1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) a neposkytol mu doplnkovú ochranu
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. O trovách rozhodol krajský súd tak, ţe navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal a trovy tlmočného bude znášať štát. Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a pre značné rozpory vo vyjadreniach v správnom konaní, predovšetkým v súvislosti s identitou navrhovateľa, dospel k záveru zhodnému so záverom odporcu, ţe osoba navrhovateľa nie je hodnoverná, niet dôvodu veriť jeho príbehu, čo v praxi znamená, ţe nedošlo k preukázaniu predpokladov udelenia azylu.
krajského súdu námietka navrhovateľa ohľadne nedostatočne zisteného stavu veci nie je dôvodná, pretoţe odporca si opakovanými pohovormi s navrhovateľom, vykonanými znaleckými dokazovaniami a ďalšími písomnosťami týkajúcimi sa totoţnosti navrhovateľa, ďalej správami o krajine pôvodu zameranými na činnosť SCNC (Southern Camerun National Council) a bezpečnostné riziká v prípade jeho návratu, ako aj na všeobecnú situáciu v Kamerune a na vydávanie preukazov totoţnosti, zabezpečil dostatočné dôkazy, ktoré v napadnutom rozhodnutí špecifikoval a vyhodnotil a vyvodil z nich záver o nehodnovernosti navrhovateľa, resp. takto spochybnil navrhovateľom predloţené dôkazy. K námietke navrhovateľa ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov uviedol, ţe neobstojí, pretoţe odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahuje zistený skutkový stav, logické odôvodnenie prečo a na základe akých skutočností dospel odporca k záveru o nedôveryhodnosti navrhovateľa, pričom zdôraznil, ţe v takomto prípade sú dôvody udávané ţiadateľom o azyl irelevantné. Za nedôvodnú povaţoval krajský súd i námietku navrhovateľa o neprávnom právnom posúdení veci, pretoţe ak je osoba ţiadateľa vyhodnotená ako nehodnoverná, niet dôvodu veriť jeho príbehu, ktorým odôvodnil ţiadosť o azyl a to v praxi znamená, ţe nedošlo k preukázaniu predpokladov udelenia azylu. 3 1Sža/85/2010 Krajský súd poukázal na to, ţe od 9.11.2007 bola identita navrhovateľa spochybňovaná, pretoţe vzniklo podozrenie, ţe navrhovateľ je v skutočnosti osobou menom P.N., nar. X., čo navrhovateľ popiera. Identitu navrhovateľa sa nepodarilo na 100% preukázať, no všetky zabezpečené dôkazy svedčia tomu, ţe navrhovateľ nie je osobou, pod identitou ktorej vystupuje.
krajského súdu tomu svedčia: - závery znaleckého posudku zo dňa 6.3.2009,
ktorého fotografia v spise odporcu je s vysokou pravdepodobnosťou osobou na fotografii ţiadosti o udelenie víza v SR označenej ako P.P. - skutočnosť, ţe P.P. vstúpil na územie SR 17.6.2007, vycestoval do ČR 21.6.2007, vrátil sa späť do SR opätovne 25.6.2007, no ďalší výstup tejto osoby z územia SR evidovaný nie je - rozhovory vedúceho umeleckej formácie z Kamerunu s novinármi, pričom išlo o osobu P.P. - závery znaleckého posudku, ţe všetky navrhovateľom predloţeného doklady boli pozmeňované. Krajský súd dospel k záveru, ţe v neprospech navrhovateľa svedčia aj mnohé nelogické vysvetlenia (napr. ţe na radu predsedu SCNC zo dňa 19.7.20207, aby ušiel, sa najprv skrýval v buši, potom mu pomohol cudzinec Mr. D., hoci na inom mieste navrhovateľ tvrdil, ţe 19.7.2007 letecky vycestoval z Kamerunu; prepis jeho priezviska, kde je raz uvedené „v“ a inokedy „w“; okolnosti zabezpečenia a zaslania jeho dokladov z Kamerunu, ktoré mal
jednej verzie v byte, ktorý obýval s priateľom z univerzity a ten mu ich mal poslať,
inej verzie ich mal u rôznych ľudí a priatelia mu ich mali za finančnú odmenu zohnať a pod.). Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, ţe osoba navrhovateľa je nedôveryhodná. Krajský súd nad rámec odôvodnenia rozsudku uviedol, ţe v danej veci by nebol ani daný dôvod pre udelenie azylu, pokiaľ navrhovateľ svoju ţiadosť odôvodnil len svojim členstvom v SCNC, pretoţe navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s políciou ani inými štátnymi orgánmi, a to ani v súvislosti s prezentovaným členstvom v SCNC, navrhovateľ nikdy nevystupoval na verejnosti, ani sa inak neangaţoval, nebol ani funkcionárom či aktivistom SCNC, na ktorých sa polícia
správ o krajine pôvodu zameriavala. Preto
názoru krajského súdu ani v prípade eventuálneho posúdenia ţiadosti navrhovateľa o azyl by udelenie azylu z dôvodu nepreukázania opodstatnenosti obáv neprichádzalo do úvahy. 4 1Sža/85/2010 Krajský súd sa stotoţnil aj s tou časťou napadnutého rozhodnutia, v ktorej bolo vyslovené, ţe navrhovateľovi sa neposkytne doplnková ochrana, pretoţe na jej poskytnutie neboli splnené zákonné predpoklady, nakoľko navrhovateľ v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, nehrozí mu uloţenie ani výkon trestu smrti, nebol objektom neľudského či poniţujúceho zaobchádzania a takéto zaobchádzanie neúspešným ţiadateľom o azyl v prípade návratu do Kamerunu ani nehrozí. Podobne mu nehrozí ani narušenie osobnej integrity v dôsledku ozbrojeného konfliktu. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe krajský súd ho nesprávne vyhodnotil ako osobu nedôveryhodnú a to i napriek tomu, ţe sám skonštatoval, ţe jeho skutočnú identitu sa nepodarilo so 100% istotou preukázať. Poukázal na znalecký posudok č. p. PPZ-9569/KEU-BA-EXP-2009,
ktorého odtlačky prstov navrhovateľa sa nezhodujú s odtlačkom prstov osoby P.P.. K námietke odporcu, ţe išlo len o fotokópiu identifikačného dokladu osoby P.P. uviedol, ţe išlo o oficiálne overenú kópiu a správny orgán ani súd v konaní neskúmali pravosť predloţenej kópie. Ďalej namietal, ţe správny orgán sa nevysporiadal s námietkou, ţe jeho výška je 183 cm a výška osoby P.P. uvedená v pase je 186 cm. K argumentácii krajského súdu a odporcu, ţe dôvodom nedôveryhodnosti jeho osoby sú aj nepresnosti vo výpovediach uviedol, ţe v skutočnosti si presne nepamätá, kedy mu okresný predseda SCNC odporučil, aby ušiel, ale pravdepodobne to bolo pár dní pred skutočným odchodom z krajiny pôvodu, pred 19.7.2010.
jeho názoru nemoţno zakladať nedôveryhodnosť osoby na takej malej nezrovnalosti. Tvrdil, ţe prenasledovanie vládou v Kamerune za jeho politické názory predstavuje dôvod pre udelenie azylu. Dodal, ţe jeho strach je opodstatnený, pretoţe riziko, ţe by sa ako člen SCNC skôr či neskôr stal obeťou prenasledovanie, bolo vysoké. Dôvodil, ţe strach ţiadateľa o azyl by mal byť povaţovaný za opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, ţe jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa pre neho stal neznesiteľným, pričom takéto úvahy nemusia nutne vychádzať z osobnej skúsenosti ţiadateľa. V súvislosti s neposkytnutím doplnkovej ochrany navrhovateľ poukázal na rozhodnutie odporcu ČAS: MU-972-80/PO-Ţ-2007 zo dňa 28.5.2009 v podobnej veci, v ktorej poskytol doplnkovú ochranu ţiadateľke o azyl z dôvodu jej členstva v SCNC. 5 1Sža/85/2010 Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe odvolací súd rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe napadnutý rozsudok ako vecne správny navrhol potvrdiť.
odporcu bolo preskúmavané rozhodnutie vydané v intenciách rozsudku krajského súdu a na základe vykonaných dôkazov bol ustálený záver o nedôveryhodnosti osoby navrhovateľa, v ktorom prípade je uţ táto skutočnosť sama o sebe dôvodom pre neudelenie azylu, lebo takejto osobe nemoţno uveriť, ţe jej dôvody pre udelenie azylu sú pravdivé. Poukázal na skutočnosť, ţe Kriminalistický a expertízny ústav PZ skonštatoval, ţe pravosť preukazu člena hnutia SCNC nemoţno potvrdiť, lebo ho nemoţno porovnať s originálom, no zároveň poukázal na určité nezrovnalosti a na to, ţe fotografia sa pôvodne nachádzala na inom doklade, priezvisko bolo prepisované a rovnako tak rok 2007 na 2005 a tieto skutočnosti
odporcu váţne spochybňujú tvrdenie navrhovateľa o tom, ţe uvedený preukaz bol vystavený na jeho osobu a potvrdzujú to, ţe fotografia tam bola dolepená aţ dodatočne, resp. bola vymenená. Ďalej odporca dôvodil, ţe hoci nebolo moţné
záverov znaleckého posudku vyjadriť sa k pravosti identifikačného preukazu navrhovateľa, lebo ho nebolo moţné porovnať s originálom, preukaz neobsahuje ţiadne ochranné prvky beţne pri takýchto dokladoch pouţívané a zároveň boli na ňom pozmenené údaje (rok z 2007 na 2008). Záverom odporcu
jeho názoru svedčí aj to, ţe v rodnom liste navrhovateľa je prepísané jeho priezvisko z N. na Numwi, hoci priezviská rodičov navrhovateľa ostali nezmenené. Odporca dôvodil, ţe prepisovanie v takýchto dokladoch by sa nemalo vyskytovať vôbec, no v prípade navrhovateľa sa vyskytlo pri ním predloţených dokladoch hneď trikrát, čím vzniká podozrenie, ţe navrhovateľ nie je totoţný s osobou uvádzanou na dokladoch. K námietke navrhovateľa o nedostatočnom vyhodnotení skúmania jeho odtlačkov prstov s údajnými odtlačkami prstov osoby P.P. odporca uviedol, ţe berie na vedomie výsledok znaleckého dokazovania,
ktorej sa nejedná o odtlačky tej istej osoby, no zároveň odporca konštatoval, ţe týmto nebolo preukázané, ţe predloţené odtlačky boli skutočne odtlačkami osoby P.P. 6 1Sža/85/2010 Odporca uviedol, ţe hoci sa navrhovateľ opätovne odvoláva na svoje členstvo v SCNC, predloţením členského preukazu so zjavnými známkami pozmeňovania sám toto členstvo výrazne spochybnil. Odporca na záver zdôraznil, ţe
záveru znaleckého posudku bolo porovnávaním fotografií navrhovateľa s fotografiou nachádzajúcou sa na ţiadosti o udelenie o víza pre osobu P.P. zistené, ţe s najväčšou pravdepodobnosťou ide o tú istú osobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.10.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, 7 1Sža/85/2010
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, 8 1Sža/85/2010 b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
ods.1 zákona o azyle § 13c ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 9 1Sža/85/2010 V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej republiky nesplnením podmienok pre jeho udelenie s tým, ţe osobu navrhovateľa vyhodnotil ako nehodnovernú a teda ním uvádzané dôvody ako irelevantné. V konaní nasledujúcom po zrušení prvého rozhodnutia vo veci navrhovateľa zo dňa 17.12.2007 rozsudkom krajského súdu odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor dňa 3.12.2009 a zároveň si zabezpečil ďalšie dôkazy a znalecké posudky ohľadom zisťovania pravosti navrhovateľom predloţených dokladov.
záverov znaleckého posudku nebolo moţné sa jednoznačne vyjadriť k pravosti dokladov, pretoţe ich nebolo moţné porovnať s originálmi, no v posudku bolo konštatované, ţe členský preukaz navrhovateľa neobsahuje ţiadne ochranné znaky, je v ňom prepisované priezvisko navrhovateľa a rok platnosti, priezvisko navrhovateľa bolo prepisované aj v rodnom liste navrhovateľa, doklad neobsahuje ţiadne evidenčné číslo, tlačivo bolo súčasťou väčšieho celku a predloţený občiansky preukaz mal pozmenený rok a zároveň tento doklad neobsahoval ţiadne ochranné znaky a prvky. Odporca poukázal na svoje zistenia (vyplývajúce zo zisťovacej správy Dánskeho imigračného servisu v Kamerune a z informácií Švajčiarskeho výboru pre utečencov z roku 2005), ţe pozmeňovanie a falšovanie dokladov je v Kamerune veľmi rozšírené. K znaleckému posudku predloţeného zástupkyňou navrhovateľa, ktorým boli skúmané daktyloskopické odtlačky navrhovateľa s odtlačkami prstov na doklade údajne vystavenom na meno P.P., odporca uviedol, ţe
posudku sa nejedná o tú istú osobu, no z Kamerunu bola zaslaná len kópia identifikačného dokladu a tieţ nebolo moţné potvrdiť jeho pravosť. Odporca ďalej svoje závery oprel o zistenia, ţe pod menom P.P. boli udelené v Abuji krátkodobé víza na 21 dní s platnosťou od 18.6.2007 do 9.7.2007 a táto osoba bola členom umeleckého súboru, ktorý vystupoval aj na folklórnom festivale vo Východnej, Druhýkrát bolo 10 1Sža/85/2010 vízum udelené tejto osobe v Brne s platnosťou od 25.6.2007 do 5.8.2007. Z dôkazov vykonaných v azylovom konaní vyplýva tieţ to, ţe zo 16 členov umeleckej skupiny sa do Kamerunu vrátil len jediný. Odporca v rozhodnutí konštatoval, že posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah správneho orgánu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti a vierohodnosti tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi aj v konaní získanými informáciami. Navrhovateľ
odporcu nepreukázal svoju totožnosť hodnoverným dokladom, nastali pochybnosti o pravosti dokladov aj podkladov, ktorými preukazoval údajné problémy v krajine pôvodu a keďže dospel k záveru, že nebola preukázaná hodnovernosť osoby navrhovateľa, sú ním uvádzané dôvody irelevantné a výsledkom je neudelenie azylu. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Správa MZV USA o Kamerune za rok 2008, správy získané z ODZS z Holandska, kanady, tlačové informácie), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvod, pre ktorý navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu, teda na jeho údajné členstvo v SCNC. Ďalej si navrhovateľ za účelom zistenia a preukázania totoţnosti osoby navrhovateľa zabezpečil znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. p. PPZ-7961/KEU-BA- EXP-2008 a č. p. PPZ-10678/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 3.2.2010. Ďalej z administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe navrhovateľ poţiadal pod menom N., nar. X., o azyl po prvýkrát dňa 20.8.2007 z dôvodu prenasledovania spoluobčanmi hovoriacimi po francúzsky, pretoţe je členom SCNC. Odporca rozhodnutím zo dňa 17.12.2007 ţiadosť navrhovateľa zamietol, neposkytol mu doplnkovú ochranu a vyslovil, ţe neexistuje prekáţka jeho vyhostenia do Kamerunu po tom, čo dospel k záveru, ţe osoba ţiadateľa je nehodnoverná a zrejme ide o osobu menom P.P., nar. X.. Krajský súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11 1Sža/85/2010 V novom konaní bol so ţiadateľom uskutočnený doplňujúci pohovor dňa 3.12.2009, z ktorého vyplynulo, ţe k prepísaniu „v“ na „w“ v priezvisku navrhovateľa došlo preto, ţe Francúzi „w“ vyslovujú ako „v“, preto mu vykonali v matrike opravu, k predloţenému identifikačnému preukazu uviedol, ţe ide len o dočasný preukaz a ţe dátum je tam prepísaný, lebo sa úradník pomýlil. Ďalej tu odporca popísal svoju cestu z Kamerunu na Slovensko. Na otázku, kedy a za akých okolností by bol ochotný vrátiť sa do Kamerunu odpovedal, ţe keby sa vrátil, jeho ţivot by bol v ohrození, lebo polícia vie, ţe je členom SCNC.
odporcu v konaní nebola preukázaná totoţnosť navrhovateľa hodnoverným dokladom. Navrhovateľ v konaní predloţil doklady, resp. ich kópie, ktoré odporca nechal preskúmať znalecky.
výsledkov znaleckého posudku nebolo moţné jednoznačne sa vyjadriť k pravosti dokladov, pretoţe ich nebolo moţné porovnať s originálmi, no v posudku bolo konštatované, ţe členský preukaz navrhovateľa neobsahuje ţiadne ochranné znaky, je v ňom prepisované priezvisko navrhovateľa a rok platnosti, priezvisko navrhovateľa bolo prepisované aj v rodnom liste navrhovateľa, doklad neobsahuje ţiadne evidenčné číslo a navyše tlačivo bolo súčasťou väčšieho celku a predloţený občiansky preukaz mal pozmenený rok a zároveň tento doklad neobsahoval ţiadne ochranné znaky a prvky, aké by takýto doklad beţne obsahovať mal. Odporca poukázal na svoje zistenia (vyplývajúce zo zisťovacej správy Dánskeho imigračného servisu v Kamerune a z informácií Švajčiarskeho výboru pre utečencov z roku 2005), ţe pozmeňovanie a falšovanie dokladov je v Kamerune veľmi rozšírené, týka sa nielen identifikačných dokladov, ale aj členských preukazov a iných dokladov svedčiacich o členstve v SCNC, keď takéto doklady sa vystavujú beţne na podporu ţiadostí o azyl a sú beţne dostupné aj na ulici. K znaleckému posudku predloţeného zástupkyňou navrhovateľa, ktorým boli skúmané daktyloskopické odtlačky navrhovateľa s odtlačkami prstov na doklade údajne vystavenom na meno P.P., odporca uviedol, ţe
posudku sa nejedná o tú istú osobu, no z Kamerunu bola zaslaná len kópia identifikačného dokladu a tieţ nebolo moţné potvrdiť jeho pravosť. Z ďalšieho znaleckého dokazovania zo dňa 6.3.2009 vyplýva, ţe osoba na fotografii v spise odporcu (navrhovateľ) je s vysokou pravdepodobnosťou osobou na fotografii ţiadosti o udelenie víza v SR označenej ako P.P. Odporca tieţ poukázal na rozporuplné údaje, ktoré navrhovateľ v jednotlivých etapách správneho konania 12 1Sža/85/2010 uvádzal a z vyššie uvedených skutočností odporca dospel k záveru o nepreukázaní hodnovernosti osoby navrhovateľa. Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní odporca vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu
Za situácie, keď odporca menil svoj príbeh a keď v konaniach nebola preukázaná jednoznačne identita navrhovateľa, nebolo dostatočne presvedčivo preukázané hodnoverným spôsobom ani členstvo navrhovateľa v SCNC, ktoré malo byť dôvodom opustenia krajiny pôvodu, a to ani pred odvolacím súdom, sa preto javí logickým záver odporcu, ktorý - prihliadnuc na všetky okolnosti prípadu - vyhodnotil osobu navrhovateľa za nedôveryhodnú a z tohto dôvody aj dôvody ţiadateľa o azyl za irelevantné, čoho výsledkom bolo neudelenie azylu na území Slovenskej republiky. Tento záver
odvolacieho súdu nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a právne závery odporcu nachádzajú oporu v citovaných ustanoveniach zákona o azyle, preto
odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď povaţoval rozhodnutie v časti o neudelení azylu z týchto dôvodov za vecne správne a zákonné. Na podporu tohto záveru je potrebné uviesť, ţe jednak zo znaleckého posudku týkajúceho sa porovnania fotografií navrhovateľa a osoby menom S. (keď všetkých 30 morfologických znakov na hlave a tvári osoby S. vykazuje typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári muţa menom S.) a tieţ aj zo správy OHP PZ Svrčinovec zo dňa 9.11.2007 (S. vstúpil na územie SR 17.6.2007, víza mu boli udelené v Abuji dňa 7.6.2007, dňa 21.6.2007 výstup zo SR do ČR, dňa 25.6.2007 vstup do SR z ČR na základe víz udelených v Brne, 9.7.2007 výstup zo SR do Maďarska a dňa 25.7.2007 vstup z Maďarska do SR, pričom ďalší výstup tejto osoby zo SR evidovaný uţ nebol) vyplýva, ţe navrhovateľ je pravdepodobne osobou menom S., ktorý na územie SR vstúpil oprávnene na základe udelených krátkodobých víz ako člen umeleckého súboru, no po ich vypršaní sa do krajiny pôvodu nevrátil. Ţiaden z dokladov a dôkazov vyprodukovaných navrhovateľom a jeho zástupkyňou nepreukázal bez všetkých pochybností, ţe navrhovateľ je skutočne osobou menom S., či N. Práve naopak - predloţené doklady vzhľadom na situáciu v Kamerune ohľadne falšovania dokladov, ďalej 13 1Sža/85/2010 s ohľadom na „opravy“ a prepisy informácií v predloţených dokladoch, ako aj na rôzne verzie obstarania si týchto dokladov z Kamerunu, ktoré navrhovateľ pred odporcom aj krajským súdom tvrdil – nesvedčia tomu, ţe totoţnosť navrhovateľa je taká, ako udáva. Preto záver o nehodnovernosti navrhovateľa, ktorú sa navrhovateľovi nepodarilo vyvrátiť, bol aj
názoru odvolacieho súdu správny. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. Odvolací súd dospel k záveru, ţe je potrebné povaţovať za správny záver správneho orgánu i krajského súdu, ţe u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu ani z ďalších relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle. Vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany odporca uviedol, ţe táto sa poskytuje vtedy, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol ţiadateľ o azyl v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, pričom váţnym bezprávím sa
f/ zákona o azyle rozumie uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného 14 1Sža/85/2010 konfliktu, pričom pôvodcom prenasledovania alebo váţneho bezprávia je štát, politické strany, hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia alebo neštátni pôvodcovia, ak je moţné preukázať, ţe vyššie uvedené subjekty nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo váţnym bezprávím. Odporca konštatoval, ţe ani jedna z uvedených moţností váţneho bezprávia sa u navrhovateľa nepreukázala ani nepotvrdila. Tieţ ustálil, ţe nebola u navrhovateľa potvrdená ţiadna z moţností pre udelenie doplnkovej ochrany
Odvolací súd povaţoval za správny aj záver odporcu, ţe neboli dané predpoklady pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca nepovaţoval za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle, ako i záver o neexistencii prekáţok jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu. Navrhovateľ v krajine nebol obvinený z trestného činu, nehrozí mu uloţenie trestu smrti ani iného trestu a v krajine neprebieha ani ţiadne konflikt, teda jeho ţivot by nebo ohrozený. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil.
názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 12. októbra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu 15 1Sža/85/2010 Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.