ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl 1Sža/78/2010 2 na území Slovenskej republiky,
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o neudelení doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. ţe navrhovateľom udávaný dôvod ţiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, ţe táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z obsahu jednotlivých pohovorov, vykonaných s navrhovateľom, zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, zameraných tak na bezpečnostné riziko návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, ako aj na okolnosti, uvádzané samotným navrhovateľom a v neposlednom rade aj z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania. Všetky tieto úkony boli vykonané v súlade so zákonom a v rozsahu, ktorý bol potrebný pre posúdenie veci. Navrhovateľovi dal opakovanú moţnosť vyjadriť sa k dôvodom svojej ţiadosti, ako aj k vysvetleniu rozporov, vyplývajúcich z jeho jednotlivých tvrdení či prednesov. K námietke, ţe zistenia odporcu sú v rozpore s obsahom spisu, ţe odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné a ţe je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť krajský súd uviedol, ţe ani tieto námietky neuznal ako opodstatnené. Odporca všetky skutočnosti, zistené v priebehu azylového konania (tak počas vykonaných pohovorov, vykonaného znaleckého dokazovania, resp. vyplývajúce z obsahu správ o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov) uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a preto súd nezistil rozpor medzi tým, čo je obsahom spisu a samotným odôvodnením rozhodnutia. Všetky takto zistené skutočnosti následne v odôvodnení rozhodnutia
názoru súdu odporca vyhodnotil jasným a zrozumiteľným spôsobom. Uviedol v čom videl – resp. zistil rozpory v prezentovaní príbehu navrhovateľom, ako aj to, prečo neudelil navrhovateľovi azyl, resp. v čom nesplnil navrhovateľ predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany. Pokiaľ navrhovateľ namieta, ţe odporca na jednej strane vyhodnotil navrhovateľa ako nehodnovernú osobu a na strane druhej konštatuje, ţe neuviedol ţiaden z dôvodov § 8 zákona o azyle súd poukazuje na skutočnosť, ţe uţ len samotná nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa je v podstate nepreukázaním dôvodov udelenia azylu
Pokiaľ naviac odporca poukazuje na skutočnosť, ţe prezentovaný príbeh ako taký nenapĺňa 1Sža/78/2010 3 predpoklady pre udelenia azylu, takéto jeho konštatovanie nie je moţné chápať ako vnútorný rozpor, ale iba ako vyhodnotenie zisteného stavu veci a to tak z oboch, vyššie uvedených pohľadov (nedôveryhodnosť navrhovateľa, nepreukázanie – nenaplnenie predpokladov udelenia azylu
Námietka navrhovateľa, ţe rozhodnutie odporcu je priveľmi obsiahle a ţe sa odporca v miere nie nevyhnutnej venuje zisteniam, ktoré vzišli pre zrušujúcim rozsudkom tunajšieho súdu tak isto
krajského súdu nie je dôvodná. Je vecou odporcu, akú skladbu odôvodnenia rozhodnutia, resp. jeho výrokov zvolí. Pokiaľ sa odporca v úvode odôvodnenia svojho venoval zisteniam, ktoré predchádzali doplneniu dokazovania v zmysle zrušujúceho rozsudku tunajšieho súdu, nie je moţné mu takýto postup vyčítať. Navrhovateľ tieţ namietal, ţe úvodný pohovor u znalca bol iba neformálny, ţe nevedel, ţe počas vyšetrenia u ustanoveného znalca sa uskutoční pohovor, ktorého obsah bude vzatý do úvahy pri rozhodovaní a ţe z tohto dôvodu sa znaleckého vyšetrenia nezúčastnil ani jeho zástupca i napriek tomu, ţe o jeho konaní bol informovaný. Na tomto mieste krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe nezáujem právneho zástupcu navrhovateľa na účasti na znaleckom dokazovaní nemôţe byť chápaná v neprospech odporcu. Právny zástupca navrhovateľa ako odborne kvalifikovaná osoba vedel, ţe kaţdé takéto znalecké dokazovanie sa v úvode venuje osobnej anamnéze osoby, ktorá je objektom znaleckého dokazovania. To, ako sa navrhovateľ vyjadroval k pôvodu zranení, ktoré boli predmetom dokazovania, bolo vecou samotného navrhovateľa. Ak znalec opísal vyjadrenia navrhovateľa vo svojom znaleckom posudku, takýto opis iste nie je moţné povaţovať za pohovor so ţiadateľom o azyl v zmysle zákona o azyle, bezpochyby však predstavuje dôkazný prostriedok a to bez ohľadu na jeho obsah. Pokiaľ sa v danom prípade navrhovateľ diametrálnym spôsobom vzdialil obsahom znalcovi podaných informácií od informácií, ktoré navrhovateľ prezentoval pred odporcom, bolo povinnosťou odporcu opýtať sa na tieto rozdiely (čo aj urobil následne v doplňujúcom pohovore s navrhovateľom) a v konečnom dôsledku ich vyhodnotiť, čo tak isto odporca urobil v odôvodnení rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd námietky navrhovateľa, ţe zistenia odporcu sú v rozpore s obsahom spisu, ţe odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné a ţe je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť vyhodnotil ako nedôvodné. 1Sža/78/2010 4 Krajský súd k námietke, ţe odporca nerozhodol o existencii či neexistencii prekáţok administratívneho vyhostenia navrhovateľa do Nigérie, uviedol, novelizáciou zákona o azyle, ktorá nadobudla účinnosť 1.12.2008 došlo k zmene znenia ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle,
ktorého v prípade neudelenia azylu odporca rozhoduje uţ iba o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany. Ak teda odporca rozhodoval v čase, keď mu zo zákona uţ neprináleţalo právo rozhodovať o existencii či neexistencii prekáţok administratívneho vyhostenia navrhovateľa do krajiny pôvodu, neuvedenie tohto výroku v enunciáte rozhodnutia je v súlade so zákonom bez ohľadu na to, ţe predmetné konanie začalo za účinnosti znenia § 20 ods. 4 zákona o azyle,
ktorého odporca naviac rozhodoval o prekáţke administratívneho vyhostenia cudzinca
zákona o pobyte cudzincov. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k neudeleniu azylu krajský súd uviedol, ţe výrok o neudelení azylu povaţuje za správny a zákonný, vyplývajúci z riadneho a dostatočného zistenia stavu veci. Poukázal na to, ţe navrhovateľ tvrdil, ţe ako popredný predstaviteľ organizácie IYM (Ilaje Youth Movement) vyvíjal aktivity, smerujúce k tomu, aby zisky z ťaţby ropy boli pouţívané na odstránenie negatívnych dopadov takejto ťaţby, pričom v dôsledku toho bol v roku 2005 zatknutý políciou a mučený, dôkazom čoho sú stopy na jeho tele. Následne sa rozhodol z dôvodu svojho ohrozenia Nigériu opustiť. Krajský súd sa stotoţnil s vyhodnotením rozporov v jeho výpovediach zo strany odporcu, ktoré vyhodnotil ako nelogické.
krajského súdu bolo nelogickým, aby navrhovateľ, ktorý mal byť predmetom záujmu polície (štátu) a dokonca aj zaistený, mučený a nútený k podpisu dokumentu o obsahu ktorého nebol informovaný
krajského súdu je rovnako nelogické, aby následne nebol predmetom záujmu polície a aby od roku 2005 do roku 2008 nemal ţiadne problémy s políciou, s ktorou i napriek tomu, ţe sa zdrţiaval v mieste bydliska, resp. vo výkone štátnej sluţby v konkrétnej štátnej inštitúcii, na ktorú bol určený a následne nikdy neprišiel do priameho kontaktu s políciou, aby táto mala o neho záujem. Rovnako je nelogické, aby o svojom zadrţaní, podmienkach väzenia a praktikách mučenia vypovedal rozdielne počas zisťovania osobnej anamnézy pred znalcom, ktorý v konaní vypracoval znalecký posudok. Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľ tvrdil, ţe dôkazom jeho mučenia sú jazvy na jeho tele. Vykonané znalecké dokazovanie potvrdilo ich existenciu, pričom ustálilo, ţe charakter týchto jaziev nie je charakteristický, aby sa dalo konštatovať, ţe ich pôvod spočíva v bití káblom, palicou, tyčou.
krajského súdu, ak by tieto jazvy boli spôsobené takýmto spôsobom bitia, resp. obarovaním horúcou vodou, charakter vzniknutých jaziev by tomu nasvedčoval, čo však znalec nekonštatoval. Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľa nikdy a ničím nepreukázal svoju totoţnosť a ním predloţené potvrdenia sú nedôveryhodnými, nakoľko ide o neoverené fotokópie, ktoré naviac potvrdzujú skutočnosti v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa. Navrhovateľ totiţ počas pohovorov u odporcu uviedol ako miesta výkonu svojej vojenskej sluţby v rámci NYSC Národný výskumný ústav, resp. Národný inštitút pre veterinárny výskum, pričom predloţené potvrdenia osvedčujú jeho činnosť v spolku pre bezpečnosť na cestách, resp. proti korupčnej skupine pre rozvoj komunity. Nad rámec uvedeného krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe i v prípade, ak by navrhovateľ skutočne bol predstaviteľom organizácie, ktorá svojou činnosť atakovala ropné spoločnosti s cieľom, aby tieto odvádzali časť svojich ziskov za účelom ich pouţitia na odstránenie dôsledkov ťaţby, resp. na zlepšenie ţivota kmeňa Ilaje a ak by aj v tejto súvislosti bol zadrţaný políciou (jeho mučenie objektívne preukázané nebolo), táto skutočnosť by nebola dôvodom na udelenie azylu. 1Sža/78/2010 6 Aktivity zamerané voči komerčným ťaţobným spoločnostiam nie je moţné pokladať za politický dôvod eventuálneho konania polície, ako ho navrhovateľ opísal. Podobne by nešlo o dôvod rasový, národnostný, či náboţenský. Naviac
krajského súdu absentuje príčinná súvislosť medzi konaním štátu (zatknutie navrhovateľa v roku 2005) a časom navrhovateľovho odchodu z Nigérie (marec 2008), keď v uvedenom období navrhovateľa nemal ţiadne problémy s políciou, nebol hľadaný, nebol na neho vydaný zatykač a dokonca absolvoval sluţbu vo vopred určenom štátnom zariadení v rámci NYCS.
krajského súdu, ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho výrok je správny, zákonný, vychádzajúci z dostatočne zisteného stavu veci. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany, krajský súd uviedol, ţe navrhovateľovi nebol v Nigérii uloţený trest smrti, nebol trestne stíhaný a teda niet dôvodu predpokladať, ţe mu hrozí uloţenie či výkon trestu smrti. Zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa nevyplýva, ţe by bolo nigérijskí navrátilci, vrátane neúspešných ţiadateľov o azyl, vystavení zlému zaobchádzaniu, nehrozí mu teda ani neľudské či poniţujúce zaobchádzanie. S poukazom na nedôveryhodnosť navrhovateľa je tieţ
krajského súdu nepravdepodobné, ţe by bol v prípade návratu objektom takého zaobchádzania, aké opísal vo svojom príbehu. Ak by aj skutočne navrhovateľ bol počas svojho (údajného) zaistenia podrobený ním opísanému konaniu, práve s poukazom na odstup času, resp. na skutočnosť, ţe od roku 2005, kedy malo dôjsť k jeho zadrţaniu a bitiu, nemal ţiadne problémy, a preto moţno konštatovať, ţe neľudské či poniţujúce zaobchádzanie mu nehrozí. Aktuálne v Nigérii niet ozbrojeného konfliktu, v dôsledku ktorého by bola jeho osobná integrita v prípade návratu do krajiny pôvodu ohrozená. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, ţe výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany je správny a zákonný. Nad rámec uvedeného krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľ nemá pravdepodobne skutočný záujem na azyle, pretoţe nevyčkal na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu a takéto jeho počínanie nesie zjavne známky iného ako prezentovaného dôvodu odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu. 1Sža/78/2010 7 Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom uviedol, ţe zotrváva na názore, ţe odôvodnenie rozhodnutia vo veci neudelenia azylu je zmätočné. Na jednej strane odporca konštatuje, ţe ţiadosť navrhovateľa je nedôveryhodná a účelová a na druhej strane konštatuje, ţe neudelenie azylu je odôvodnené tým, ţe navrhovateľ neuviedol ţiadne z dôvodov uvedených v §8 zákona o azyle. Krajskému súdu vyčítal, ţe na seba preberá úlohy odporcu, namiesto toho, aby sa zaoberal zákonnosťou rozhodnutia odporcu v medziach vymedzených opravným prostriedkom navrhovateľa. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, ţe v jeho prípade je jasne naplnený dôvod pre udelenie azylu, a to prenasledovanie z dôvodov zastávania určitých politických názorov. Závery krajského súdu sú
navrhovateľa ničím nepodloţené a nevychádzajú z reálií v Nigérii, sú postavené výlučne na logických úvahách súdu, ktoré však nijako nie sú konfrontované s úplne odlišnou kultúrou. Poukázal na to, ţe dvakrát bol zatknutý, bol mučený, má na tele mnoţstvo zranení, pričom znalec nevylúčil, ţe k nim mohlo prísť spôsobom, ako opísal navrhovateľ. Znalecký posudok navyše nedokázal s presnosťou odpovedať na otázky poloţené odporcom a ako taký nepreukázal dôvody neudelenia azylu, či neposkytnutia doplnkovej ochrany. Vyjadril nesúhlas s vyhodnotením jeho osoby ako nedôveryhodnej. V pohovore uskutočnenom za účelom odstránenia vzniknutých nejasností všetky rozpory logicky vysvetlil. Krajskému súdu tieţ vyčítal, ţe odôvodnenie rozsudku vo veci doplnkovej ochrany v súvislosti s hrozbou mučenia v prípade návratu do krajiny pôvodu je veľmi stručné a bez akéhokoľvek podkladu. Navrhovateľ v Nigérii uţ bol vystavený mučeniu a v prípade návratu do Nigérie mu ďalšie takéto mučenie hrozí. Má zranenia po celom tele, ktorých pôvod nebol vyvrátený ani vypracovaným znalecký posudkom. Nie je teda ţiadna taká skutočnosť, ktorá by odôvodňovala neposkytnutie doplnkovej ochrany. 1Sža/78/2010 8
navrhovateľa, konanie sa začalo v čase, keď odporcovi prináleţalo v rozhodnutí vysloviť tri výroky, vrátane výroku o existencii, či neexistencii prekáţok administratívneho vyhostenia
zákona o pobyte cudzincov, odporca mal preto rozhodovať o všetkých troch výrokoch. Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe rozsudok krajského súdu navrhol ako vecne správny potvrdiť. Nestotoţnil sa s tvrdením navrhovateľa, ţe navrhovateľ bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Odporca uviedol, ţe navrhovateľ mal
vlastného vyjadrenia ako príslušník kmeňa Ilaje, zastupovať svoj kmeň v hnutí Ilaje Youth Movement pri presadzovaní poţiadaviek kmeňa voči vláde štátu Ondo. Jeho úlohou bolo získať viac finančných prostriedkov pre svoj kmeň na zlepšenie ţivotnej úrovne. Vláda im však finančné prostriedky získané za ťaţbu ropy na území ich kmeňa nedávala, preto organizoval protestné demonštrácie, vylepoval plagáty, publikoval petície za účelom dodrţiavania práv a nárokov jeho kmeňa. Za túto činnosť mal byť políciou dvakrát zadrţaný a uväznený. Počas uväznenia mučený nebol. Neskôr bol na neho vydaný zatykač a mal byť obvinený spolu so šiestimi mladíkmi z kmeňa Ilaje za to, ţe mali zavraţdiť šiestich príslušníkov kmeňa Ijaw. Obvinenie bolo vykonštruované iba preto, aby ho mohli uväzniť. Ďalej mal byť obvinený spolu s matkou z aktivít proti ropným spoločnostiam, ako aj z nezákonného nosenia univerzitnej uniformy. O tomto obvinení sa dozvedel aţ potom, ako zatkli jeho matku, keď sa sám šiel informovať o jej zatknutí na políciu. Policajti ho zadrţali a uväznili. Počas väznenia ho mali kaţdý deň biť a mučiť, o čom svedčia mnohé jazvy na jeho tele. Pustili ho aţ potom, keď vo väzení ochorela jeho matka, ktorú prepustili a on sa mal o ňu slobodne starať. Matka však zomrela a on po jej smrti pokračoval v predchádzajúcej činnosti. Polícia ho však pre túto činnosť nezatkla, aj keď mu posielala predvolania. Viac uţ s políciou problémy nemal. K týmto tvrdeniam navrhovateľa, odporca uviedol, ţe činnosť, ktorú vykonával v prospech svojho kmeňa, tak ako ju popísal vo svojich výpovediach, ako aj postoj polície voči nemu v súvislosti s touto činnosťou, nevyvolávajú odôvodnené obavy z prenasledovania alebo perzekúcie zo strany štátnych orgánov domovského štátu. Jeho uväznenie z dôvodu podozrenia z vraţdy príslušníkov kmeňa Ijaw, nemoţno povaţovať za prenasledovanie 1Sža/78/2010 9 z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle, ale
odporcu išlo o trestnoprávne konanie. Politické dôvody jeho prenasledovania spochybňuje aj skutočnosť, ţe polícia sa po jeho prepustení viac o neho nezaujímala, aj keď mal naďalej vykonávať aktivity, pre ktoré ho mali uväzniť a mučiť. O tom, ţe nebol štátnymi orgánmi prenasledovaný, svedčí aj skutočnosť, ţe v roku 2006 nastúpil do nigérijskej jednoty National Yuoth Services Corps, pričom sluţbu je povinný absolvovať kaţdý Nigérijčan, ktorý mal skončiť vysokoškolské vzdelania, pričom táto sluţba je kontrolovaná vládou. O tom, ţe nebol prenasledovaný štátnymi orgánmi, svedčí aj jeho výpoveď o tom, počas volieb pracoval pre vládu pri kontrolovaní volebných urien.
odporcu navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, ani právny zástupca v opravnom prostriedku neuvideli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. októbra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti 1Sža/78/2010 10 k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). 1Sža/78/2010 11 Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1) ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ o krajine pôvodu (Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajinách Nigéria 2006 MZV USA vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu zo dňa 6.3.2007, správa Human Rights Watch: správa o krajine Nigéria 2008, spisový materiál Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR zo dňa 4.6.2007, 14.7.2008 a 8.7.2009, znalecký posudok č. 2/2009 znalca Doc. MUDr. M., CSc.), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu. 1Sža/78/2010 12 Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, ţe rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Saz 47/2008-61 zo dňa 17.4.2009 bolo predchádzajúce rozhodnutie odporcu č. ČAS: MU-147-43/PO-Ţ-2008 zo dňa 2.10.2008 o neudelení azylu, neposkytnutí doplnkovej ochrany a neexistencii prekáţok administratívneho vyhostenia navrhovateľa do Nigérie
osobitného predpisu zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu bolo
krajského súdu nedostatočne zistený skutkový stav veci. Odporca preto opätovne vypočul navrhovateľa, zadováţil aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a do konania pribral znalca z odboru zdravotníctva, ktorého úlohou bolo posúdiť či telo navrhovateľa vykazuje stopy po násilí (jazvy, prípadne iné stopy po zranení), ak áno, či tieto mohli byť spôsobené týraním navrhovateľa, resp. ako mohli vzniknúť, či stopy po násilí vykazujú znaky, z ktorých sa dá usúdiť, v ktorom roku mohli byť spôsobené, či stopy po násilí na tele vykazujú znaky, z ktorých je moţné jednoznačne usúdiť, ţe mu boli spôsobené bitím káblami, tyčami a palicami, či moţno hodnotiť vyjadrenia navrhovateľa o svojom týraní ako hodnoverné alebo sú produktom výmyslu a či zo zistených stôp po násilí na tele je moţné usúdiť, kto mu tieto spôsobil. Znaleckým vyšetrením bolo zistené, ţe na tele navrhovateľa sa zistila prítomnosť jazvy na pravej strane krku, viacero drobných jazvičiek na prednej ploche hrudníka, jazva na vonkajšej ploche predkolení. Jazvy vznikli zhojením poranení, ktoré vytvorilo mechanické násilie. Akého druhu bolo mechanické násilie, ktorým vytvorené poranenie po zhojení zanechali jazvy, sa
vzhľadu jaziev ustáliť nedá. Všetky jazvy sú dobre zahojené, ale v akom časovom období vznikli poranenia, zhojením ktorých vznikli jazvy sa spoľahlivo odhadnúť nedá, najmä, či to bolo v roku 2004 alebo 2005. Znalec uviedol, ţe navrhovateľ uviedol, ţe ho v roku 2004 a 2005 mučili bitím, palicou, káblom a tyčami. Vzhľad a orientácia jednotlivých jaziev nie sú tak charakteristické, aby sa dalo toto tvrdenie navrhovateľa potvrdiť. Nedá sa teda spoľahlivo a jednoznačne ustáliť ako vznikli, najmä či vznikli konaním iných osôb alebo pôsobením mechanického úrazu. 1Sža/78/2010 13 Vzhľadom na zistené rozpory v tvrdeniach navrhovateľa (porovnaním výpovede navrhovateľa pred odporcom a tvrdeniami navrhovateľa pred znalcom), odporca vo veci vykonal doplňujúci pohovor. Ako vyplynulo zo zápisnice z doplňujúceho pohovoru so ţiadateľom o azyl zo dňa 14.10.2009 navrhovateľ na otázky odporcu objasňoval rozdielne výpovede, ktoré produkoval jednak v predchádzajúcom azylovom konaní a jednak pred znalcom ohľadne miesta posledného bydliska v krajine pôvodu, ohľadne jeho aktivít, za ktoré mal byť zadrţaní políciou, ohľadne počtu, väznení, zadrţaní a mučení a ohľadne spôsobu mučenia. Navrhovateľ na dotazované rozpory uviedol, ţe na otázky znalca stručne odpovedal, neodpovedal mu podrobne, myslel si, ţe sa jedná o zdravotné vyšetrenie. Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, ţe v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Ani jeden z dôvodov sa
odporcu u navrhovateľa nepreukázal ani nepotvrdil, nakoľko navrhovateľ nemal problémy s oficiálnymi orgánmi krajiny z dôvodu rasy, národnosti, náboţenstva, šírenia politických názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Skutočnosť, ţe bol tak, ako ďalších 6 mladíkov z kmeňa Ilaje, z ktorého pochádza, obvinený z trestného činu vraţdy 6 mladíkov z kmeňa Ijaw spáchaného spolupáchateľstvom, obvinený z uvedených činov, a preto bol zadrţaný a väznený, nemoţno chápať ako prenasledovanie, ale ako beţný postup polície v prípade trestného činu takej závaţnosti. Skutočnosť, ţe mal byť počas väzenia bitý a mučený, po čom mal na tele jazvy, je
odporcu moţné chápať iba ako nezákonný postup jednotlivcov na ktorý sa mohol sťaţovať u ich nadriadeného. To, ţe bol skutočne zadrţaný a väznený, však ničím dôveryhodným nepodloţil, práve naopak, spochybnil to tým, ţe nevedel uviesť, na akej adrese v meste Akure sídli polícia, kde bol väznený a pritom uviedol, ţe sa išiel informovať, prečo uväznili jeho matku Nedôveryhodne
odporcu vyznieva aj skutočnosť, ktorú uviedol počas pohovoru 30.5.2008, ţe po údajnom ochorení jeho matky vo väzení bol spoločne s ňou prepustený na slobodu. Nepravdepodobná sa javí aj skutočnosť, ţe by po smrti jeho matky, ktorá zomrela 11.11.2005, nebol opätovne uväznený a polícia by o neho nejavila záujem. Počas pohovoru dňa 10.4.2008 navrhovateľ tvrdil, ţe po matkinej smrti v novembri 2005, prišli za ním policajti a obviňovali ho z rôznych vecí, on však odmietol s nimi ísť a údajne sa rozhodol, ţe odíde do zahraničia. Do zahraničia odišiel aţ 18.3.
odporcu nasvedčujú tomu, ţe v skutočnosti problémy s políciou nemal. Tvrdenie navrhovateľa, ţe po skončení sluţby v NYCS si nevedel nájsť prácu údajne preto, ţe ho úradníci poznali z činnosti IYM, nie je moţné
odporcu chápať ako prenasledovanie alebo perzekúciu, nakoľko úradníci, ktorí ho poznali, neboli zamestnávateľmi, ale iba úradníkmi, teda ho nemohli zamestnať. Skutočnosť, ţe ešte 27.3.2002 počas bojov medzi kmeňmi Ilaje a Ilaw bol usmrtený jeho otec, nie je dôvodom pre udelenie azylu navrhovateľovi, pretoţe
odporcu tento skutok nemoţno charakterizovať ako prenasledovanie navrhovateľa, nakoľko sám počas pohovorov neuviedol, ţe by mal on osobne s príslušníkmi kmeňa Ilaw nejaké problémy, išlo o stav, ktorý sa v tom čase týkal všetkých obyvateľov dotknutého regiónu. Na základe uvedeného, ako aj na základe rozporných výpovedí navrhovateľa bola jeho ţiadosť o azyl vyhodnotená ako nedôveryhodná a účelová a z hľadiska udelenia azylu irelevantná.
odporcu navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu a na území SR, nakoľko neuviedol ţiadne z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal, či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle. Odporca uviedol, ţe z výpovede navrhovateľa vyplynulo, ţe od prepustenia navrhovateľa z väzby v roku 2005 aţ do (18.3.2008) jeho odchodu z krajiny nemal v krajine pôvodu počas dva a pol roka väzby s políciou a táto o neho neprejavoval záujem, hoci ako sám uvádzal, býval doma a venoval sa predchádzajúcej činnosti. 1Sža/78/2010 15 Na základe uvedeného odporca dospel k záveru, ţe navrhovateľovi po návrate do krajiny pôvodu nič nehrozí, tak ako pred jeho odchodom do zahraničia. Z dostupných zdrojov vyplýva, ţe trest smrti je stále v nigérijských zákonoch zakotvený, avšak od roku 1999 Ústava federálnej republiky Nigéria zakazuje jeho vykonanie. Nebol tu
odporcu ţiaden predpoklad, ţe by bol v prípade svojho návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v podobe uloţenia trestu smrti alebo jeho výkonu. Taktieţ bolo moţné
odporcu vylúčiť váţne a individuálne zaobchádzanie alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, pretoţe v Nigérii v čase rozhodovania odporcu o jeho ţiadosti ţiadny ozbrojený konflikt neprebiehal. Na základe uvedeného odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu
dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto 1Sža/78/2010 16 skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť. Navrhovateľ poţiadal o udelenie azylu z dôvodu, ţe polícia vydala zatykač na jeho osobu pre podozrenie z trestného činu vraţdy 6 mladíkov z kmeňa Ilaw, ktorého sa mal dopustiť spolupáchateľstvom. Bol tajomníkom hnutia IYM, ktorej cieľom bolo získať peniaze za ťaţbu ropy pre kmeň Ilaje, ktorej bol členom. Organizoval protestné akcie, vylepoval plagáty, za čo bol zadrţaný a uväznený, údajne ho nebili. Ďalším dôvodom bolo, ţe potom, čo sa bol informovať na polícii z akého dôvodu bola zadrţaná jeho matka, zadrţali a uväznili aj jeho a počas zadrţania mal byť bitý a mučený a čom majú svedčiť stopy na jeho tele. Dôvodom bola aj smrť jeho otca v roku 2002, ktorý mal byť zabitý počas nepokojov a bojov medzi kmeňmi Ilaje a Ilaw. Odporca venoval týmto dôvodu jeho ţiadosti o azyl náleţitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol, ak aj znaleckým dokazovaním s cieľom objasniť pôvod jaziev, ktoré ostali na tele navrhovateľa. Znalec uviedol, ţe vzhľad a orientácia jednotlivých jaziev nie sú tak charakteristické, aby sa dalo tvrdenie navrhovateľa o tom, ţe ho v roku 2004 a 2005 mučili bitím, palicou, káblom a tyčami, potvrdiť.
znalca nedá sa teda spoľahlivo a jednoznačne ustáliť ako vznikli, najmä či vznikli konaním iných osôb alebo pôsobením mechanického úrazu. Odporca vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a ustálil, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu, pretoţe nepreukázal, ţe v krajine pôvodu bol prenasledovaný z niektorých z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle. 1Sža/78/2010 17 Krajský súd sa rovnako zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku a rovnako aj dôvodom, pre ktorý poţiadal navrhovateľ o azyl. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil z čoho vyvodil svoj záver zhodný so záverom odporcu o to, ţe navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle. K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky a v podrobnostiach na ne odkazuje. Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom prípadné mučenia navrhovateľa počas zadržania políciou, ako správne uvádza odporca preukázané jednak nebolo a pokiaľ by aj k k nemu došlo, išlo o nezákonný postup jednotlivca, voči ktorému sa mal navrhovateľ brániť (sťažnosťami na postup polície). Navrhovateľ sa však na nadriadený orgán polície neobrátil a preto nemožno vyvodiť záver, že štátne orgány v krajine pôvodu odmietli navrhovateľovi poskytnúť ochranu pred prípadným nezákonným postupom, resp. že sa na ňom priamo podieľali. Naviac k údajnému mučeniu navrhovateľa počas zadržania malo dôjsť v roku 2005 a do odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu
odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto povaţoval odvolacie námietky navrhovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné. Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné povaţovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 12. októbra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.