Najvyšší súd 8Sžo/216/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I.. R. H., bytom T., zastúpený Mgr. E. G., advokátom, A., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Kalvárska 2, Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného Č.p.: KRP-11/DI-SK-2009 z
- februára 2009, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z
- júna 2009, č.k. 11S/47/2009-23, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z
- júna 2009, č.k. 11S/47/2009-23, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením krajský súd postupom podľa ustanovenia § 104 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) zastavil konanie v predmetnej veci z dôvodu nesplnenia podmienok, za ktorých súd môţe vo veci konať a zároveň vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia neformálneho oznámenia ţalovaného Č.p.: KRP-11/DI-SK-2009 z 25.2.2009, ktorým mu ţalovaný oznámil, ţe nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo 4.11.2008 v rámci mimo odvolacieho konania podľa § 65 zák.č. 71/1967 2 8Sžo/216/2010 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 71/1967 Zb.“ alebo „správny poriadok“). Krajský súd zdôraznil, ţe toto oznámenie nemá charakter rozhodnutia, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko je nepochybné, ţe ţalovaný ním nerozhodoval o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach ţalobcu. Z uvedeného vyplýva, ţe neboli dané zákonné predpoklady pre podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v zmysle § 247 O.s.p., a teda ani podmienky pre konanie súdu, na splnenie ktorých musí súd prihliadať v kaţdom štádiu konania. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca odvolanie, v ktorom namietal, ţe napadnuté uznesenie bolo vydané na základe nesprávne právne posúdeného stavu veci, tak ako aj rozhodnutie ţalovaného č. KRP-11/DI-SK-2009 z 25.2.2009 vydané v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, označené ako „Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania – oznámenie“. Uvedený napadnutý správny akt ţalovaného bol vydaný v rámci správneho konania vedeného v I. stupni na Okresnom riaditeľstve PZ v Topoľčanoch č. ORP-P-4/DI-SK-2008, v ktorom bolo vydané rozhodnutie zo 4.11.2008 o uloţení pokuty ţalobcovi vo výške 132 € (4000 Sk), a to z dôvodu, ţe podľa názoru správneho orgánu vraj porušením – nerešpektovaním dopravného značenia V13 spôsobil 27.11.2007 v čase 11,45 hod v Bratislave v areáli Š. na Plynárenskej ul. svojím vozidlom F. M. EČ: T. priestupok, lebo nerešpektoval dopravné značenie na parkovisku uvedenej firmy a po nehode, ktorú zavinil doteraz neznámy vodič premiestnil svoje vozidlo bez vyznačenia stôp, pričom pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo a na vozidle ţalobcu vznikla škoda vo výške cca 30 000 Sk (100 €). Ţalobca zdôraznil, ţe základom celej veci je, ţe policajné orgány v rámci konania o údajnom priestupku ţalobcu posudzovali celú vec, ako keby sa ţalobca dopustil zavinenia dopravnej nehody a ako keby jeho konaním – premiestnením poškodeného vozidla boli porušené dopravné predpisy. Ţalobca ako obvinený zo spáchania priestupku na uvedenom parkovisku zaparkoval podľa pokynov stráţnej sluţby, ktorá toto parkovisko stráţila, a podľa pokynov ktorej, po zistení, ţe mu neznáma osoba spôsobila na vozidle škodu, premiestnil poškodené vozidlo inam. Ţalobca dôvodil, ţe v danej veci nielen utrpel škodu na svojom majetku, pričom vznik škody vôbec nezavinil, ale ešte má byť potrestaný z tejto udalosti, aj keď on nemá na jej vzniku ţiadny podiel, pričom celá vec sa javí ako „pomsta policajného orgánu za to, ţe si ţalobca dovolil prizvať k nehode policajný orgán. V danej veci pritom nenastala ani jedna zo situácií, pre ktorú upravuje zákon v ustanovení § 51 ods.3 písm. b/ povinnosť pre účastníka 3 8Sžo/216/2010 dopravnej nehody, lebo nedošlo tu ani k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, nedošlo k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, ani neunikli nebezpečné veci, nevznikla hmotná škoda, zrejme prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca od menovaného mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom. Súd