2 písm. a/, c/ OSP a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II č. ORP-865/OBCP-2006/V-2 zo dňa 25.7.2006, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku
1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a bola mu uloţená pokuta vo výške 2.000,--Sk z dôvodu porušenia § 4 ods. 3 písm. g/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe prvostupňový správny orgán ako aj ţalovaný napriek rozporným tvrdeniam, ktoré vyplývajú zo zápisnice z ústneho pojednávania vydal rozhodnutia, ktoré uznali ţalobcu vinným zo spáchania priestupku. Oba správne orgány tieto rozporné tvrdenia neodstránili, a preto súd uvedené rozhodnutia zrušil s tým, ţe úlohou správnych orgánov bude odstrániť vady konania správnych orgánov, nakoľko ţalobca popiera, ţe by spáchal uvedený priestupok. Iným dôkazom, ktorým by jednoznačne bolo preukázané spáchanie priestupku ţalobcom, správne orgány nedisponujú. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný. Uviedol, ţe sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ktorý tvrdí, ţe správny orgán prvého a druhého stupňa vo veci rozhodli i napriek tomu, ţe neboli odstránené rozpory medzi tvrdeniami ţalobcu, ktorý spáchanie priestupku popiera a tvrdením členov hliadky policajného zboru, ktorí zistili, ţe ţalobca priestupok spáchal. V danej situácii a za daných okolností je
názoru ţalovaného potrebné vychádzať zo zistení policajnej hliadky, ktorá protiprávne konanie ţalobcu zistila pri plnení sluţobných povinností a tieto jej zistenia je potrebné vyhodnotiť ako dôkaz svedčiaci o vine ţalobcu a to i napriek tomu, ţe nebolo moţné zo spáchania priestupku vyhodnotiť aj dôkaz dokumentujúci jeho páchanie, preto policajti svojím konaním sledovali ochranu verejného záujmu a nie svoj vlastný prospech. Ţiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal v medziach podaného odvolania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu 6Sţo 414/2009 3 predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a zistil, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech.
3 písm. g/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 315/1996 Z. z.) vodič nesmie počas vedenia vozidla obsluhovať telefónny prístroj alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla.
1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a/ aţ h/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
2 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok
ods. 1 písm. k/ moţno uloţiť pokutu do 2.000,--Sk.
3 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemoţno donucovať. Z obsahu spisového materiálu (správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 25.7.2006) odvolací súd zistil, ţe dňa 25.7.2006 spracoval Štefan Šípka úradný záznam, v ktorom sa konštatuje, ţe dňa 25.7.2006 o 13.00 hod. sa presúval na SCMV ohraničujúce Bratislavu smerom do mesta. Pred ním jazdilo osobné motorové vozidlo Š. Spoločne s kapitánom Mgr. T. si všimli, ako vodič Š.B. modrej farby počas vedenia motorového vozidla obsluhoval telefónny prístroj. Nakoľko sa tým dopúšťal priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, bol vyzvaný, aby vozidlo odstavil na pravej krajnici vozovky. Vozidlo odstavil aţ na druhú výzvu asi po 500 metroch. Kapitán S. vyzval vodiča, aby predloţil doklady potrebné na vedenie a prevádzku motorového vozidla. Na otázku kapitána S., či si je vedomý dopravného priestupku a či je ochotný zaplatiť blokovú pokutu uviedol, ţe si musel vybaviť dôleţitý telefonát. Ďalej ţalobca tvrdil, ţe sa ničoho nedopustil a či majú nejaký videozáznam. Na čo kpt. S. uviedol, ţe bude spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku. Ďalej z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe dňa 25.7.2006 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania na Okresnom riaditeľstve 6Sţo 414/2009 4 Policajného zboru o priestupku. Priestupok prejednal a zápisnicu spísal kpt. Ing. A., z ktorej vyplýva, ktorú aj vlastnoručne podpísal ţalobca, ţe bol poučený v zmysle zákona č. 372/1990 Zb., ako aj zákona č. 71/1967 Zb.. Ţalobca v priebehu ústneho pojednávania uviedol, ţe po zákonnom poučení, ktorému obvinený porozumel a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, týkajúceho sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého je obvinený, uviedol: „Obhajovať sa budem sám. Priestupku nie som si vedomý. Išiel som po M., kde ma zastavila hliadka s farebne neoznačeným motorovým vozidlom ev. č. B., ďalej neviem, ktorá ma zastavila v domnení, ţe telefonujem. Na odpoveď, ţe som netelefonoval, ma bezprostredne vyzvala, aby som sa dostavil na dopravný inšpektorát. Viacej nemám k tomu čo dodať.“ Na základe dôkazného materiálu, ktoré tvoria obsah priestupkového spisu, a to správa o výsledku objasnenia priestupku, zápisnica o dychovej skúške, výpis z EKV, výpoveď obvineného, dospel prvostupňový správny orgán k záveru, ţe ţalobca sa dopustil priestupku a naplnil skutkovú podstatu priestupku
k/ zákona č. 372/1990 Zb.. Na odvolanie ţalobcu ţalovaný odvolanie ţalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Aj
názoru odvolacieho súdu prvostupňový správny orgán ako aj ţalovaný napriek rozporným tvrdeniam ţalobcu a ţalovaného, ktoré vyplývajú zo zápisnice z ústneho pojednávania tak, ako to konštatoval aj prvostupňový súd, vydal rozhodnutia, ktoré uznali ţalobcu vinným zo spáchania priestupku. Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom prvostupňového súdu, ţe oba správne orgány tieto rozporné tvrdenia neodstránili, a preto aj
názoru odvolacieho súdu bolo potrebné uvedené rozhodnutia zrušiť s tým, ţe úlohou správnych orgánov bude odstrániť vady konania správnych orgánov, nakoľko ţalobca popiera, ţe by spáchal uvedený priestupok. Iný dôkaz (napr. výpis hovorov od mobilného operátora týkajúceho sa predmetného mobilného telefónu), ktorým by bolo jednoznačne preukázané spáchanie priestupku ţalobcom, správne orgány nemajú, resp. takýto dôkaz nevykonali. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery povaţoval námietky ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď napadnutý rozsudok krajského súdu
1, 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP ako vecne správny potvrdil. Pritom sa stotoţnil s právnym posúdením veci a dôvodmi krajského 6Sţo 414/2009 5 súdu (§ 219 ods. 2 OSP) súc viazaný tieţ obsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko neúspešný ţalovaný právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá a ţalobcovi v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli ani si ich neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 22. septembra 2010 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.