← Slovensko

zamietnuté námietky podľa § 11 ods. 2 písm.b/ v spojení s § 4 ods. 1 písm.i/ zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach

Najvyšší súd 8Sžh/1/2009 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci ţalobcu: Dr. V. K., bytom K., zastúpený JUDr. I. K., advokátom so sídlom F., proti ţalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti: M.. – S., S., B.S.T.S.S.B.B., zastúpená patentovou zástupkyňou Ing. M. F. so sídlom L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 594-98 II/87-2008 zo dňa

  1. mája 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/193/2008-55 zo dňa
  2. júna 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/193/2008-55 zo dňa
  3. júna 2009, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 594-98 II/87- -2008 zo dňa
  4. mája
  5. Ţalovaný týmto rozhodnutím zamietol rozklad ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaného č. POZ 594-98 N/228-2006/Gas zo dňa
  6. júla 2006 a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 2 8Sžh/1/2009 dňa
  7. júla 2006 podľa § 11 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach zamietol námietky podané ţalobcom proti zápisu označenia „S.“ č. spisu POZ 594-98 do registra ochranných známok prihlasovateľa S. T. S., S., B. s odôvodnením, ţe namietateľom označená T. relácia s názvom „S.“ nespĺňa hmotno-právne podmienky autorského diela. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov v rozsahu vymedzenom ţalobou dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom. Z obsahu ţalobcom podaného rozkladu, ţaloby, ako aj písomného vyjadrenia zo dňa
  8. mája 2009 a vyjadrenia na pojednávaní je zrejmé, ţe ţalobca tieto rozhodnutia povaţoval za nezákonné z dôvodu neplatnosti právneho úkonu – rozkladu zo dňa
  9. februára 2002 proti rozhodnutiu ÚPV SR č. POZ 594-98 N/310-2001/Vr, podaného prihlasovateľom slovnej ochrannej známky „S.“ – S. T. S., S., B. 18 s dôsledkom nulitnosti všetkých ďalších rozhodnutí v tejto veci. Krajský súd sa s týmto názorom ţalobu nestotoţnil. Podľa názoru súdu, rozklad zo dňa
  10. februára 2002, ktorý ţalovaný vyhodnotil po formálnej aj obsahovej stránke ako podaný riadne a účinne, bol takým podaním, ktoré v spojitosti s obsahom správneho spisu POZ 594-98 mal náleţitosti riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o čiastočnom zamietnutí prihlášky napadnutého označenia. Bolo moţné z neho vyvodiť, ţe rozkladom je napadnuté rozhodnutie ÚPV SR zo dňa
  11. decembra 2001 vo veci námietok proti zápisu ochrannej známky č. 594-98 „S.“ prihlasovateľa S. T. S., S., aj akej veci sa týka. Označenie podávateľa rozkladu S. T. S., A., namiesto správneho označenia S. T. S., S. bolo moţné s ohľadom na všetky ostatné správne uvedené údaje povaţovať iba za chybu v písaní, ktorá nemohla mať ţiaden vplyv na platnosť a účinnosť predmetného napádaného rozkladu zo dňa
  12. februára
  13. Ţalovaný uznal, ţe ide o riadne a účinné podanie rozkladu a o tomto aj vecne rozhodol. Ţalobcom namietané vady rozkladu, ktoré boli namietané v ţalobe, ani súd nepovaţoval za vady, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozhodnutí, preto ţalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 OSP). Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie s odôvodnením, ţe napadnuté rozhodnutie trpí vadami podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ OSP. Skutkové okolnosti opísané v podanej ţalobe ţiada povaţovať za súčasť odvolania. 3 8Sžh/1/2009 Namieta záver súdu, ţe predmetný rozklad mal náleţitosti riadneho opravného prostriedku, o ktorom mohol ţalovaný meritórne rozhodnúť. Hoci novela zákona o ochranných známkach č. 577/2001 Z.z. s účinnosťou od
  14. januára 2002 v konaní pred úradom vylúčila moţnosť aplikácie § 19 Správneho poriadku, súd dospel k záveru, ţe ţalovaný naďalej smie obdobne postupovať; takýto výklad povaţuje za svojvoľný. Zákon od
  15. januára 2002 ţalovanému zúţil priestor pre kontrolu kvality podaní. Podanie, ktoré predpísané kritériá nespĺňa, úrad musí bez ďalšieho vyradiť spôsobom lege artis. Tejto skutočnosti súd nevenoval prakticky ţiadnu pozornosť, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva záver, ţe ak by zákon dával príliš široký priestor na zvaţovanie pre správny orgán, potom ani súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov nemôţe zabrániť svojvôli. Pritom zámerom citovanej novely zákona o ochranných známkach bolo jeho zosúladenie s právom Európskej únie. V spornom rozklade z
  16. februára 2002 je ako podateľ zreteľne označený non subjekt, ktorého právne úkony nevyvolávajú ţiadne právne následky, Na tom nič nemení ani skutočnosť, ţe k obchodnému menu neexistujúcej právnickej osoby je pripojený vlastnoručný podpis patentovej zástupkyne. Poukázal aj na vyhlášku č. 117/1997 Z.z., vydanú ţalovaným, z ktorej vyplýva nutnosť uviesť obchodné meno a sídlo právnickej osoby, ktorá právny úkon robí. V ţiadnej časti sporného rozkladu sa nenachádza so zákonom súladné označenie skutočného prihlasovateľa ochrannej známky a povaţovať namietané vady podania len za chybu v písaní hodnotí ako svojvoľný výkon štátnej moci. V súlade s krajským súdom si ţalobca myslí, ţe úrad mal vychádzať z obsahu celého spisu, z ktorého mohol zistiť, ţe ani jeden účastník ním vedeného námietkového konania č. 594-98 nie je totoţný s tým subjektom, ktorý podával sporný rozklad, čo malo byť postačujúce, aby sporný rozklad zamietol. Keďţe tak neurobil, porušil zákon, čo nenapravil ani prvostupňový súd, preto aj jeho rozhodnutie je zaťaţené nezákonnosťou. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 221, ods. 2 OSP). Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu označil ţalobcom uvedené odvolacie dôvody za vykonštruované s tým, ţe rozsudok súdu prvého stupňa povaţuje za vecne správny v celom rozsahu. Uviedol, ţe ţalobca svoje odvolanie zaloţil na tvrdení o neplatnosti rozkladu z
  17. februára 2002 a z toho vyplývajúcej nelegitímnosti a nelegálnosti druhostupňového rozhodnutia ţalovaného, pričom jeho argumentácia vychádza z prehnane formalistického chápania náleţitostí rozkladu, ktorý neopodstatnene rozdeľuje na samostatné a obsahovo 4 8Sžh/1/2009 izolované časti. Pri posudzovaní splnenia nevyhnutných náleţitostí rozkladu správny orgán hodnotí predmetné podanie ako celok a nemôţe byť limitovaný jeho vnútorným delením. Skutočnosť, ţe sporný rozklad bol podaný prostredníctvom patentovej zástupkyne, ktorá v správnom konaní zastupovala prihlasovateľa, sama osebe neidentifikuje osobu podávateľa sporného rozkladu, ale pri racionálnom posúdení všetkých súvislostí a s prihliadnutím na charakter vady svedčí o chybe v písaní a nie o zastupovaní neexistujúcej spoločnosti. Najvyšší súd sa opakovane zaoberal vymedzením pojmu „zrejmá nesprávnosť“ a judikoval, ţe „Pod zrejmým omylom či nesprávnosťou pritom treba rozumieť také chyby v písaní a počítaní, ku ktorým došlo zjavným a okamţitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovila a ktoré je kaţdému zrejmé.“ Ak by bol ţalovaný sporný rozklad bez ďalšieho povaţoval za podaný neoprávnenou osobou a konanie o rozklade by zastavil bez jeho vecného prejednania, takýto postup by bol v rozpore s čI. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pričom poukázal na relevantné rozsudky ESĽP a citoval záver, ţe „pokiaľ vnútroštátne súdy pouţili príliš prísny výklad procesného pravidla, na ktorého základe odmietli rozhodnúť o merite veci, došlo tým k porušeniu samotnej podstaty práva na prejednanie veci súdom, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru.‘‘ Tvrdenia ţalobcu o jeho diskriminácii, o svojvoľnom výkone štátnej moci a o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa ţalovaný odmieta ako neopodstatnené, účelové a tendenčné a poukazuje v tejto súvislosti na fakt, ţe sám ţalobca pri prvom stretnutí so sporným rozkladom nevzniesol ţiadne námietky k osobe podávateľa rozkladu, naopak, z jeho vyjadrenia je zrejmé, ţe jednoznačne identifikoval podávateľa rozkladu. Poukázal tieţ na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.“ Vzhľadom na uvedené ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok súdu prvého stupňa v predmetnej právnej veci podľa ustanovenia § 219 OSP potvrdil a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. K odvolaniu sa vyjadrila aj spoločnosť M.. – S., S., B.., ktorá je právnym nástupcom pôvodného prihlasovateľa S. T. S., S., B.. Uviedla, ţe tvrdenia ţalobcu povaţuje za nedôvodné a účelové. Je pravdou, ţe v rozklade došlo k pisárskej chybe v označení prihlasovateľa, avšak v texte rozkladu bol prihlasovateľ identifikovaný správne a jeho správne 5 8Sžh/1/2009 označenie sa nachádza aj na generálnej plnej moci, ktorú udelil svojej patentovej zástupkyni. Konanie o rozklade aj samotné rozhodnutie o ňom je dôkazom toho, ţe ţalovaný vychádzal z obsahu celého spisu a práve preto dospel správne k záveru, ţe subjekt podávajúci rozklad je jednoznačne identifikovaný a podaný rozklad má všetky platnými právnymi predpismi poţadované náleţitosti. Správne vyhodnotil, ţe chybné označenie je pisárskou chybou a nezakladá dôvod na zamietnutie rozkladu ako celku. Posudzovanie úplnosti a skúmanie náleţitostí podaného rozkladu je plne v kompetencii správneho orgánu, ktorý pritom vychádza z obsahu celého správneho spisu. Navrhla preto, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/193/2008 zo dňa
  18. júna 2009 v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta OSP), keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na internetovej stránke najvyššieho súdu www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, a na úradnej tabuli najvyššieho súdu a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom reagujú na všetky námietky ţalobcu. Pretoţe v odvolaní ţalobca neuvádza ţiadne nové skutočnosti, neţ s ktorými sa uţ podrobne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach ako 6 8Sžh/1/2009 ţalovaný, tak súd prvého stupňa, odvolací súd len na zdôraznenie správnosti ich rozhodnutí uvádza, ţe v správnom konaní nezistil namietané vady správneho konania. Podstatou sporu je posúdenie, či rozklad, podaný dňa
  19. februára 2002 proti rozhodnutiu ţalovaného ako prvostupňového správneho orgánu zo dňa
  20. decembra 2001 č. č. N/310-2001/Vr, ktorým čiastočne vyhovel námietkam ţalobcu proti udeleniu ochrany prihláške ochrannej známky č. 594-98 S. prihlasovateľa S. T. S., S. spĺňa náleţitosti právneho úkonu s dôsledkom zákonom predpokladaných účinkov alebo išlo o právny úkon neplatný, ako tvrdí ţalobca, s dôsledkom nulitnosti všetkých následných rozhodnutí ţalovaného (predsedníčka ktorého na základe tohto rozkladu napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila odboru sporových konaní na nové prerokovanie a rozhodnutie). Ako vyplýva z obsahu administratívneho aj súdneho spisu, dôvodom neplatnosti rozkladu ako právneho úkonu mali byť dve vady: jednak v titulnej časti rozkladu vymedzujúce vec bolo nesprávne uvedené číslo prihlášky ochrannej známky, a to miesto č. 594-98 bolo uvedené číslo 594-97 a potom v závere pri podpise bola uvedená nesprávna právna forma S. T. S., keď miesto skratky s.r.o. bola uvedená a.s. Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe tieto vady spôsobovali neplatnosť rozkladu a vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo povaţuje ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného za vydané v súlade so zákonom. Odvolací súd sa s jeho závermi stotoţnil a na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia iba dopĺňa nasledovné: pokiaľ ide o prvú namietanú vadu, v ďalšom texte, ale predovšetkým v petite rozkladu je číslo prihlášky uvedené správne, takţe z celého podania nemohli vzniknúť pochybnosti, akého konania sa podaný rozklad týka. Rovnako druhá namietaná vada nevzbudila dôvodnú pochybnosť o identifikácii osoby, ktorá rozklad podala, keďţe v úvode textu bola správne uvedená jej právna forma a tieţ patentová zástupkyňa, ktorá rozklad za spoločnosť podala, predloţila plnomocenstvo udelené riadne označenou obchodnou spoločnosťou. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu v prípade oboch namietaných vád išlo o zrejmé chyby v písaní, ku ktorým došlo zjavným a okamţitým zlyhaním mechanickej činnosti osoby, ktorá podanie vyhotovovala a ktoré je kaţdému zrejmé. Tak to zjavne pôvodne vnímal aj ţalobca, keď vo vyjadrení k rozkladu tieto vady nenamietal. S prihliadnutím na ţalovaným citované ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka išlo teda o platný právny úkon, a pokiaľ ho ţalovaný takto vyhodnotil, neprekročil tým svoju právomoc, ani nekonal nad rámec zákona. Takýto záver napokon korešponduje aj s aktuálnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské 7 8Sžh/1/2009 práva, ktorá odmieta príliš prísny výklad procesného práva s dôsledkom odmietnutia práva na rozhodnutie vo veci samej. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v odvolacom konaní nebol neúspešný a ţalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  21. septembra 2010 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.