tvrdenia navrhovateľa, ktoré nepreukázal, bola vo výške 550 000,-- Sk (predajná cena motorového vozidla). Navrhovateľ nesúhlasil ani s ohodnotením pouţiteľných zvyškov vozidla na sumu 142 900,-- Sk a tvrdil, ţe ich reálna (predajná) hodnota bola 50 000,-- Sk. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný správny postup odporkyne, keď
záverov znaleckého posudku znalca Ing. R. H. všeobecná hodnota 2 2 Cdo 93/2009 motorového vozidla, z ktorej bol vykonaný výpočet výšky škody, je 342 693,-- Sk, teda niţšia ako všeobecná hodnota motorového vozidla
tvrdenia navrhovateľa. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 23. apríla 2008 sp.zn. 10 Co 6/2008 na odvolanie navrhovateľa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a nevyhovel návrhu navrhovateľa na ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Zdôraznil, ţe súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa a podstatná je poučovacia povinnosť súdu
4 O.s.p. Odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním iba takých dôkazov, ktoré účastníci konania navrhli, ale súd prvého stupňa ich nevykonal alebo, ak ide o dôkazy, ktoré vôbec neboli navrhnuté pred súdom prvého stupňa (§ 205a O.s.p.). V danej veci bolo namietané len nesprávne vykonanie znaleckého posudku (vyhotoveného na ţiadosť odporkyne ) a ustanovenie znalca bolo navrhované aţ v odvolacom konaní po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ţiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nevyhovel z dôvodu, ţe bola podaná aţ v priebehu odvolacieho konania a v tomto štádiu konania uţ by právny zástupca nemohol predkladať ďalšie návrhy na dokazovanie (poučovacia zásada
4 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., 149 O.s.p. a § 151 O.s.p. (navrhovateľ úspech nemal a odporkyňa trovy nevyčíslila). Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Jeho prípustnosť vyvodzoval z § 237 O.s.p. Ţiadal, aby bol rozsudok odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Namietal, ţe v danej veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.), pretoţe JUDr. E. S. (rozhodla na súde prvého stupňa) prejednávala inú jeho vec, v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval prieťahy a v ktorej uţ rozhoduje iný sudca. Tieţ odňatie mu moţnosti konať pred súdom postupom súdov niţších stupňov spočívajúcom v tom, ţe nebol dostatočne, úplne a správne protokolovaný priebeh pojednávaní a do protokolácie neboli zahrnuté ním navrhované dôkazy, tvrdené skutočnosti, fakty dôleţité pre správne rozhodnutie vo veci a námietky proti protokolácii. Dňa 28.2.2007 súd prvého stupňa neoprávnene vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, i keď sa riadne ospravedlnil, čím mu znemoţnil vyjadriť sa k svedeckým výpovediam a klásť svedkom otázky, nepripustil do konania navrhnutého 3 2 Cdo 93/2009 vedľajšieho účastníka (Mgr. J. B.) a ani neoveril, či nie je jeho zástupcom. Tieto nedostatky neodstránil ani odvolací súd. Bez toho, aby u neho došlo k zmene majetkových a sociálnych pomerov, odvolací súd nevyhovel návrhu na ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov ako odborného subjektu na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Namietal tieţ nevykonanie znaleckého dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci. Odporkyňa navrhla dovolanie navrhovateľa zamietnuť, pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a dovolanie v danej veci nie je ani prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani
2 O.s.p z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo 4 2 Cdo 93/2009 uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia vád konania uvedených v § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/ O.s.p. v dovolacom konaní nevyšla najavo. Navrhovateľ v dovolaní namietal, ţe v danej veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.) a ţe (v dovolaní konkretizovaným ) postupom súdov niţších stupňov mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich zaujatosti.
3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (v znení účinnom do 15.10.2010) alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (po doplnení zákonom č. 384/2008 Z.z účinným od 15.10.2010).
1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov
1 O.s.p. uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Z obsahu spisu vyplýva, ţe zo strany navrhovateľa bola vznesená námietka zaujatosti voči sudkyni súdu prvého stupňa JUDr. E. S. so zreteľom na jej pomer k nemu ako účastníkovi konania, keďţe rozhodovala v inej jeho veci (vedenej pod č.k. 17 C 92/1998), v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval prieťahy v konaní. Z prejednávania a rozhodovania danej veci ale vylúčená nebola a Krajský súd v Prešove ani o uvedenej námietke nerozhodoval z dôvodu (ako vyplýva z odôvodnenia jeho uznesenia z 27.9.2006 č.k. 9 Co 12/2006) jej nekonkretizácie, keď dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní. Otázka naplnenia predpokladov pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci sa posudzuje pre kaţdé konanie (aj dovolacie) osobitne, nie je moţné vyvodzovať ich len na základe rozhodnutí v inej veci toho istého účastníka, keď z citovaného ustanovenia § 14 5 2 Cdo 93/2009 ods. 3 O s.p. (v znení účinnom od 15.10.2010) vyplýva, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v jeho rozhodovaní v iných veciach. Preto ani námietka vznesená v dovolaní neobsahuje okolnosti spôsobilé zaloţiť dôvodné pochybnosti o nezaujatosti JUDr. E. S. ako sudkyne súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe nezaujatosť uvedenej sudkyne v čase jej rozhodovania spochybnená nebola a teda konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p. Navrhovateľ ďalej namietal odňatie mu moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) uvedeným postupom súdov niţších stupňov. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie stav, kedy účastník konania nemohol pred súdom uplatniť svoje procesné práva, jednak pretoţe mu to súd znemoţnil postupom odporujúcim Občianskemu súdnemu poriadku, alebo tieţ z dôvodu existencie rozhodnutia súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva. Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou Slovenskej republiky ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo sa realizuje buď tým, ţe si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd na jeho návrh ustanoví zástupcu z radov advokátov (§ 30 ods. 1 O.s.p.). Účastník konania má moţnosť obrátiť sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci
osobitného predpisu. Súd je však povinný umoţniť účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením
Odvolací súd o návrhu navrhovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov rozhodol rozsudkom z 23. apríla 2008, ktorým súčasne rozhodol vo veci samej. Keďţe v predmetnej veci krajský súd konal ako súd odvolací a nie ako súd prvostupňový (§ 9 ods. 2 O.s.p.), nie je voči tomuto jeho rozhodnutiu prípustné odvolanie. Tým, ţe o návrhu navrhovateľa na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov rozhodol odvolací súd, ktorý túto ţiadosť zamietol, ocitol sa navrhovateľ v postavení, kedy nemohol poţiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t.j. podaním odvolania. Súd zároveň navrhovateľovi fakticky znemoţnil zvoliť si vo veci advokáta alebo potrebu právneho zastúpenia riešiť cestou Centra bezplatnej právnej pomoci. 6 2 Cdo 93/2009 Navrhovateľ podaním z 26.2.2007 (čl. 133) navrhol pripustiť do konania na jeho strane vedľajšieho účastníka Dr. J. B..
1 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.
ods. 2 (účinného do 15.10.2010) tohto ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe o prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť jeho vstupu do konania. O námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa je odvolanie prípustné (môţe ho podať aj vedľajší účastník). Do doby, neţ bude o prípustnosti vedľajšieho účastníka právoplatne rozhodnuté, nemoţno v konaní pokračovať. Súd prvého stupňa o námietke odporkyne rozhodol uznesením na pojednávaní 28.2.2007 tak, ţe vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa nepripustil bez toho, aby uznesenie vyhotovil a doručil ho účastníkom konania, ktorým postupom im odňal moţnosť poţiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t.j. podaním odvolania. Uvedenými postupmi zaťaţili súdy niţších stupňov konanie vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníka konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). S ohľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe je daná prípustnosť dovolania
f/ O.s.p. Zároveň je táto závaţná vada konania dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemoţno povaţovať za správne. Ďalšími dôvodmi dovolania sa najvyšší súd nezaoberal, pretoţe uvedené vady samy osebe odôvodňujú podanie dovolania. 7 2 Cdo 93/2009 Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 234d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júla 2010 JUDr. Martin Vladik,v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.