Najvyšší súd 8Sžf/1/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci ţalobcu V. M., S.S., B.P., zastúpeného Mgr. F. P., advokátom so sídlom B.H., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/14449- 81817/2008/990447-r zo dňa
- novembra 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/1/2009-43 zo dňa
- septembra 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/1/2009-43 zo dňa
- septembra 2009 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/14449- -81817/2008/990447-r zo dňa
- novembra 2009, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/230/41136/08/Ška zo dňa
- júla 2008 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2007 v sume 44 118 Sk ţalobcovi v zmysle § 44 ods. 6, písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších 2 8Sžf/1/2010 predpisov. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po prejednaní veci na pojednávaní a oboznámení sa s obsahom predloţeného administratívneho spisu zistil, ţe u ţalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za október
- Správca dane neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. X. zo dňa
- októbra 2007, ktorou spoločnosť V. S., S.S. B. vyfakturovala ţalobcovi cenu za prevod spolumajiteľského podielu k patentovej prihláške č. X. registrovanej na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na základe zmluvy o prevode spolumajiteľského podielu č. X. zo dňa
- októbra 2007 vo výške 44 118 Sk. Jedným z dôvodov, pre ktoré prvostupňový správny orgán neuznal oprávnenosť odpočtu dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry bola skutočnosť, ţe medzi ţalobcom predloţenými dokladmi nie je písomná zmluva o prevode práva na riešenie, ktorá by skutočnosť tohto prevodu osvedčila zákonným spôsobom. Aj súd z obsahu správneho spisu zistil, ţe sa v ňom nenachádza zmluva o prevode práva na riešenie zo spolupôvodcov na spoločnosť V. S., S.S. B.. Druhým dôvodom bola skutočnosť, ţe zmluva o prevode spolumajiteľského podielu č. X. zo dňa
- októbra 2007 bola za prevodcu - spoločnosť V. S., S.S. B. podpísaná neoprávnenou osobou Ing. I. K., ktorý v čase podpisu zmluvy nebol splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti. Tretím dôvodom neuznania odpočtu DPH bolo, ţe ţalobca ako jeden zo spoluprihlasovateľov patentu mal právo na riešenie, ktoré ho oprávňovalo vyuţívať vynález v celom rozsahu aj bez predmetného prevodu od spoločnosti V. S., S.S. B.. Súd sa stotoţnil s právnym záverom správneho orgánu, ţe spoluprihlasovateľ patentu má právo autonómne vyuţívať patent ako celok podľa príslušných ustanovení patentového zákona. Na ţalobcom preukazované pouţitie nadobudnutého majetku ho oprávňovalo uţ to, ţe bol spolumajiteľom práva na riešenie ako spoluprihlasovateľ predmetného patentu. Súd tieţ súhlasil so záverom správneho orgánu, ţe odpočítať moţno len také zdaniteľné plnenie, ktoré platiteľ pouţije na dodávky tovarov a sluţieb. Za nesprávny však povaţoval právny záver ţalovaného, ţe predmetné nehmotné právo moţno pouţiť len vyuţitím vynálezu, pretoţe jeho majiteľ je oprávnený nakladať s ním aj inak, môţe ho napríklad scudziť s účelom dosiahnutia príjmu. Nemení to však nič na skutočnosti, ţe ţalobca v daňovom konaní nepreukázal, ţe predmetné zdaniteľné plnenie skutočne existovalo, nakoľko nepreukázal, ţe spoločnosť V. S., S.S. B. bola majiteľom, resp. spolumajiteľom práva na riešenie, ktoré na ţalobcu prevádzala. Preto kým nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia, ktoré platiteľ pouţije na svoje dodávky tovarov a sluţieb, bolo nadbytočné skúmať, či Ing. I. K. bol oprávnený pri predmetnom obchode konať za spoločnosť V. S., S.S. B.. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne, je vo výroku v súlade so 3 8Sžf/1/2010 zákonom. O trovách konania súd nerozhodoval, pretoţe v konaní nebol podaný návrh na ich náhradu. Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie s odôvodnením, ţe napadnutým rozhodnutím bola vec po právnej i skutkovej stránke posúdená nesprávne. Namietal, ţe ţalovaný aj súd posúdili predmet sporu z hľadiska patentového zákona, no na úkor základných princípov dane z pridanej hodnoty uvedených v Smerniciach ES a v zákone o DPH. Zmluvou č. X. zo dňa
- októbra 2007 došlo k prevodu spolumajiteľského podielu k právu na riešenie medzi prevodcom V. S., S.S. na ţalobcu ako nadobúdateľa. Zo Smernice Rady 2006/112/ES a z § 3 ods. 2 zákona o DPH vyplýva, ţe prevod spolumajiteľského podielu k právu na riešenie predstavuje zdaniteľný obchod podliehajúci DPH; je dodaním sluţby, ktorá nie je oslobodená od dane a prevodcovi dňom dodania sluţby vzniká daňová povinnosť, a to bez ohľadu na to, ţe nadobúdateľ mal právo podľa § 20 ods. 3 patentového zákona vyuţívať vynález. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe ţalobca v odvolaní v podstate zotrval na námietkach, s ktorými sa ţalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a vo vyjadrení k ţalobe. Ţalovaný súhlasí s tvrdením ţalobcu v súvislosti s princípom neutrality dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o daňové bremeno všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účely a výsledky pod podmienkou, ţe odliehajú DPH poukazujúc na Smernicu Rady EU č. 77/388/EHS (Šiesta smernica). Z Čl. 17 Šiestej smernice však jednoznačne vyplýva, ţe platiteľ dane je oprávnený odpočítať daň splatnú alebo zaplatenú pri tovaroch a sluţbách, ktoré mu dodal iný platiteľ dane, ak sa tieto tovary a sluţby pouţijú na jeho vlastné zdaniteľné obchody. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca ako jeden zo spoluprihlasovateľov prihlášky k vynálezu deklaroval vlastníctvo práva na riešenie, ktoré ho uţ oprávňovalo vyuţívať vynález ako celok, fakturované plnenie (prevod práva na to isté riešenie) nepouţije na účely svojho podnikania, čím nebola splnená podmienka stanovená v § 49 ods. 2 zákona o DPH, a preto ţalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z fakturovanej sluţby. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe podľa vyjadrenia ţalobcu, predchádzajúce nadobudnuté podiely vţdy následne previedol na zdruţenie podnikateľov T. G., B., preto pred
- októbrom 2007 nevlastnil ţiadne práva a v tento deň prijaté plnenie mohol pouţiť na svoju podnikateľskú činnosť. Ako vyplýva z dokladov predloţených ţalobcom, medzi osobami, ktoré dňa
- februára 2007 podali prihlášku č. X., je uvedená aj spoločnosť V. S., S.S. a ţalobca, takţe uţ pred prevodom fakturovaným dňa
- októbra 2007 boli vlastníkmi práva na riešenie 4 8Sžf/1/2010 k vynálezu podanému dňa
- februára 2007 prihláškou č. 5017-2007 pod názvom: spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty. Prevod práva deklarovaný spornou faktúrou a zmluvou predstavuje iba zmenu rozsahu veľkosti ich vlastníckych podielov na riešení. Podľa aktuálnej informácie z internetovej stránky ÚPV SR o prihláške k vynálezu č. X. podanej dvanástimi spoluprihlasovateľmi (vrátane ţalobcu) Úrad dodnes nerozhodol, takţe spoluprihlasovatelia zatiaľ len deklarujú svoje právo na riešenie podaním prihlášky. Ţalovaný preto s napadnutým rozsudkom súhlasí s tým, ţe nedošlo k naplneniu podmienky podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočet dane z pridanej hodnoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta OSP), keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na internetovej stránke najvyššieho súdu www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, a na úradnej tabuli najvyššieho súdu a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom reagujú na všetky námietky ţalobcu. Pretoţe v odvolaní ţalobca neuvádza ţiadne nové skutočnosti, neţ s ktorými sa uţ podrobne vysporiadali vo svojich rozhodnutiach ako ţalovaný, tak súd prvého stupňa, odvolací súd len na zdôraznenie správnosti ich rozhodnutí uvádza, ţe v správnom konaní nezistil namietané porušenie zásad daňového konania. 5 8Sžf/1/2010 V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 1, 2, 3 záko- na č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov). Obsah administratívneho spisu potvrdzuje konštatovanie súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ţe daňové orgány poskytli ţalobcovi dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení a predloţenie listinných dokladov, čo ţalobca nevyuţil. Krajský súd sa stotoţnil s dôvodmi, pre ktoré odvolací správny orgán potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane vo výške 44 118 Sk, a to, ţe ţalobca nepredloţil písomnú zmluvu o prevode práva na riešenie zo spolupôvodcov na spoločnosť V. S., S.S. B. a okrem toho ţalobca ako jeden zo spoluprihlasovateľov patentu mal právo na riešenie, ktoré ho oprávňovalo vyuţívať vynález v celom rozsahu aj bez predmetného spochybneného prevodu od spoločnosti V. S., S.S. B.. Ţalobca v podanom odvolaní nereagoval ani na jeden z týchto dôvodov, iba tvrdil, ţe prevod spolumajiteľského podielu k právu na riešenie predstavuje zdaniteľný obchod podliehajúci DPH; rozhodnutie súdu však vychádza zo skutočnosti, ţe k takémuto prevodu nedošlo. Krajský súd jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo povaţuje ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného za vydané v súlade so zákonom a odvolací súd sa s jeho závermi stotoţnil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v odvolacom konaní nebol neúspešný a ţalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2010 6 8Sžf/1/2010 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská