o vydanie nehnuteľných vecí

Najvyšší súd 4 Cdo 247/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne R., so sídlom v Č.Č., zastúpenej M. & F. s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej vykáva advokáciu ako konateľ JUDr. V. K., proti ţalovaným 1/ S., so sídlom v B. a 2/ L., štátny podnik, so sídlom v B., o vydanie nehnuteľných vecí, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp.zn. 10 C 39/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

1. apríla 2009 sp.zn. 23 Co 284/08 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z
2. apríla 2009 sp.zn. 23 Co 284/08 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Senica
3. apríla 2007, po pripustení jej zmeny v priebehu konania, sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovaným vydania podrobne špecifikovaných nehnuteľností (v zmysle navrátenia vlastníctva k nim) nachádzajúcich sa v kat. úz. Č.. V ţalobe uviedla, ţe v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboţenským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č. 161/2005 Z.z.“) jej vzniklo právo na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, no napriek písomnej výzve s ňou ţalovaní neuzavreli dohodu o ich vydaní. Okresný súd Senica rozsudkom z
4. júla 2008 č.k. 10 C 39/2007-268 ţalobu zamietol a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným náhradu trov konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa nesplnila podmienku riadneho uplatnenia nároku v prekluzívnej lehote do 30.4.2006, keďţe písomné výzvy na navrátenie vlastníctva doručené ţalovaným 4 Cdo 247/2009 2 27.4.2006 neboli perfektné, pretoţe neobsahovali označenie nehnuteľností (parcelným číslom, výmerou, druhom pozemku) a nebol v nich označený a ani preukázaný reštitučný dôvod. Označenie nehnuteľností v týchto výzvach len odkazom na pozemnokniţné vloţky č. X. a X. v kat. úz. Č. povaţoval pre riadne uplatnenie nároku za nepostačujúce. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
5. apríla 2009 sp.zn. 23 Co 284/08 rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia ţaloby a vo výroku o trovách konania ţalovaného 2/ potvrdil. Vo výroku o trovách konania ţalovaného 1/ prvostupňový rozsudok zmenil a rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo veci samej odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa o zániku práva na navrátenie vlastníctva pre neperfektnosť výziev doručených ţalovaným. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe písomná výzva predpokladaná v § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. musí spĺňať všeobecné podmienky vyţadované pre platnosť právnych úkonov, a ţe písomné výzvy adresované ţalobkyňou ţalovaným, v ktorých boli nehnuteľnosti označené len odkazom na pozemnokniţné vloţky č. X. X. pre kat. úz. Č., nebolo moţné povaţovať za právne úkony určité a zrozumiteľné. Vyslovil názor, ţe pochybnosti, ktoré v súvislosti s týmito výzvami u ţalovaných nastali, bolo moţné odstrániť priloţením pozemnokniţných vloţiek k týmto písomnostiam. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a ţalobe vyhovel. Dovolanie odôvodnila odňatím moţnosti konať pred súdom a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţovala nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa tento súd nevyporiadal s jej podstatným argumentom o všeobecnej dostupnosti pozemnokniţných vloţiek ako verejných listín. Ţalovaní sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. 4 Cdo 247/2009 3 Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
6. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V prejednávanej veci je daná existencia takejto vady a to vada vyplývajúca z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretoţe sa mu tým odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda moţnosť riadne konať pred súdom. Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Rozhodujúcou okolnosťou, ktorou 4 Cdo 247/2009 4 odvolací súd odôvodnil zamietnutie ţaloby, bol podľa jeho názoru zánik nároku ţalobkyne na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v dôsledku neperfektnosti písomných výziev na ich vydanie z dôvodu, ţe nehnuteľnosti boli v nich označené len odkazom na konkrétne pozemnokniţné vloţky v konkrétnom katastrálnom území. Ak odvolací súd zároveň vyslovil názor, ţe tento nedostatok by nebol daný, ak by pozemnokniţné vloţky boli k písomným výzvam pripojené, potom poţiadavka na presvedčivé odôvodnenie jeho rozhodnutia vyţadovala, aby sa vyporiadal s podstatnou okolnosťou, na ktorú poukazovala ţalobkyňa počas celého konania, a to s okolnosťou, ţe pozemnokniţné vloţky i dokumenty v nich uvedené sú všeobecne dostupné verejné listiny, a ako také boli dostupné aj ţalovaným. Tým, ţe odvolací súd sa s týmto argumentom nevyporiadal, bol jeho rozsudok čiastočne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu bolo konanie pred ním zaťaţené vadou znamenajúcou odňatie moţnosti ţalobkyni konať pred súdom. Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Za účelom efektivity ďalšieho konania a naplnenia jeho účelu, ktorým je spravodlivá ochrana práv účastníkov, dovolací súd povaţuje za potrebné zaujať stanovisko k správnej interpretácii ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Z hľadiska podstaty vzniku subjektívneho práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam je zákon č. 161/2005 Z.z. právnou skutočnosťou zakladajúcou toto právo pri splnení podmienok stanovených v tomto zákone. Vznik tohto práva je zároveň sprevádzaný vznikom povinnosti vydať nehnuteľné veci, ku ktorým sa ţiada navrátiť vlastníctvo. Podmienkami vzniku práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam sú existencia oprávnenej osoby, prechod vlastníckeho práva tejto osoby k nehnuteľným veciam vymedzeným v zákone na štát alebo na obec v rozhodnom období z dôvodu určeného zákonom (reštitučného dôvodu) a existencia povinnej osoby. Ustanovenie § 5 ods. 1 uvedeného zákona sa netýka podmienok vzniku práva na navrátenie vlastníctva, ale upravuje len spôsob jeho uplatnenia, a to tak, ţe ho treba uplatniť výzvou, ţe táto výzva musí mať písomnú formu, ţe musí byť urobená do
7. apríla 2006 a ţe v tejto lehote musí byť 4 Cdo 247/2009 5 preukázaný prechod vlastníctva k nehnuteľným veciam na štát alebo na obec z niektorého reštitučného dôvodu vymedzeného v § 3 tohto zákona, pričom následkom neuplatnenia práva v stanovenej lehote je jeho zánik. Bolo vecou oprávnenej osoby, či právo na navrátenie vlastníctva v určenej lehote uplatní, alebo či ho neuplatní a nechá uplynutím lehoty zaniknúť. K zániku práva by však došlo aj v prípade, ak by nebola dodrţaná písomná forma výzvy alebo ak by z výzvy nebolo zrejmé, resp. zistiteľné, ku ktorým nehnuteľnostiam má byť prinavrátené vlastníctvo alebo ak by nebol preukázaný dôvod prechodu vlastníctva na štát alebo na obec v zmysle § 3 zákona č. 161/2005 Z.z. Samotnú výzvu však nebolo moţné povaţovať za právny úkon, pretoţe s ňou nebol spojený vznik práva na navrátenie vlastníctva, pretoţe, ako uţ bolo uvedené, vznik tohto práva bol podmienený splnením iných podmienok. Výzvou sa len malo uplatniť existujúce právo. Ak by vznik práva bol spojený aţ s doručením písomnej výzvy v zákonom určenej lehote, potom by sa nemohlo uplatniť ustanovenie o zániku tohto práva jeho neuplatnením, lebo by nemalo čo zaniknúť (zaniknúť môţe len existujúce právo). Na takúto výzvu preto nebolo moţné klásť prísne formálne a obsahové poţiadavky vyţadované zákonom pre platnosť právnych úkonov. Zákon č. 161/2005 Z.z. je podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy reštitučným predpisom, ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Orgány štátu sú pri aplikácii a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo. Z hľadiska interpretácie § 5 ods. 1 uvedeného zákona to potom znamená, ţe pre riadne uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva bolo postačujúce, ak v písomnej výzve doručenej povinnej osobe do
8. apríla 2006, boli nehnuteľnosti, ku ktorým sa uplatnilo právo na navrátenie vlastníctva, označené hoci aj len odkazom na konkrétne pozemnokniţné vloţky v konkrétnom katastrálnom území, a rovnako bolo postačujúce, ak reštitučný dôvod v zmysle § 3 zákona bol preukázaný hoci aj len odkazom na dokument zapísaný v pozemnokniţných vloţkách, z ktorého bol tento dôvod zistiteľný. Podľa § 68 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom v čase doručenia výzvy ţalovaným bol totiţ katastrálny operát (súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia) verejný, kaţdý mal právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. V zmysle § 69 tohto zákona správa katastra bola povinná 4 Cdo 247/2009 6 na poţiadanie vyhotoviť potvrdený výpis alebo potvrdenú kópiu z pozemkových kníh, pričom tieto listiny boli označené za verejné listiny. Verejne dostupnou listinou s moţnosťou jej vyţiadania z príslušného archívu bol aj dokument zistiteľný z pozemnokniţných vloţiek, na základe ktorého bolo zapísané vlastnícke právo štátu. Týmto dokumentom bol v predmetnej veci výmer O., z ktorého bol zrejmý dôvod prechodu vlastníctva na štát. Ţalovaným preto boli dostupné všetky potrebné údaje týkajúce sa uplatneného práva na navrátenie vlastníctva vydaním nehnuteľných vecí. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. septembra 2010 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová