Najvyšší súd 3 Cdo 118/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne I. G., podnikajúcej pod obchodným menom I. G./S. – B., s miestom podnikani

§ 142ods.

1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s odôvodnením, že napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu (žalobkyni sa dodatočne podarilo získať od zahraničného zamestnávateľa žalovaného pracovnú zmluvu zo dňa

1. mája 2006 v slovenskom jazyku a tiež potvrdenie o výške jeho mzdy za obdobie od
2. mája do
3. mája 2006, na základe ktorých možno ustáliť výšku mzdy žalovaného) a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke splnenia zákonných náležitostí dohody o sprostredkovaní zamestnania. Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu ďalšie konanie. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 3 Cdo 118/2010 3 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V preskúmavanej veci je dovolaním žalobkyne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť dovolania žalobkyne nevyplýva z § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní neboli zistené. Prípustnosť jej dovolania preto nevyplýva ani z ustanovení § 237 O.s.p. 3 Cdo 118/2010 4 Námietky uvedené žalobkyňou v jej dovolaní (nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie), nezakladajú procesnú prípustnosť jej dovolania. Nesprávne právne posúdenie je síce jedným z dovolacích dôvodov (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie ale prípustnosť dovolania nezakladá. Obdobne prípadná neúplnosť skutkových zistení môže viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu, sama neúplnosť skutkových zistení ale prípustnosť dovolania nezakladá. Uvedené námietky by mohla dovolateľka úspešne uplatniť len v prípade, že by jej dovolanie bolo procesne prípustné; o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo. Keďže prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. a § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jej dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a vznikla jej povinnosť nahradiť procesne úspešnému žalovanému trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na priznanie tejto náhrady (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 5. augusta 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková