ustanovenia § 13c ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl a
1 a § 20 ods. 4 mu neposkytol doplnkovú ochranu. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd sa stotoţnil so záverom odporcu, ţe v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu a ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci. Stotoţnil sa s názorom odporcu, ţe navrhovateľ v konaní nepreukázal opodstatnenosť ani existenciu obáv a ani prenasledovanie z dôvodu prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Krajský súd uviedol, ţe odporca správne konštatoval, ţe navrhovateľ v priebehu azylového konania neuviedol ţiadne podstatné skutočnosti a nepredloţil ţiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho ţiadosti týkajúcej sa udelenia azylu. Ako i sám navrhovateľ potvrdil, v Pakistane nevyvíjal ţiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozila akákoľvek perzekúcia, do styku s políciou, armádou, či inými zloţkami štátu nikdy neprišiel a rovnako nikdy ţiadnemu prenasledovaniu zo strany týchto orgánov nečelil. Krajský súd sa stotoţnil s názorom odporcu ohľadne neexistencie pôvodcu prenasledovania ako aj samotného prenasledovania v prípade navrhovateľom udávaných dôvodov ţiadosti o azyl. Navrhovateľ totiţ skutočnosť, ţe by bol v krajine pôvodu prenasledovaný, v konaní ţiadnym spôsobom nepreukázal a samotná prítomnosť obáv o svoj ţivot (z dôvodu údajnej moţnosti prípadného prenasledovania príslušníkmi Talibanu, s ktorými dokonca v ţivote do osobného kontaktu ani neprišiel), je s ohľadom na zistenia odporcu, uvedené v rozhodnutí, pre rozhodnutie irelevantnou.
krajského súdu odporca navyše správne konštatoval, ţe údajné usmrtenie navrhovateľovho brata na rodinnom pozemku príslušníkmi Talibanu nebolo ničím preukázané a zo strany navrhovateľa a jeho rodiny sa jednalo len o akési domnienky vzhľadom na skutočnosť, ţe na území Pakistanu príslušníci Talibanu skutočne operujú. Krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľa ohľadne nedostatočného a nesprávneho zistenia veci, potrebného pre posúdenie navrhovateľovej ţiadosti a taktieţ 1Sža/77/2010 3 námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu pre nezrozumiteľnosť za nedôvodné, ničím nepodloţené a nereálne. Krajský súd sa stotoţnil aj so závermi a zisteniami odporcu o tom, ţe v prípade navrhovateľa neboli splnené ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Krajský súd uviedol, ţe vzhľadom na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku za účelom posúdenia súčasnej bezpečnostnej situácie v mieste bydliska navrhovateľa, doplnil na pojednávaní dokazovanie správami z dokumentačného strediska o bezpečnostnej a politickej situácii v meste Lespur v okrese Gujrat v provincii Pandţáb v Pakistane. Správy
zdroja Pakistanský inštitút pre mierové štúdie, Pakistan, Správa o bezpečnosti (január 2010), na č. l. 20-30 spisu krajského súdu, neuvádzajú ţiadne samovraţedné útoky za úvodné mesiace roku 2010 v Pandţábe, pričom potvrdzujú relatívnu stabilitu v Pandţábe a taktieţ v Kašmíre. Vychádzajúc zo zisteného stavu, krajský súd sa stotoţnil s názorom odporcu ohľadom neposkytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi a v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia odporcu odkázal. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom vyjadril presvedčenie, ţe spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Uviedol, ţe dôvodom jeho ţiadosti o azyl, resp. doplnkovej ochrany bola obava o jeho ţivot a bezpečnosť v Pakistane. Talibanci v Pakistane pod hrozbou násilia „presviedčajú“ mladých ľudí na spoluprácu, aby sa aktívne zapájali do bojov proti Američanom. On takúto spoluprácu odmietol. Spolu so svojim bratrancom sa niekoľko mesiacov skrýval na rôznych miestach Pakistanu, avšak potom ako objavili bratrancovo bezvládne telo, z obavy o svoj ţivot z Pakistanu odišiel. Uviedol, ţe nepochybuje o tom, ţe za smrťou bratranca stojí Taliban. Navrhovateľ uviedol, ţe v prípade návratu do Pakistanu by bol vystavený neľudskému zaobchádzaniu, nakoľko je viac ako pravdepodobné, ţe situácia v Pakistane je veľmi zlá a nepokojná, na mnohých miestach dochádza k častým samovraţedným útokom, pričom ich obeťami sa neraz stane práve civilné obyvateľstvo.
navrhovateľa túto situáciu 1Sža/77/2010 4 potvrdzujú aj správy o Pakistane z rôznych zdrojov, pričom odporca ako aj krajský súd vychádzali zo správ, ktoré neodráţajú objektívnu situáciu v Pakistane. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu v časti neudelenia azylu navrhol potvrdiť a rozhodnutie v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany navrhol zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. októbra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1/ zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne 1Sža/77/2010 6 v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, a to v časti, ktorou odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Správa o krajine – Prax v oblasti dodrţiavania ľudských práv, vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu 25.2.2009, Informačná správa o krajine pôvodu- Pakistan, vydaná Pohraničným úradom VB 16.4.2009 a informácie z portálu www.businessInfo.cz aktualizované 20.4.2009), z ktorých stručne popísal spoločensko- politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na posúdenie ţiadosti navrhovateľa v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré ţiadal o udelenie azylu a na moţné riziká návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu. Z obsahu administratívneho spisu (z dotazníka ţiadateľa o azyl zo dňa 5.1.2010) vyplynulo, ţe navrhovateľ uviedol, ţe o azyl poţiadal preto, ţe v Pakistane pôsobí Taliban. Jeho rodina býva pri Kašmíre a v ich meste je uţ veľmi málo mladých ľudí. Taliban presviedča mladých chlapcov, aby bojovali proti Američanom. Ak by zostal doma a našli by ho, tak by sa musel stať teroristom. Prívrţenci Talibanu k nim chodili asi 2 roky. On a jeho brat sa pred nimi skrývali, potom našli staršieho brata mŕtveho na pozemku, keď pracoval a preto si myslí, ţe to boli Talibanci. Rodičia sa rozhodli, ţe musí odísť z krajiny, aby nezabili aj jeho. Rozhodol sa tak jeho otec, ktorý chcel po bratovej smrti predať pozemky, aby mali nejaké peniaze, ale keďţe sa predali neskôr, tak aj cestu z Pakistanu mu vybavil aţ neskôr, v októbri 2009. Na otázku odporcu, či sa jemu konkrétne niečo v Pakistane stalo, navrhovateľ odpovedal, ţe jemu sa nič nestalo, do kontaktu s prívrţencami Talibanu sa nedostal, ale stále sa bál, ţe niekto príde a zabije ho a ţe skončí ako jeho brat. Na otázku, či sa pokúsil riešiť situáciu, tak, ţe by sa presťahoval do inej časti Pakistanu, odpovedal, ţe v celom Pakistane sú rovnaké problémy, všade sú teroristické útoky. 1Sža/77/2010 7 Na otázku, či prišiel do styku s políciou, armádou alebo inými zloţkami štátu on osobne, resp., či bol nimi prenasledovaný, odpovedal, ţe do styku s nimi neprišiel a nebol nikdy prenasledovaný. Na otázku, či sa obrátil na niektorú z mimovládnych organizácií pôsobiacich v Pakistane, odpovedal, ţe sa nepokúsil poţiadať ich o pomoc. Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, ţe sa obáva o svoj ţivot pred prívrţencami Talibanu. Odporca pri posudzovaní ţiadosti navrhovateľa o azyl vychádzal zo skutočností uvedených navrhovateľom v priebehu správneho konania a dospel k záveru, ţe v jeho prípade absentuje rasový, národnostný, náboţenský alebo politický kontext a taktieţ samotný aspekt prenasledovania, definovaný v zákona o azyle. Absenciou dôvodov uvedených v § 8 alebo 10 zákona o azyle,
odporcu nesplnil zákonné podmienky na udelenie azylu.
odporcu v prípade navrhovateľa absentuje samotný pojem prenasledovania a nemoţno charakterizovať ani pôvodcu prenasledovania. Tomu nasvedčuje skutočnosť, ţe on osobne do kontaktu s príslušníkmi Talibanu neprišiel a nebol nimi bezprostredne ohrozovaný. Ak aj došlo k úmrtiu jeho brata na rodinnom pozemku, ničím nebolo preukázané, ţe vrahmi boli príslušníci Talibanu, i keď vo všeobecnosti to vylúčiť nemoţno. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, ţe na území Pakistanu skutočne operujú ozbrojené zloţky Talibanu, avšak ich pozície sú sústredené na severozápade krajiny a nie na severovýchode, kde ţil navrhovateľ.
dostupných zdrojov, na severozápade Pakistanu koncom roka 2008 vypuklo povstanie, ktoré sa rozšírilo do ozbrojeného konfliktu. Túto oblasť ovládli militanti a aj v súčasnej dobe sa vedú rozsiahle boje pakistanských vládnych jednotiek s ozbrojenými skupinami Talibanu. Vo februári 2009 sa povstalecké hnutie Taliban a pakistanská vláda dohodli na „trvalom prímerí“ v tejto nepokojnej oblasti. Pakistanská vláda súhlasila so zavedením islamského práva šária v oblasti Malakand, pokiaľ povstalci zastavia svoje akcie. Táto dohoda však len posmelila Taliban na rozšírenie vplyvu v priľahlých okrskoch a zároveň na získanie nových regrútov, pričom ešte zaberal nové územia. Prímerie teda trvalo iba do apríla 2009, kedy pakistanská armáda spustila mohutnú ofenzívu proti Talibanu po tom, čo bojovníci hnutia napriek mierovej dohode prenikli 1Sža/77/2010 8 do okrskov, vzdialených od hlavného mesta Islamabad necelých 100 km. V dôsledku tohto konfliktu opustilo túto oblasť takmer 2 milióny ľudí. Napriek tomu, ţe v súčasnosti nemoţno situáciu v tomto regióne charakterizovať ako stabilnú, pakistanskej armáde sa podarilo obmedziť vplyv Talibanu a získala kontrolu nad oblasťou okolo Mingory, hlavného strediska v údolí Swat.
odporcu zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa vyplýva, ţe najnebezpečnejším regiónom Pakistanu je severozápad krajiny, avšak navrhovateľa pochádza zo severovýchodu krajiny, kde pozície Talibanu nie sú natoľko silné, aby sa vymkli kontrole štátnych orgánov, aj keď individuálne útoky militantov voči civilným obyvateľom regiónu nemoţno vylúčiť, nakoľko krajinou dlhodobo otriasa séria samovraţedných atentátov. Tie však nie sú namierené voči individuálnym osobám, ale čelia im všetci obyvatelia krajiny. Vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Pakistane, odporca uviedol, ţe posudzoval mieru ochoty a schopnosti štátnych orgánov poskytnúť obyvateľom krajiny ochranu pred váţnym bezprávím, pričom v prípade navrhovateľa nebolo preukázané, ţe by mu štátne orgány takúto ochranu odopreli a tolerovali ohrozenie jeho bezpečnosti. Štátne bezpečnostné zloţky Pakistanu sú
odporcu dostatočne sformované natoľko, aby boli ochotné a schopné bojovať s extrémizmom a terorizmom v záujme zaistenia bezpečnosti kaţdého obyvateľa krajiny, vrátane navrhovateľa. Miera individuálnej bezpečnosti kaţdého obyvateľa krajiny je však rozdielna, v závislosti na tom, v ktorom regióne krajiny sa daná osoba nachádza. Odporca v rozhodnutí uviedol, ţe azyl nie je univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany pred bezprávím, ale ide o špecifický právny inštitút, ktorý je moţné priznať len tej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, čo v prípade navrhovateľa nebolo preukázané, a teda jeho dôvody moţno z hľadiska udelenia azylu povaţovať za irelevantné.
odporcu, navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Uviedol, ţe napriek tomu, ţe napriek tomu, ţe krajinu pred parlamentnými voľbami zachvátila vlna nepokojov, v súčasnej dobe je situácia stabilizovaná a ţiadne konflikty nedosahujú také rozmery, ktoré by bolo moţné charakterizovať ako výrazný vnútroštátny konflikt a ktoré by pre navrhovateľa predstavovali 1Sža/77/2010 9 individuálnu hrozbu
definície váţnej ujmy. O vylúčení váţnej ujmy v prípade nedobrovoľného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu nasvedčuje aj jeho výpoveď,
ktorej v Pakistane nemal nikdy ţiadne problémy so štátnymi orgánmi a taktieţ sa nikdy nedopustil ţiadneho trestného činu, za ktorý by mu mohol byť uloţený trest smrti. Odporca sa v rozhodnutí odvoláva na správy o krajine pôvodu, z ktorých vychádzal s uvedením zdroja a dátumu ich zverejnenia. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, ţe dôvody navrhovateľa, pre ktoré ţiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky nemoţno povaţovať za relevantné pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a navrhovateľovi azyl neudelil, nepochybil, a krajský súdu dôvodne povaţoval rozhodnutie odporcu z týchto dôvodov za zákonné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Navrhovateľ v odvolaní proti napadnutému rozsudku navrhol rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu v časti neudelenia azylu navrhol potvrdiť a rozhodnutie v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd bol viazaný rozsahom odvolacích námietok uplatnených navrhovateľom a vzhľadom k tomu, ţe navrhovateľ sa s rozhodnutím o neudelení azylu uspokojil, čo napokon vyjadril aj v konečnom návrhu na potvrdenie rozhodnutia odporcu v časti o neudelení azylu, súd sa zameral sa len na posúdenie odvolacích námietok týkajúcich sa rozhodnutia odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany. 1Sža/77/2010 10 Podstatou odvolacích námietok navrhovateľa bol nesúhlas navrhovateľa s vyhodnotením bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, keď navrhovateľ odporcovi ako aj krajskému súdu vyčítal, ţe vychádzali zo správ, ktoré neodráţajú objektívnu situáciu v Pakistane. Predmetné odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe rozhodnutie odporcu v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany, bolo vydané v súlade so zákonom. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, ţe navrhovateľ nikdy neprezentoval, ţe by mu bol uloţený trest smrti alebo ţe by mu hrozilo jeho vykonanie. K hrozbe mučenia, neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania alebo trestu odvolací súd udáva, ţe navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom nikdy neuviedol, ţe by bol objektom takéhoto zaobchádzania. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na správy o krajine pôvodu, ktoré sú obsahom spisu odporcu,
ktorých pakistanskí navrátilci- včítane neúspešných ţiadateľov o azyl, nie sú objektom zlého zaobchádzania pri ich návrate do krajiny pôvodu, ich návraty sú realizované aj za pomoci medzinárodných organizácií. K váţnemu a individuálnemu ohrozeniu ţivota alebo nedotknuteľnosti navrhovateľa z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu odvolací súd udáva, ţe zo správ zaloţených v spise vyplýva, ţe najmä v severnej časti krajiny vláda vedie ozbrojený boj s ozbrojencami Talibanu a ţe teroristické organizácie (Taliban, Al Kaida) organizujú teroristické - samovraţedné atentáty, cieľom ktorých je aj civilné obyvateľstvo. Ako však vyplýva zo všetkých správ, ozbrojené konflikty s Talibanom sa uskutočňovali v podstate výlučne v severných provinciách Pakistanu, osobitne v oblastiach Swat a Buner. V prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, ktorý síce pochádza z Kašmíru, môţe sa však bezpečne vrátiť minimálne do provincií Pandţáb, Sindh, Baločistan, Islamabád, Azád Kašmír, kde bojové akcie neprebiehajú. Pokiaľ ide o teroristické - bombové útoky, ako to vyplýva zo správ o Pakistane, tieto sa uskutočňujú prevaţne v hlavnom meste, resp. v niektorých väčších mestách (Rawalpindi, hlavné mestá provincií Pandţáb, NWFP), 1Sža/77/2010 11 teda nie na celom území Pakistanu. Je teda zjavné, ţe ak by sa navrhovateľ do Pakistanu vrátil a usídlil sa mimo uvedených území, či väčších miest, nebola by ohrozená jeho osobná integrita z dôvodu svojvoľného násilia nad mieru, ktorá je pre moţnosť jeho návratu úmerná a prijateľná. Odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. V predmetnej veci nebolo ani
odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu, s ktorým sa stotoţnil aj krajský súd po doplnení dokazovania (správami z miesta bydliska navrhovateľa) uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje. Krajský súd rovnako aj odporca vychádzali zo správ, ktoré zhodne potvrdzujú ţe na území Pakistanu skutočne operujú ozbrojené zloţky Talibanu, avšak ich pozície sú sústredené na severozápade krajiny a nie na severovýchode, kde navrhovateľ pred odchodom z krajiny ţil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe odporca okrem posudzovania bezpečnostných rizík návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu posudzoval aj mieru ochoty a schopnosti štátnych orgánov poskytnúť obyvateľom krajiny ochranu pred váţnym bezprávím, pričom odvolací súd sa stotoţnil so záverom odporcu, ţe v prípade navrhovateľa nebolo preukázané, ţe by mu štátne orgány takúto ochranu odopreli a tolerovali ohrozenie jeho bezpečnosti. 1Sža/77/2010 12 Na správnosti skutkových zistení odporcu o bezpečnostnej situácii v mieste posledného bydliska navrhovateľa, nemení nič ani tvrdenie navrhovateľa o všeobecne zlej situácii v krajine pôvodu, pretoţe všeobecné správy o jednotlivých výbuchoch a pokusoch o atentáty (na ktoré sa navrhovateľa odvoláva), neboli spôsobilé spochybniť správnosť zistení, ţe navrhovateľ pochádza z relatívne najbezpečnejšej časti Pakistanu a ţe pozície ozbrojených zloţiek Talibanu sú sústredené na severozápade krajiny a nie na severovýchode, kde navrhovateľ pred odchodom z krajiny ţil. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil. Pozornosti odvolacieho súdu tieţ neuniklo, ţe navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku uvádza, ţe jeho strach z prívrţencov Talibanu má prameniť z toho, ţe z toho, ţe jeho bratranec, s ktorým sa ukrýval mal byť zabitý prívrţencami Talibanu. V dotazníku ţiadateľa o azyl navrhovateľ uvádza, ţe malo ísť o jeho najstaršieho brata. Uvedená nepresnosť však nemala vplyv na vyhodnotenie odvolacích námietok navrhovateľa, ktoré odvolací súd vyhodnotil za nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. Rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi bolo potrebné povaţovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu, potvrdil rozhodnutie odporcu v celom rozsahu ako vecne správny
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 12. októbra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.