← Slovensko

o zaplatenie 4 138,34 eur

Najvyšší súd 5 Cdo 258/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: MUDr. Z. S., bývajúci v N., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. Z. L., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v N., proti ţalovanému: M., spol. s r.o. so sídlom v N., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. L. M., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v N., o zaplatenie 4 138,34 eur, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 16 C 63/2005, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z

  1. novembra 2008 sp.zn. 9 Co 122/2008, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Nitre z
  2. novembra 2008 sp.zn. 9 Co 122/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) rozsudkom z
  3. apríla 2006 č.k. 16 C 63/2005-145 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi do 15 dní 28 364,-- Sk (941,51 eur). Ţalobu vo zvyšku zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 19 794,-- Sk (657,04 eur). Krajský súd v Nitre (odvolací súd) rozsudkom z
  4. októbra 2006 sp.zn. 6 Co 164/2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním ţalobcu napadnutej zamietajúcej časti tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 44 289,-- Sk (1 470,12 eur) a náhradu trov konania v sume 9 142,-- Sk (303,45 eur). V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, ktorý mal za to, ţe ţalobca preukázal investície do nebytového priestoru ţalovaného iba v sume 57 620,-- Sk (1 912,63 eur) z dôvodu ich vymaľovania, opravy podláh a klampiarskych prác (od ktorých nákladov bolo potrebné odpočítať ţalobcom nezaplatené 2 5 Cdo 258/2009 nájomné), odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca preukázal aj investície do opravy a revízie elektrického zariadenia nebytového priestoru, náklady na murárske, obkladačské práce a odborné zámočnícke práce a tieţ náklady na zakúpenie garniţe a vykonanie iných pomocných prác. Najvyšší súd Slovenskej republiky (dovolací súd), konajúci o dovolaní ţalovaného, rozsudkom z
  5. apríla 2008 sp.zn. 5 Cdo 93/2007 zrušil rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi 44 289,-- Sk (1 470,12 eur) a vo výroku o trovách konania, a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd tak rozhodol majúc za to, ţe konanie odvolacieho súdu malo vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd totiţ z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil iné skutkové, a na ich základe aj iné právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby vo veci v potrebnom rozsahu opakoval dokazovanie. Odvolací súd pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí prehodnotil výpovede svedkov, napriek tomu, ţe týchto sám nevypočul, a tak si nezadováţil rovnocenný podklad pre rozhodnutie o skutkových otázkach, najmä k otázke sporných účtovných dokladov, ktoré uznal bez toho, aby v odôvodnení uviedol, akým postupom sa k uznaniu týchto ţalovaným spochybnených investícií dopracoval. Kým súd prvého stupňa vychádzajúc z výpovední ním vypočutých svedkov vo svojom rozhodnutí podrobne odôvodnil, prečo ţalobu v časti o náhradu nákladov opravy a revízie elektrického zariadenia, murárskych a obkladacích prác, odborných zámočníckych prác a garníţ neuznal ako dôvodnú, odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie ničím neodôvodnil, pričom vychádzal len z výpovedí účastníkov a svedkov, ktoré boli vykonané pred súdom prvého stupňa, a neodstránil ani rozpory v skutkových zisteniach, ktoré vyšli najavo v odvolacom konaní. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „O.s.p.“), a preto boli jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery predčasné. Dovolací súd tieţ ustálil, ţe rozsudok odvolacieho súdu je i nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Po vrátení veci na ďalšie konanie odvolací súd nariadil na prejednanie odvolania ţalovaného pojednávanie na deň
  6. novembra
  7. Na tomto pojednávaní, potom, ako sa oboznámil so ţiadosťou zástupcu ţalovaného o odročenie pojednávania, vyhlásil uznesenie podľa ktorého „podľa § 156 ods. 3 O.s.p. odvolací súd rozhodne vo veci bez nariadenia 3 5 Cdo 258/2009 pojednávania a rozsudok vyhlási dňa 27.11.2008 o 9.00 hod. č. dv.
  8. s tým, ţe miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bude zverejnené na úradnej tabuli, najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.“ Odvolací súd potom dňa
  9. novembra 2008 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním napadnutej zamietajúcej časti. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému, jeho zástupcovi, náhradu trov odvolacieho konania v sume, ktorú súd vyčísli v písomnom vyhotovení rozsudku. V odôvodnení písomne vyhotoveného rozsudku uviedol, ţe v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. dôvody jeho rozhodnutia sa obmedzujú iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý správne zistil skutkový stav a vec posúdil aj právne správne a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. Rozsudok odvolacieho súdu ţalobca napadol dovolaním. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a pred rozhodnutím o jeho dovolaní odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Prípustnosť svojho dovolania ţalobca vyvodil z ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. a odôvodnil ho dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. V dôvodoch dovolania okrem iného uviedol, ţe odvolací súd nesplnil svoju povinnosť podľa § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a adekvátne sa vyporiadať so všetkými dôvodmi odvolania. Odvolací súd ignoroval aj svoju viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v jeho uznesení, ktorým bolo skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené, čím naplnil nielen dôvod prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p., ale aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c /O.s.p. Odvolací súd postupoval v konaní svojvoľne a arbitrárne, čím porušil jeho základné právo na právnu ochranu a spravodlivý proces. Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť. Uviedol, ţe podľa jeho názoru dovolanie ţalobcu podľa § 238 ods. 2 O.s.p. nie je prípustné. Dovolací súd vyslovil svoj záväzný právny názor len pre prípad, ţe by odvolací súd chcel zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý spôsob rozhodnutia si odvolací súd ale nezvolil. Keďţe odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, nemal dôvod opakovať dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Ak sa teda odvolací súd stotoţnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil len 4 5 Cdo 258/2009 na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, nie je náleţitá poţiadavka ţalobcu na podrobné zdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po tom ako uznesením z
  10. septembra 2009 sp.zn. 5 Cdo 258/2009 odloţil vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je prípustné a rovnako aj dôvodné. Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na kasačný princíp, na ktorom je dovolacie konanie vo veľkej časti zaloţené (novela vykonaná zákonom č. 384/2008 Z.z. zaviedla i prvky revízneho princípu, ktorý sa ale v danej veci neuplatnil), je nevyhnutné zabezpečiť, aby právne závery dovolacieho súdu boli v ďalšom konaní rešpektované. Preto i pre konanie po zrušení rozhodnutia súdu niţšieho stupňa dovolacím súdom platí zásada viazanosti niţšieho súdu vysloveným právnym názorom vyplývajúcim z ustanovenia § 226 O.s.p. Niţší súd je viazaný názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva, ako aj pri aplikácii procesných predpisov. Viazanosť niţších súdov právnym názorom dovolacieho súdu platí za predpokladu, ţe sa po zrušení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu skutkový základ vo veci nezmení natoľko, ţe je vylúčená aplikácia právneho názoru dovolacieho súdu na nový skutkový základ (pozri tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  11. januára 2002 sp. zn. 2 Cdo 104/2001, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 2/2002, s.26). Nerešpektovanie právneho názoru dovolacieho súdu zakladá dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p 5 5 Cdo 258/2009 I keď Občiansky súdny poriadok nemá ustanovenie, ktoré by vyslovovalo viazanosť súdu, ktorý pôvodný právny názor vyslovil, ak sa vec v dôsledku opravného prostriedku podaného proti ďalšiemu rozhodnutiu znova stane predmetom opravného konania (porovnaj napr. R 68/1971), resp. inak povedané, zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nie je moţné vyvodiť, ţe by odvolací súd nemohol uţ raz vyslovený právny názor vo veci v neskoršom odvolacom konaní zmeniť, k takej zmene môţe dôjsť len v dôsledku právne tak významných udalostí (napr. nálezu ústavného súdu, či rozhodnutia dovolacieho súdu v iných obdobných veciach), v dôsledku ktorých sa odvolaciemu súdu sa bude javiť, ţe jeho skorší záver je uţ neudrţateľný. Odvolací súd takú zmenu, vyvolanú dôleţitou skutočnosťou, ale musí vo svojom novom rozhodnutí riadne odôvodniť. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozsudku z
  12. apríla 2008 sp.zn. 5 Cdo 93/2007, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu z
  13. októbra 2006 sp.zn. 6 Co 164/2006 (ktorým bol sčasti zmenený rozsudok súdu prvého stupňa), jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody, z ktorých mal za to, ţe skutkové zistenia odvolacieho súdu majú váţne nedostatky spočívajúce najmä v tom, ţe si odvolací súd nezadováţil rovnocenný podklad pre svoje rozhodnutie o skutkových otázkach a svoje rozhodnutie riadne ani neodôvodnil. Odvolací súd, hoci v ďalšom priebehu konania nedošlo k zmene procesnej situácie, vady svojho konania a rozhodnutia neodstránil a bez ďalšieho zmenil svoj predošlý záver o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o veci samej a odvolaním ţalobcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil majúc za to, ţe je vecne správny, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ( II. ÚS 85/06). 6 5 Cdo 258/2009 To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP (napr. Ruiz Torija c. Španielsko z
  14. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
  15. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
  16. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
  17. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
  18. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Vzhľadom na neodôvodnené nerešpektovanie záväzného právneho názoru dovolacieho súdu a nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pre ktoré je toto rozhodnutie nepreskúmateľné, musel dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  19. septembra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.