, 10, 13a alebo § 13b, ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty ţiadosť o udelenie azylu nemôţe byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.(ods. 3) V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, ţe navrhovateľka svoju ţiadosť o udelenie azylu zakladá na iných dôvodoch, ako tými,
, 10, 13 a alebo 13b zákona o azyle, preto jej ţiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal z informácií – na internetovej stránke www.businessinfo.cz- aktualizovaný dňa 1.10.2009 a z článku X-Trade Brokers SR, „Vývoj a budúcnosť čínskej ekonomiky akciového trhu“ zo dňa 13.10.2009, z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka ţiadala o udelenie azylu. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, ţe navrhovateľka nielen ţe nepredloţila ţiaden dôkaz preukazujúci jej prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto okolnosti počas výsluchu ani netvrdila. 1Sža/71/2010 6 Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľa o azyl zo dňa 4.11.2009 navrhovateľka uviedla, ţe dôvodom jej ţiadosti o azyl sú problémy, ktoré mala s povolením pobytu na Slovensku. Keďţe po jednom roku sa jej nepodarilo predĺţiť si prechodný pobyt, tak sa rozhodla, ţe si touto cestou zlegalizuje svoj pobyt, nakoľko inú moţnosť nemala. Ďalej uviedla, ţe keby o azyl nepoţiadala, tak by ju poslali naspäť do Číny, a to nechcela. Chcela by tu zostať ţiť, pracovať, naďalej zarábať peniaze, tak ako pracovala aj od príchodu na Slovensku v roku 2008. Na otázku odporcu, či mala v krajine pôvodu nejaké problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi orgánmi, uviedla, ţe nemala, nikdy nebol stíhaná, väznená, či iným spôsobom prenasledovaná. Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedala, ţe ničoho sa neobáva, nič by jej v krajine pôvodu nehrozilo. Odporca v rozhodnutí uviedol, ţe všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom posúdil a to v súlade so Spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu pojmu „utečenec“ zo dňa 4.2.1996, pričom dospel k záveru, ţe navrhovateľka svoju ţiadosť zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboţenských, politických dôvodoch alebo dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názoroch alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Jej ţiadosť vyhodnotil ako ţiadosť, ktorá bola motivovaná čisto snahou o legalizáciu pobytu, a preto ju zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, ţe navrhovateľ zakladá svoju ţiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na ekonomických dôvodoch. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno 1Sža/71/2010 7 vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, ţe dôvody navrhovateľky, pre ktoré ţiadala udeliť azyl na území Slovenskej republiky, je zaloţená na iných dôvodoch ako tých,
, § 10, § 13a alebo 13b, najmä na snahe o legalizáciu pobytu, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď povaţoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd ţiadne výhrady, v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje. Odvolacie námietky navrhovateľky, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľky, ktoré prezentovala v administratívnom konaní, vyplynula jednoznačná snaha o legalizáciu pobytu na území SR a s poukazom na skutočnosť, ţe odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 12. októbra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.