I. inštancie mal podľa názoru ţalobcu zohľadniť skutočnosť, ţe v tejto veci sa nejedná len o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu I. inštancie, ale aj o rozhodnutie správneho orgánu I. inštancie, proti ktorému bolo podané odvolanie na mieste samom, čo však tento správny orgán odmietol zaznamenať do zápisnice. Ţalobca na základe všetkých vyššie uvedených skutočností ţiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu I. inštancie zmenil tak, ţe toto uznesenie zruší a vec vráti na prejednanie ţalovanému. Záverom v rámci odvolania uviedol, ţe ak nebude tomuto jeho odvolaniu vyhovené, obráti sa na príslušné orgány Európskej únie. Ţalovaný správny orgán písomné vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250 ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, ţe ţalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia oznámenia ţalovaného z 25.2.2009, Č.p.: KRP-11/DI-SK-2009, ktorým mu ţalovaný oznámil, ţe ako príslušný správny orgán v zmysle § 65 ods.1 zák.č. 71/1967 Zb. v rámci mimo odvolacieho konania nezistil dôvody na zrušenie právoplatného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát OR PZ Topoľčany pod č.p.: ORP-P-4/DI-SK-2008 dňa 4.11.
- Ţalobca v rámci ţaloby uviedol, ţe oznámenie ţalovaného povaţuje za rozhodnutie, ktoré ţiadal krajským súdom postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať. Krajský súd v odôvodnení napadnutého zastavujúceho uznesenia skonštatoval, ţe v posudzovanej veci bolo potrebné postupovať podľa ustanovenia § 104 ods.1 O.s.p., 4 8Sžo/216/2010 z dôvodu nesplnenia podmienok, za ktorých môţe súd vo veci konať. Zákonný dôvod pre tento postup videl v podstate v neexistencii spôsobilého predmetu konania, nakoľko žalobca sa domáhal v predmetnom konaní preskúmania zákonnosti neformálneho oznámenia žalovaného správneho orgánu, nemajúceho charakter rozhodnutia, a preto nepodliehajúceho súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, ţe neuniklo jeho pozornosti, ţe táto skutočnosť nebola v rámci odvolania ţalobcom vôbec namietaná. Z obsahu odvolania totiţ nesporne vyplýva, ţe ţalobca nesprávne právne posúdenie veci videl v skutkových okolnostiach prípadu. Čo sa týka námietky ţalobcu, ţe „proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie na mieste samom, čo však tento správny orgán odmietol zaznamenať do zápisnice“ odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ţalovaného, vrátane spisu prvostupňového správneho orgánu, dospel k záveru, ţe túto námietku nemoţno akceptovať, pretoţe ţalobcom tvrdená skutočnosť z nich nevyplýva. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo 4.11.2008 - podpísanej aj právnym zástupcom ţalobcu - bolo totiţ nesporne zistené, ţe po vyhlásení rozhodnutia o priestupku č.p.: ORP-P-4/DI-SK-2008 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa nevzdáva odvolania proti uvedenému rozhodnutiu, ktorého písomné vyhotovenie ţiadal doručiť. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo dostatočne, riadne a zrozumiteľne odôvodnené a spĺňa všetky zákonné poţiadavky. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 127/07-21 zo
- júna 2007, č.k. II. ÚS 251/04-34 z
- apríla 2007, podľa ktorých právo sťaţovateľa na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súčasne však ústavný súd konštatuje, ţe toto právo neznamená, ţe na kaţdý argument sťaţovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Ústavný súd pripomína, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05). Najvyšší súd 5 8Sžo/216/2010 Slovenskej republiky sa s týmto názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky v plnej miere stotoţnil. Na základe horeuvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe Krajský súd v Nitre postupoval správne, keď podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil, pretoţe išlo o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo moţné odstrániť. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/47/2009-23 z 30.júna 2009 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods.1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave
- septembra 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská