mal súd za preukázané zo skutočnosti, ţe ústne prerokovanie v uvedených veciach bolo nariadené na deň 20.05.2008, kým rozhodnutie o odvolaní z funkcie odborný radca – predstavený, vedúci osobného úradu bolo vydané dňa 15.05.2008 a rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bola vydané dňa 16.05.
- Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný včas odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a zastavenia konania o ţalobe na preskúmanie zákonnosti správnych rozhodnutí. V odvolaní uviedol, ţe krajský súd nedostatočne preskúmal splnenie podmienok konania, najmä pasívnu legitimáciu ţalovaného, čo malo za následok nesprávny postup súdu, ako aj to, ţe krajský súd pri hodnotení výsledkov dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, čo spôsobilo nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zákona o štátnej sluţbe ţalovaný uviedol, ţe orgánom príslušným na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je vedúci úradu, čo znamená, ţe ţalobca mala smerovať proti vedúcej sluţobného úradu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, ako správnemu orgánu, ktorý vydal rozhodnutia v tejto veci a rozhodol v poslednom stupni, a nie proti Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave; ţaloba smerovala proti nesprávnemu subjektu, t.j. proti subjektu, ktorý v tomto konaní nemá pasívnu legitimáciu. Na túto skutočnosť mal krajský súd prihliadnuť pri skúmaní splnenia podmienok a mal konanie zastaviť v zmysle § 104 ods. 1 O. .s. p., nakoľko šlo o taký nedostatok konania, ktorý nebolo moţné odstrániť. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe krajský súd nesprávne posúdil splnenie podmienky podľa § 250b ods. 1 O. s. p., a to včasnosť podania ţaloby. Táto lehota má, podľa názoru ţalovaného, charakter hmotnoprávnej lehoty, vzhľadom na osobitnosť konania v rámci správneho súdnictva ju nemoţno povaţovať za procesnú lehotu, ktorá má obdobný 8Sžo/6/2010 4 charakter ako procesné lehoty uvedené v O. s. p. v rámci konania v prvom stupni a konania o opravných prostriedkoch na všeobecných súdoch, nakoľko v tomto prípade nejde o pokračovanie správneho konania, ale o osobitné a špecifické konanie v správnom súdnictve, ktoré nie je pokračovaním správneho konania, ani nemá charakter konania o opravných prostriedkoch. Uplynutím lehoty uvedenej v § 250b ods. 1 O. s. p. dôjde k zániku práva fyzickej osoby domáhať sa určenia nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, čo znamená, ţe táto lehota má typické znaky hmotnoprávnych lehôt, t.j. s jej plynutím je spojený inštitút premlčania alebo preklúzie práva. V súvislosti so skončením disciplinárnych konaní podľa § 165e ods. 3 zákona o štátnej sluţbe ţalovaný uviedol, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, aký majú vplyv tieto neskončené konania vplyv na rozhodnutie krajského súdu o ţalobe, najmä nebolo vôbec jasné, ako tieto skutočnosti vplývajú na posúdenie zákonnosti rozhodnutí napadnutých ţalobcom. Podľa názoru ţalovaného, krajský súd v odôvodnení v zásade iba skonštatoval, ţe zo spisového materiálu vyplýva, ţe boli voči ţalobcovu v roku 2005 vedené dve disciplinárne konania, ktoré neboli do dňa súdneho rozhodnutia skončené. Krajský súd však vôbec neuviedol, aký je podľa jeho názoru súvis týchto konaní sa rozhodnutiami napadnutými ţalobcom, ani ako túto skutočnosť právne posúdil a aký urobil právny záver, pričom rozhodnutie krajského súdu ţalovaný povaţoval z tohto dôvodu za nezrozumiteľné a jeho odôvodnenie nepresvedčivé. V tejto súvislosti ţalovaný ďalej uviedol, ţe krajským súdom uvádzané skutočnosti, najmä to, ţe disciplinárne konania z roku 2005 neboli ukončené, nie je v súlade s dokumentáciou súdu predloţenou, ako ani v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o štátnej sluţbe v znení účinnom do 30.06.
- Zo spisového materiálu je zrejmé, ţe disciplinárne konanie vedené z dôvodu nesplnenia uloţených pracovných úloh k 03.05.2005, na základe ktorého bolo vydané disciplinárne opatrenie – odvolanie predstaveného dňa 27.07.2005 začalo dňa 20.06.2005 („disciplinárne konanie 1“) a disciplinárne konanie vedené z dôvodu nesplnenie uloţených pracovných úloh k 15.08.2005, na základe ktorého bolo vydané disciplinárne opatrenie – prepustenie zo stálej štátnej sluţby dňa 24.11.2005, začalo dňa 10.10.2005 („disciplinárne konanie 2“). 8Sžo/6/2010 5 Ţalovaný uviedol, ţe v „disciplinárnom konaní 1“ mu bolo rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 03.05.2006, ktorým sa na základe opakovaného odvolania ţalobcu táto vec vrátila na nové konanie na Regionálny úrad verejného zdravotníctva, doručené aţ dňa 30.05.2006, t.j. aţ po uplynutí lehoty podľa § 126b ods. 7 zákona o štátnej sluţbe v znení účinnom do 30.06.2006, z čoho vyplýva, ţe nebolo moţné v disciplinárnom konaní ďalej pokračovať z dôvodu, ţe dňa 03.05.2006 uplynula jednoročná prekluzívna lehota. Tým, ţe rozhodnutie o odvolaní predstaveného prijaté v „disciplinárnom konaní 1“ nenadobudlo v tejto lehote právoplatnosť, dňom 03.05.2006 vznikla zákonná prekáţka vo veci ďalej konať. V súvislosti s „disciplinárnym konaním 2“ ţalovaný uviedol, ţe odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu uloţenému v tomto konaní bolo dňa 09.01.2006 postúpené odvolacej komisii Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý listom zo dňa 12.10.2006 listom poţiadal vedúcu sluţobného úradu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ministerstvo“), na ktoré podľa § 40c ods. 2 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy prešli práva a povinnosti Úradu pre štátnu sluţbu, o zriadenie odvolacej disciplinárnej komisie v predmetnej veci. Vedúci sluţobného úradu ministerstva dňa 07.02.2007 zriadil odvolaciu disciplinárnu komisiu. Podľa stanoviska ministerstva zo dňa 20.02.2008 dňom zrušenia Úradu pre štátnu sluţbu mali prejsť práva a povinnosti tohto orgánu na ministerstvo, avšak práva a povinnosti, ktoré mal tento orgán do 31.05.2006 uţ od 01.06.2006 nie sú v právnych predpisoch upravené, čo znamená, ţe na ministerstvo neprešli práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých pomerov všetkých štátnych zamestnancov v SR, ale len štátnych zamestnancov zrušeného Úradu pre štátnu sluţbu. Z toho vyplýva, ţe na ministerstvo neprešla ani povinnosť predsedu Úradu pre štátnu sluţbu zriadiť odvolaciu disciplinárnu komisiu, a preto vedúci sluţobného úradu ministerstva nemá právo vymenovať odvolaciu disciplinárnu komisiu v prípade disciplinárneho konania, na ktoré sa vzťahuje § 165e ods. 3 zákona o štátnej sluţbe, ak nejde o štátneho zamestnanca ministerstva, prípadne štátneho zamestnanca zrušeného Úradu pre štátnu sluţbu. Z vyššie uvedeného ţalovaný vyvodil, ţe o odvolaní ţalobcu 8Sžo/6/2010 6 v „disciplinárnom konaní 2“ nebolo moţné pokračovať z dôvodu, ţe na ministerstvo neprešla právomoc predsedu Úradu pre štátnu sluţbu zriadiť odvolaciu disciplinárnu komisiu, odvolacia disciplinárna komisia zriadená vedúcim sluţobného úradu ministerstva dňa 07.02.2007 nemôţe vo veci konať a dňa 15.08.2006 uplynula jednoročná prekluzívna lehota podľa § 126b ods. 7 zákona o štátnej sluţbe v znení účinnom do 30.06.2006, čím vznikla zákonná prekáţka v tejto veci konať. Z uvedeného vyplýva, ţe disciplinárne konania 1 a 2 boli ukončené v súlade s § 165e ods. 3 zákona o štátnej sluţbe v znení účinnom do 30.06.2006, teda zo zákona uplynutím prekluzívnej lehoty. Ţalovaný v odvolaní v súvislosti s vadami prvostupňového konania uviedol, ţe krajský súd nevzal do úvahy skutočnosti, uvedené vo vyjadrení ţalovaného k ţalobe a na pojednávaní dňa 08.10.2009 a to, ţe samotné rozhodnutia prvostupňového orgánu boli síce datované 15.05.2008 a 16.05.2008, ale k ich vydaniu a následnému odoslaniu ţalobcovi došlo reálne aţ dňa 21.05.2008, t.j. deň po tom, ako bol ţalobca predvolaný na prerokovanie. V prípade, ak by sa bol ţalobca v určený deň dostavil na prerokovanie a bol by uviedol zásadné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na prijatie prvostupňových rozhodnutí prvostupňového orgánu, tieto by boli v rozhodnutiach prvostupňového orgánu zohľadnené a samotné rozhodnutia by boli datované dátumom po 20.05.
- Túto skutočnosť si však ţalobca sám zmaril tým, ţe sa na prerokovanie bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil, a ani nijakým iným spôsobom sa ku konaniam nevyjadril, hoci ho prvostupňový orgán na to vyzval. Okrem toho z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku vyplýva, ţe ústne prerokovanie veci nie je podmienkou pre vydanie rozhodnutia vo veci a je v kompetencii správneho orgánu rozhodnúť o tom, či ústne prerokovanie veci nariadi alebo nie. Preto podľa názoru ţalovaného v prvostupňovom konaní nedošlo k závaţnému procesnému pochybeniu, ktoré malo za následok vadné rozhodnutie vo veci, v prvostupňovom konaní došlo iba k pisárskej chybe v dátume uvedenom na rozhodnutiach vydaných prvostupňovým orgánom dňa 21.05.
- K podanému odvolaniu sa ţalobca vyjadril podaním zo dňa 28.12.2009, doručeným súdu dňa 29.12.2009, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu 8Sžo/6/2010 7 ako vecne správny potvrdiť a ţalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, ţe nesprávne označenie ţalovaného v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať za neodstrániteľnú vadu konania. Označenie bolo spresnené priamo na pojednávaní v danej veci, ţalovaný bol v tejto veci, vzhľadom na označenie napadnutých rozhodnutí v ţalobnom návrhu a opis skutkového a právneho stavu od začatia konania nepochybný, ţalovaný nevyslovil so spresnením označenia ţalovaného na pojednávaní ţiadne námietky a v pojednávaní sa riadne pokračovalo. V súvislosti s posúdením povahy lehoty podľa § 250b ods. 1 O. s. p. ţalobca uviedol, ţe je jednoznačne procesnoprávna, čo vyplýva zo systematického, gramatického aj logického výkladu tohto ustanovenia. Ţalovaný neuviedol ţiadne argumenty odôvodňujúce hmotnoprávnosť tejto lehoty, ani necitoval názory odbornej verejnosti, na ktorú sa v odvolaní odvolal. Právny názor, ţe predmetná lehota má procesnoprávny charakter je podporený, okrem iného aj v odôvodnení nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 62/03-
- Podľa názoru ţalobcu prvostupňový súd dostatočne odôvodnil, prečo neukončené disciplinárne konania majú vplyv na nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Navyše z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ţe neukončenie predchádzajúcich disciplinárnych konaní je len jedným z viacerých dôvodov nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Úvahy ţalovaného o tom, ţe uplynutím jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia vznikla zákonná prekáţka v danej veci konať, sú z právneho hľadiska neprípustné a ţalobca ich povaţoval za účelovú obranu. Skutočnosť, ţe uplynie prekluzívna lehota na uloţenie disciplinárneho opatrenia neznamená, ţe sa v konaní nemá pokračovať, aj v takom prípade je nevyhnutné konania riadne ukončiť, pričom sa však rozhoduje o tom, či štátny zamestnanec sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo nie, ale disciplinárne opatrenie sa neukladá. Aj takéto rozhodnutie bez uloţenia disciplinárneho opatrenia zákona o štátnej sluţbe povaţuje za relevantné, pretoţe môţu mať vplyv na samotný štátnozamestnanecký pomer. Ostatné odvolacie argumenty ţalovaného povaţoval ţalobca za právne irelevantné a pridŕţal sa v plnom rozsahu argumentov a vyjadrení uvedených v ţalobnom návrhu a na nariadenom pojednávaní. 8Sžo/6/2010 8 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a bol verejne vyhlásený dňa 30.09.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, t.j. orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, orgánov záujmovej samosprávy, ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnej právnej veci ide o preskúmavacie súdne konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.) – konanie a rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Ustanovenie § 250b ods. 1 O. s. p. určuje lehotu na podanie takejto ţaloby, a to do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ţalovaný v konaní namietal, ţe ţaloba bola v tomto prípade podaná neskoro, pretoţe uvedenú lehotu povaţuje za hmotnoprávnu. Ani odvolací súd však túto námietku – zhodne so súdom prvého stupňa, nepovaţuje za opodstatnenú, pretoţe podľa ustálenej súdnej praxe je táto lehota lehotou procesnoprávnou, čo znamená, ţe lehota je zachovaná aj v prípade, ţe ţaloba adresovaná súdu bola v posledný deň lehoty podaná na pošte, preto ţaloba bola v tejto veci podaná včas. Ani ďalšiu námietku ţalovaného ohľadne jeho vecnej pasívnej legitimácie nepovaţuje odvolací súd za dôvodnú. Ţalovaný namietal, ţe ţalobca označil za 8Sžo/6/2010 9 ţalovaného Regionálny úrad verejného zdravotníctva, hoci rozhodnutie, ktoré je ţalobou napadnuté, je rozhodnutím vedúceho tohto úradu. Súd prvého stupňa v tomto smere akceptoval upresnenie označenia ţalovaného do zápisnice na pojednávaní v tejto veci. Podľa názoru senátu odvolacie súdu však označenie ţalovaného nebolo potrebné meniť ani dopĺňať, lebo v ţalobe označený správny orgán je v tejto veci pasívne legitimovanou osobou. Podľa ustálenej súdnej praxe ţalovaným je orgán štátnej správy, aj keď rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté ţalobou) vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele, v danom prípade vedúci. Právnu subjektivitu má orgán štátnej správy, a nie jeho vedúci, ako osoba stojaca v jeho čele. Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu (ţalovaného). Pod pojmom spisy ţalovaného správneho orgánu podľa § 250d ods. 1 O. s. p. sa rozumie úplný ţurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, ţe ţalovaný správny orgán vôbec nepredloţí svoj administratívny spis, prípadne predloţí neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôţe náleţite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán povaţoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o moţnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôţe posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredloţení administratívneho spisu, pri predloţení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 3 O. s. p. V prejednávanej veci ţalovaný na výzvu súdu predloţil spisový materiál len v kópii bez ţurnalizácie. 8Sžo/6/2010 10 Uţ len s prihliadnutím na túto skutočnosť bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Preto na záver o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nemôţe mať vplyv skutočnosť, ţe senát odvolacieho súdu sa stotoţnil s obranou ţalovaného, ţe formálne neukončenie proti ţalobcovi vedených predchádzajúcich dvoch disciplinárnych konaní nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, a to jednak s prihliadnutím na uplynutie lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia, ako aj s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu vznikli trovy iba z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si v zákonnej lehote nevyčíslil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2010 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská