Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Obo/50/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu R. R., bytom P., zastúpeného advokátom J. R., K., proti ţalovanému M., N., zastúpeného advokátom J. K., N., o zaplatenie 52.057,74 Eur (1,568.291,50 Sk), na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- septembra 2006, č. k. 24 Cb 123/99-332, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre z
- septembra 2006, č. k. 24 Cb 123/99-332 s a p o t v r d z u j e . Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi na účet zástupcu 6 246,56 Eur náhrady trov dovolacieho konania. Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 5Obo/50/2010 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1,568.291,50 Sk istiny s 19% úrokom zo sumy 588.317,90 Sk od
- decembra 1997 aţ do zaplatenia, zo sumy 176.682,10 Sk od
- januára 1998 aţ do zaplatenia, zo sumy 223.824 Sk od
- februára 1998 aţ do zaplatenia, zo sumy 140.000,-- Sk od
- apríla 1998 aţ do zaplatenia, zo sumy 155.000,-- Sk od
- mája 1998 aţ do zaplatenia, zo sumy 134.733,70 Sk od
- júna 1998 aţ do zaplatenia a zo sumy 149.733,80 Sk od
- júla 1998 aţ do zaplatenia a sumu 232.436,-- Sk náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe zodpovednosť za porušenie záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemoţno zbaviť ani ak by bolo preukázané, ţe porušenie tohto záväzku spôsobila okolnosť vylučujúca zodpovednosť podľa § 374 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa však od tejto koncepcie zodpovednosti za porušenie zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku odchýlili. V zmluve si dohodli zodpovednosť subjektívnu, vyţadujúcu zavinenie zhotoviteľa, čo bolo v súlade so zákonom, lebo ustanovenie § 300 Obchodného zákonníka nepatrí v zmysle § 263 ods.1 Obchodného zákonníka medzi kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka, od ktorých sa nemoţno odchýliť. V zmysle dohody o zmluvnej pokute je ţalovaný ako objednávateľ povinný preukázať zavinenie ţalobcu - zhotoviteľa za omeškanie so zhotovením diela. Ţalovaný však neprodukoval jednoznačné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukázali. Ním predloţené nepriame dôkazy spochybnilo vyjadrenie I. S., zo
- augusta 1997, ktoré za hlavnú príčinu deštrukcie objektov, majúce za následok omeškanie ţalobcu s ukončením diela, povaţuje vytrvalé daţde veľkej intenzity, ktoré spôsobili zvýšenie hladiny spodnej vody a tým pokles únosnosti podlaţia. Z uvedených dôvodov súd nepovaţoval ţalovaným za preukázané, ţe mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a teda, ţe jej započítaním ţalobcom uplatnená pohľadávka, zanikla. Preto vyhovel ţalobe, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Na odvolanie ţalovaného odvolací súd vec preskúmal a rozsudkom zo
- októbra 2007, č. k. 6 Obo 100/07-363 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 224.061,-- Sk náhrady trov konania. 3 5Obo/50/2010 Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pohľadávka ţalobcu predstavuje zaplatenie dlhu vzniknutého nezaplatením časti poskytnutého dodávateľského úveru na financovanie časti
- Stavby na základe zmluvy o dielo z
- februára 1996, č. X. a pohľadávka ţalovaného predstavuje zmluvnú pokutu, ktorá bola zmluvne dohodnutá pre prípad omeškania ţalobcu s ukončením stavby. Zmluvná pokuta zabezpečovala len prípad omeškania zhotoviteľa, spôsobeného jeho vlastnou vinou. Odvolací súd argumentoval vykonaním dostatočného dokazovania súdom prvého stupňa ohľadom zistenia, či omeškanie ţalobcu s ukončením diela bolo spôsobené jeho vlastnou vinou alebo poškodením diela zvýšením spodných vôd v mesiaci júl
- Odvolací súd povaţoval za nesprávny názor súdu prvého stupňa, ţe ţalovanému nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a z toho dôvodu ani nezanikla uplatnená pohľadávka vzájomným započítaním. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa pochybil, keď z dôkazov produkovaných účastníkmi konania, si vybral len odborný posudok, ktorý si dal vypracovať ţalobca. Pritom nechal bez povšimnutia záznamy v stavebnom denníku stavby, stanovisko S. o vodnom stave na Váhu v mesiaci júl 1997 a zápisy z preberacieho konania stavby „Č. Š.“ (predmetnej stavby). Ďalej uviedol, ţe zo zápisov v stavebnom denníku predmetnej stavby nevyplýva nič, čo by nasvedčovalo poškodeniu stavby v mesiaci júl 1997, v dôsledku vysokej hladiny spodných vôd v dôsledku „ storočnej vody“, čo tvrdí ţalobca. Pritom predmetné zápisy robil pracovník ţalobcu. Zo stavebného denníka vyplýva opak a to, ţe práce na stavbe prebiehali bez akéhokoľvek narušenia. Zhotoviteľ – ţalobca, v tom čase ani ţiadnym iným listinným dôkazom nepreukázal, ţe upozorňoval ţalovaného na poškodenie diela, v dôsledku storočnej vody a ţe z tohto dôvodu budú práce ukončené oneskorene. Ţalobca sa preto dostal do omeškania vlastnou vinou a tým ţalovanému vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle dohody obsiahnutej v dodatku č. X. zmluvy o dielo. Výšku zmluvnej pokuty ţalobca nenamietal. Odvolací súd vyhodnotil, ţe započítaním vzájomným pohľadávok uplatnená pohľadávka zanikla, preto ţalobu zamietol. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením z
- marca 2010, sp. zn. 1 Obdo V 11/08 zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe sa stotoţnil v názorom dovolateľa a dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vyhodnotil ako nesprávny. Súhlasí s názorom dovolateľa, ţe ţalovaný nemal právo započítať podľa § 580 Občianskeho zákonníka svoju 4 5Obo/50/2010 pohľadávku proti pohľadávke ţalobcu, pretoţe ţalovanému nevznikla pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty, keďţe ţalobca nebol v omeškaní vlastnou vinou. V prvostupňovom konaní bolo produkované dostatočné mnoţstvo dôkazov preukazujúcich, ţe k omeškaniu zhotoviteľa (ţalobcu) došlo z objektívnych príčin, nie vlastnou vinou. Dovolací súd ďalej uviedol, ţe odvolací súd nerešpektoval skutkové zistenia vyplývajúce z odborného posudku I. S., ako relevantný dôkaz, o ktorý opieral svoje rozhodnutie súd prvého stupňa. Je toho názoru, ţe váha tohto dôkazu spočíva zvlášť v tom, ţe uvedený posudok bol vypracovaný v období, keď bolo dielo ešte otvorené (nezasypané). Keďţe súd prvého stupňa odborný posudok ako dôkaz akceptoval, ale odvolací nie, vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodovaní z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle § 213 ods. 3 O. s. p. a dokazovanie zopakoval, prípadne doplnil, alebo aby si vykonaním ďalších dôkazov zadováţil dostatočný podklad pre svoje vlastné skutkové zistenia. Odvolací súd potom ako mu dovolacím súdom bola vec vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 O. s. p.), vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, odvolanie ţalovaného znovu prejednal. Dovolací súd v rozhodnutí uviedol, ţe ţalovaný nemal právo započítať podľa § 580 Občianskeho zákonníka svoju pohľadávku proti pohľadávke ţalobcu, pretoţe ţalovanému nevznikla pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty, keďţe ţalobca nebol v omeškaní vlastnou vinou. Ďalej uviedol, ţe v prvostupňovom konaní bolo produkované dostatočné mnoţstvo dôkazov, preukazujúcich, ţe k omeškaniu zhotoviteľa (ţalobcu) došlo z objektívnych príčin (v dôsledku ţivelnej udalosti ako vis maior), nie jeho vlastnou vinou. Skutočnosť, ţe uplatnená pohľadávka nebola ţalovaným spochybňovaná čo do dôvodu a výšky, bránil sa len zánikom pohľadávky formou vzájomného zápočtu, na čo podľa názoru dovolacieho súdu ţalovaný nemal právo, odvolací súd vyhodnotil, ţe ţalovanému povinnosť zaplatiť uplatnenú pohľadávku spolu s úrokmi z omeškania naďalej trvá. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi uplatnenú pohľadávku podľa ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdil. V dovolacom a odvolacom konaní úspešný ţalobca má právo na náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a s § 243d ods. 1 5 5Obo/50/2010 O. s. p.). V dovolacom konaní ţalobcovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za dovolanie v sume 188 184,-- Sk (6 246,56 Eur), preto mu odvolací súd tieto trovy priznal. V odvolacom konaní si ţalobca ţiadne trovy nevyčíslil a odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- júla 2010 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková