Najvyšší súd 3 Cdo 72/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. M. Š., bývajúcej v B., proti ţalovanému M., a.s., so sídlom v B., IČO:

č.l. 200 spisu), t.j. ako výrok vo veci samej samej (zamietnutie ţaloby), tak i výrok o náhrade trov konania [uloţenie povinnosti zaplatiť ţalovanému 9 801,33 € (295 275 Sk) trov konania] a navrhla rozsudok súdu prvého stupňa „v celom rozsahu“ zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolaním napadnuté výroky sú samostatné a odvolací súd v rámci preskúmania odvolania ich môţe posúdiť a rozhodnúť o nich odlišne; potvrdzujúci výrok vo veci samej nemá za následok taký istý spôsob rozhodnutia aj o náhrade trov konania. Preto sa dovolateľ mýli, keď vychádza z toho, ţe odvolací súd mohol a mal výrok o náhrade trov prvostupňového konania preskúmať len z hľadiska ním podaného odvolania proti tomuto výroku, ktorým ţiadal priznať náhradu trov vo výške 16 028,83 € (482 884,60 Sk) oproti súdom prvého stupňa priznanej náhrade vo výške 9 801,33 € (295 275 Sk). 6 3 Cdo 72/2010 Dovolací súd nepovaţuje za opodstatnenú ani ďalšiu námietku ţalovaného, spočívajúcu podľa neho v nesprávnom postupe odvolacieho súdu, keď podľa § 213 ods. 2 O.s.p. nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k pouţitu § 11 ods. l vyhlášky č. 655/2004 Z.z. namiesto § 10 ods. l, 2 tejto vyhlášky a keď na verejnom vyhlásení rozsudku neuviedol, ako mení výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania. Postup predpísaný ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. je odvolací súd povinný dodrţať len vtedy, ak sa domnieva, ţe nárok, ktorý je predmetom konania, treba posúdiť podľa iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa alebo podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvého stupňa, ale podľa iného jeho zákonného ustanovenia, pričom toto iné zákonné ustanovenie musí byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Povinnosť v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia sa však netýka postupu odvolacieho súdu v prípadoch, keď nerozhoduje vo veci (o nároku, ktorý je predmetom odvolacieho konania), ako tomu bolo v danom prípade (rozhodoval o náhrade trov konania). Z vyššie uvedenej námietky, ako i z námietky dovolateľa, ţe odvolací súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy procesné nástupníctvo ţalovaného v tomto konaní, moţno vyvodiť, ţe namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. (

napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003). I keby teda tvrdenia dovolateľa o zaloţení 7 3 Cdo 72/2010 rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. Pokiaľ ţalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O.s.p. znamená porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (

II. ÚS 261/06). To však neznačí, ţe by vţdy zároveň platil aj opak. Ústava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú prípady porušenia práva na súdnu ochranu a jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý predpokladá aj moţnosť vzniku procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky uvedených pochybení upravuje tento procesný kódex aj podmienky, za ktorých moţno procesné nesprávnosti napraviť v dovolacom konaní. S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny poriadok priamo prípustnosť dovolania (

§ 237

O.s.p.); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Aj niektorým ďalším vadám inej procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky súdny poriadok význam, avšak – na rozdiel od taxatívne vymenovaných procesných vád - (len) v tom zmysle, ţe ich povaţuje za relevantný dovolací dôvod (

§ 241ods.

2 písm. b/ O.s.p.), ktorý moţno uplatniť iba v takom dovolaní, ktoré je procesne prípustné (vada takejto povahy sama o sebe prípustnosť dovolania nezakladá). Na posúdenie prípustnosti dovolania je zásadne príslušný dovolací súd (pre porovnanie

aj IV. ÚS 238/07). Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia 8 3 Cdo 72/2010 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 111/98 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, v ktorom tento súd ako súd dovolací vyslovil názor, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovaného podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. augusta 2010 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková