Obsah (9)

§ 80§ 241§ 214§ 237§ 263§ 553§ 553a§ 115§ 37

5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUD

§ 80písm.

c/ Občianskeho súdneho poriadku „akceptoval skutočnosti, ktoré označil ţalobca ako naliehavý právny záujem pre podanie tejto ţaloby, keď ţalobca tvrdil, ţe na základe neplatných právnych úkonov došlo k prevodu vlastníckeho práva z neho na iného vlastníka a ţe nemá inú moţnosť nápravy ako prostredníctvom ţaloby.“ Posudzujúc potom dôvodnosť určovacej ţaloby dospel k záveru, ţe ţalobca nenáleţite vyvodzuje neplatnosť zmlúv o zabezpečení záväzku z neplatnosti nimi zabezpečovaných zmlúv o prevode obchodného podielu a o jeho výplate, pretoţe tu nie sú ţiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok ich neplatnosť. Keďţe ţalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe platných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, nebol tu potom ani dôvod na určenie vlastníctva ţalobcu k zabezpečovacími zmluvami prevedeným nehnuteľnostiam. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu, rozsudkom zo

1. decembra 2006 sp. zn. 12 Co 293/06 (v poradí prvým) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bola ţaloba voči ţalovanému zamietnutá a ţalobcovi bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania a zaplatiť súdny poplatok. Ţalobcovi uloţil aj povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 74 294,-- Sk. Samostatným výrokom napokon pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach podľa § 219 O.s.p. majúc za to, ţe súd niţšieho stupňa rozhodol správne, keď zamietol ţalobu o určenie neplatnosti právnych 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 3 úkonov a určenie vlastníckeho práva. Podľa odvolacieho súdu ale zamietnutie ţaloby neodôvodňuje zistenie o platnosti zabezpečovaných záväzkov, ale nedostatok naliehavého právneho záujmu na ţalobcom navrhovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam tvrdiac, ţe sú neplatné týmto občianskoprávnym prostriedkom zabezpečované zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate za tento prevod. Domáhal sa teda toho, aby súd prejudiciálne určil neplatnosť právnych úkonov, z ktorých vyplýva akcesorický zabezpečovací právny úkon. Ţalobca ale nemohol mať naliehavý právny záujem na takto poţadovanom určení neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, pretoţe „prejudiciálne určenie neplatnosti právnych úkonov, z ktorých neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá právnu záväznosť, nakoľko dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné.“ V dôvodoch svojho rozsudku tieţ uviedol, ţe na základe zmluvy o prevode obchodného podielu došlo medzi účastníkmi k plneniam, ktoré si účastníci dosiaľ nevysporiadali podľa zásad o vzájomne podmienenej povinnosti vrátiť si všetko, čo nadobudli na základe neplatných zmlúv. Podľa odvolacieho súdu „len na základe vyriešenia predbeţnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo k plneniu, by nebolo moţné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy o predaji obchodného podielu, preto by sa právne postavenie ţalobcu vo vzťahu k platnosti právnych úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jej prevod nestalo neistým a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“ K otázke platnosti právnych úkonov prejudiciálne riešenej súdom prvého stupňa odvolací súd ešte poznamenal, ţe „môţe poukázať len na to, ţe okresný súd platnosť týchto úkonov neposudzoval z pohľadu tvrdení ţalobcu, najmä pokiaľ ide o realizáciu predaja obchodného podielu dvoma zmluvami, čo je v rozpore s výkladom ust. § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka a ponecháva tieto skutočnosti na právne riešenie v spore, ktorý by sa otázkou platnosti týchto právnych úkonov ako predmetom sporu zaoberal.“ Odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p. „na preskúmanie správnosti právneho posúdenia naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu akcesorickej povahy vo vzťahu k právnemu úkonu, z ktorého by mohla neplatnosť tejto zmluvy vyplývať vo vzťahu k nemoţnosti určenia synalagmatického záväzku moţného určenia neplatnosti právneho úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu a o odplate zaň.“ 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu rozsudkom z
2. apríla 2008 sp. zn. 5 Cdo 136/2007 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíval na nesprávnom právnom posúdení otázky prípustnosti ţaloby o určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a určení vlastníctva k takto prevedeným veciam

§ 80písm.

c/ Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na to, ţe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej ţalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých určovacích ţalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umoţnené v rozsudku meritórne ţalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, ţe ţalobca má právny záujem na ţiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej ţaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje ţalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti zmluvy právny vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej ţaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty ţalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tieţ preukázanie, ţe uvedenú neistotu je moţné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením ţalobcovho právneho postavenia a ktorý nemoţno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleţí na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý záujem sa viaţe k ţalobe, resp. k otázke, či určovacia ţaloba môţe byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb ţalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie. Určovacia ţaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v tých právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná evidencia (kataster nehnuteľností); rozsudok súdu vyhovujúci takejto ţalobe môţe byť totiţ 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 5 jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom a vykonania takej opravy evidovaných údajov o vlastníkovi. V predmetnej veci sa ţalobca ţalobou domáhal, aby súd určil, ţe sú neplatné zmluvy medzi účastníkmi o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam a ţe je vlastníkom takto prevedených nehnuteľností na ţalovaného. Dovolací súd uviedol, ţe pri zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, platí všeobecný reţim o nadobudnutí vlastníckeho práva prevodom nehnuteľnosti podľa § 133 ods. 2 OZ a podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (pozri napr. stanovisko publikované v časopise Katastrálny bulletin č. 3 a 4/1997). Kladné rozhodnutie súdu o takejto ţalobe by nepochybne mohlo byť jedným z predpokladov opätovného zapísania ţalobcu ako vlastníka predmetných pozemkov. Ţalobca mal právny záujem na ţiadanom určení, pretoţe to mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie. Existujúci stav v evidencii vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam je ohrozením ţalobcovho právneho postavenia a nemoţno ho odstrániť inými prostriedkami (okrem splnenia rozväzovacej podmienky uspokojením pohľadávky ţalovaného zo zmlúv o prevode o prevode obchodného podielu a o jeho výplate, ktoré ale vzhľadom na postoj účastníkov neprichádza do úvahy). Pre posúdenie prípustnosti určovacej ţaloby

§ 80písm.

c/ O.s.p. nebolo relevantné to, čo za významné povaţoval odvolací súd, t.j. ţe „prejudiciálne určenie neplatnosti právnych úkonov, z ktorých neplatnosť akcesorického záväzku vyplývala, nemá právnu záväznosť, nakoľko dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné“ ani to, ţe „len na základe vyriešenia predbeţnej otázky o neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo k plneniu, by nebolo moţné domáhať sa vrátenia plnenia zrealizovanej zmluvy o predaji obchodného podielu, preto by sa právne postavenie ţalobcu vo vzťahu k platnosti právnych úkonov zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nestalo neistým a nebolo by riešením jeho právneho postavenia.“ Otázka naliehavosti právneho záujmu je významná len vo vzťahu k tomu určeniu, akého sa ţalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú má súd riešiť ako predbeţnú. Vyriešenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného podielu a o odplate za jeho prevod bolo nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o ţalobe na určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva a súd ju mal vyriešiť bez 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 6 ohľadu na to, či zo zistenia ich neplatnosti vyplynú pre účastníkov nejaké iné záväzky. Moţný dôsledok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vzniknutého z neplatnej zmluvy ustanovený v § 457 Občianskeho zákonníka a „určenie synalagmatického záväzku“ nebol predpokladom prípustnosti určovacej ţaloby. V občianskom súdnom konaní môţe súd riešiť rôzne prejudiciálne otázky (§ 135 O.s.p.). Posúdenie otázky platnosti zmlúv o prevode obchodného podielu alebo odplate za jeho prevod nie je otázkou uvedenou v § 135 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, ktoré súd nemôţe v konaní riešiť ako otázky predbeţné. Preto je súd oprávnený riešiť túto otázku prejudiciálne, za splnenia podmienok uvedených v § 135 ods. 2 O.s.p., t.j. za predpokladu, ţe o tejto otázke nebolo uţ vydané príslušným orgánom rozhodnutie. Nie je rozhodujúce, ţe otázka platnosti zabezpečovaných zmlúv a synalagmy môţe byť riešená aj v samostatnom konaní o ţalobe podľa § 80 písm. b/ a c/ O.s.p. (R 86/2001). Záverom dovolací súd uviedol, ţe jeho právny názor vyslovený v tomto rozsudku je pre odvolací súd záväzný. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z

1. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008 (v poradí druhým) rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým ţalobu voči ţalovanému zamietol, zmenil tak, ţe určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 3.6.2003, ktorú Katastrálny úrad v B., Správa katastra B. rozhodnutím o povolení vkladu číslo V X. zo dňa X.k nehnuteľnostiam v kat. úz. B. vedených na LV č. X. ako dom súpisné číslo X. na parc. č. X. a pozemok parc. č. X. zastavanou plochou X. m2 na ţalovaného je neplatná. Ďalej určil, ţe zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uzatvorená medzi účastníkmi 30.7.2003, ktorú Katastrálny úrad v B., Správa katastra B. rozhodnutím o povolení vkladu č. V X. zo dňa X. v kat. úz. B. vedených na LV č. X. ako dom súpisné číslo X. na parc. č. X. a pozemok parc. č. X. zastavanou plochou X. m2 na ţalovaného je neplatná. Dopĺňajúcim rozsudkom zo dňa
2. októbra 2008 sp. zn. 154/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba zamietnutá tak, ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. úz. B. zapísaných Správou katastra v B. na LV č. X. ako dom súpisné číslo X. na parc. č. X. a pozemku KN č. X. zastavanou plochou X. m2 v celosti. Uznesením zo dňa
3. decembra 2008 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania 22 672,-- Sk do troch dní od právoplatnosti JUDr. D. K., advokátke v B.. Opravnými uzneseniami zo dňa
4. januára 2009 sp. zn. 12 Co 154/2008 a zo dňa
5. februára 2009 opravil podľa § 164 O.s.p. záhlavie 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 7 rozsudku zo dňa
6. októbra 2008, dopĺňajúceho rozsudku zo dňa
7. októbra 2008 a uznesenia zo dňa
8. decembra
9. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe právny záver prvostupňového súdu o tom, ţe ţalobca a ţalovaný uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu a o cene tohto prevodu ďalším právnym úkonom v súlade so zákonom, z čoho vyplynula platnosť oboch úkonov, si odvolací súd neosvojil. Poukázal na to, ţe účasť spoločníka v obchodnej spoločnosti, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, môţe zaniknúť prevodom jeho obchodného podielu buď na iného spoločníka, alebo na inú osobu. Pri zmluvnom prevode obchodného podielu je vecou zmluvných strán, či sa dohodnú na prevode bezodplatnom, alebo odplatnom, pričom výška ceny, či spôsob jej určenia je rovnako vecou ich dohody. Zákon platnosť takejto zmluvy podmieňuje písomnou formou. Obsahové náleţitosti zmluvy pod sankciou neplatnosti musia zodpovedať všeobecnej právnej úprave právnych úkonov, ktoré sú vyjadrené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda zmluva musí byť urobená určite a zrozumiteľne. V zmluve preto musí byť výslovne uvedené, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný s uvedením buď konkrétnej ceny, alebo spôsobu jej určenia. Z ustanovenia § 115 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje spôsob prevodu obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným vyplýva, ţe zmluva o prevode obchodného podielu musí mať okrem písomnej formy a úradne overených podpisov aj náleţitosti, ktoré ju robia určitou a zrozumiteľnou v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda musí obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel, musí z nej byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný a v prípadne odplatného prevodu musí byť v zmluve uvedená aj jeho cena, alebo spôsob jej určenia. Ak dohoda o cene, ani o prípadnom spôsobe jej určenia v zmluve nie je uvedená, ide o zmluvu absolútne neplatnú pre jej neurčitosť. Z platnej zmluvy o prevode obchodného podielu nemôţe zaniknúť účasť spoločníka v predmetnej spoločnosti, a to ani na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia spoločnosti, pretoţe takéto ustanovenia, ktoré by to umoţňovali, by boli neplatné pre rozpor so zákonom. Odvolací súd uviedol, ţe v zmluve o prevode obchodného podielu nie je uvedené okrem skutočnosti, ţe ide o odplatný prevod, aká je cena obchodného podielu, ani spôsob, akým by mala byť určená. Z článku 2 citovanej zmluvy je zrejmé, ţe prevod obchodného podielu z prevodcu na nadobúdateľa je odplatný, zmluvné strany sa dohodli, ţe nadobúdateľ zaplatí prevodcovi za prevod obchodného podielu sumu, ktorej výška a splatnosť budú určené samostatným písomným dodatkom k tejto zmluve. Z obsahu tohto dojednania nie je moţné dôvodiť cenu, ani spôsob, akým bude cena určená, len skutočnosť, ţe určená mala byť. Toto 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 8 dojednanie vyplýva zo zmluvy datovanej dňom 20.12.
10. V zmluve o výplate obchodného podielu zo dňa 28.12.2002 vyplýva jeho predajná cena 160 000 000,-- Sk bez ďalšej konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý spôsob určenia. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá bola účastníkmi tohto vzťahu podpísaná dňa 2.6.2003 je dojednanie o odplate také, ţe sa zmluvné strany dohodli na odplatnosti prevodu, pričom výška odplaty ako aj spôsob úhrady a splatnosť odplaty mala byť stanovená osobitnou dohodou. Zo zmluvy o odplate za prevod obchodného podielu zo dňa 3.6.2003 vyplýva jeho predajná cena 160 000 000,-- Sk opäť bez ďalšej konkretizácie, alebo odkazu na dohodnutý spôsob jej určenia. Účelom obligatórnosti stanovenia ceny, alebo spôsobu jej určenia v zmluve o prevode obchodného podielu je nepochybne zabezpečenie právnej istoty v obchodných vzťahoch, ktoré sú v obchodnom styku síce charakteristické svojou bezformálnosťou, ale bez uvedenej obligatórnej náleţitosti zmluvy o prevode obchodného podielu, otázka právnej istoty nemôţe byť dodrţaná. Ak v zmluve o prevode obchodného podielu táto náleţitosť uvedená nebola, nie je rozhodujúce, či dohoda o cene bola uzatvorená následne v krátkom alebo dlhšom čase po určitom odstupe, dôleţité je, ţe bola uzavretá po podpise zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorý právny úkon z uvedených dôvodov sa nemohol stať platným právnym úkonom a nebolo ho moţné v zmluve o určení ceny zhojiť. Účastníkom tohto obchodného vzťahu nič nebránilo, aby v zmluve o prevode obchodného podielu stanovili aspoň spôsob určenia ceny. Ak mienili cenu stanoviť dodatočne, resp. nespochybniteľným spôsobom tieto okolnosti urobiť zrozumiteľnými, určitými aj keď by technicky obe listiny neboli spojené. Určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a vyvoláva tie dôsledky, ţe sa naň hľadí ako keby nebol urobený a nie je moţné ho konvalidovať. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje ţiadne právne následky, ani v prípade, ak na jeho základe uţ bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, potom nepochybne spôsobuje aj neplatnosť právneho úkonu, a to zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, ktoré účastníci uzatvorili dvomi zmluvami, a to dňa 3.6.2003 a dňa 30.7.2003, čo bolo podkladom pre vkladové konanie pod číslami V X. a V X. Správy katastra v B. a spôsobili prechod vlastníckeho práva nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. vedených na LV X., a to rodinný dom súpisné číslo X. a parciel, na ktorých rodinný dom stojí, a to KN X. s plochou X. m2 na ţalovaného. Aj keď účastníci tohto vzťahu nepovaţovali zmluvy zo dňa 20.12.2002 a 28.12.2002 za zaväzujúce, zmluva o zabezpečení záväzku zo dňa 23.5.2003 z toho vyplývajúca, vyvolala zápis v katastri nehnuteľností, preto odvolací súd povaţoval za naliehavý právny záujem ţalobcu, aby aj o neplatnosti týchto právnych úkonov bolo rozhodnuté. Odvolací súd uviedol, 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 9 ţe rozsudok súdu je tou listinou, ktorá rozhodnutím o neplatnosti týchto právnych úkonov má spôsobiť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností ohľadom vlastníckeho práva, ktoré doteraz podľa zápisu svedčilo ţalovanému, nadobúdateľovi z neplatného právneho úkonu v neprospech ţalobcu, teda prevodcu. Z pohľadu tohto právneho posúdenia veci, okolnosti uvádzané účastníkmi vo vzťahu k pohnútkam, ktoré ich viedli k uzatvoreniu uvedeného obchodu k modifikáciám dohody o cene za prevod vlastníctva k nakúpeným pozemkom ţalovaným, alebo okolnosti vyplývajúce z výšky pôţičky poskytnutej ţalovanému, resp. za aké finančné prostriedky boli ním pozemky zakupované, boli podľa odvolacieho súdu bez právneho významu a preto sa nimi odvolací súd nezaoberal. Vzhľadom na to, ţe pri rozhodovaní opomenul odvolací súd rozhodnúť o časti predmetu konania, a to o určení vlastníckeho práva ţalobcu k sporným nehnuteľnostiam, rozhodol dopĺňajúcim rozsudkom, vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, ţe pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v dôsledku uzatvorených neplatných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k ním, zapísané v prospech ţalovaného ako vlastníka, mal na takomto určení naliehavý právny záujem. Ak bolo do katastra vloţené vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe neplatnej zmluvy, čo sa stalo aj v danom prípade, potom by správny orgán mal návrh na vklad podľa neplatnej zmluvy zamietnuť, ale v prípade vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy, ktorá bola určená neplatnou od počiatku rozhodnutím súdu, môţe vzniknúť situácia, keď katastrálny úrad, hoci by mal urobiť záznam, alebo opravu chýb v katastri podľa § 34 a § 59 zákona č. 162/95 Z.z., tak neurobí, potom nepochybne rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva je tou verejnou listinou, ktorú je nutné pri evidovaní nehnuteľností akceptovať. Samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania vychádzajúc z § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Opravnými uzneseniami rozhodol podľa § 164 O.s.p. a uviedol v záhlaví rozhodnutí správne označenie adresy právnej zástupkyne ţalovaného. Proti rozsudku odvolacieho súdu, dopĺňajúcemu rozsudku ako aj uzneseniu spolu s opravnými uzneseniami, podal dovolanie ţalovaný, ktorý ţiadal zmeniť rozhodnutia odvolacieho súdu a rozhodnúť v intenciách prvostupňového rozsudku, s ktorými závermi sa plne stotoţnil. Mal za to, ţe odvolací súd mu svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom, čím zaťaţil konanie vadou vyjadrenou v § 237 písm. f O.s.p., konanie pred odvolacím súdom je postihnuté aj tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

§ 241ods.

2 písm. b/ O.s.p. a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, ţe dopĺňajúci rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 10

1. októbra 2008 bol vypracovaný bez toho, aby o potrebe jeho vyhlásenia bol upovedomený predvolaním na pojednávanie, na ktorom mal byť vyhlásený alebo oboznámený vyhlásením na úradnej tabuli súdu, pričom povinnosť vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná a vyplýva i z článku 142 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal, ţe napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s poţiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Právne posúdenie odvolacieho súdu nepovaţoval za správne. Odvolací súd pri posudzovaní platnosti zmluvy vôbec nebral do úvahy základnú vec a to účinky osvedčenia podpisu pre platnosť právneho úkonu zmluvy o prevode obchodného podielu, kde aţ osvedčením podpisu prichádza k uzavretiu zmluvy a zmluvy sa stáva účinnou, odvolací súd sa s momentom nadobudnutia perfektnosti právneho úkonu nezaoberal. Bol toho názoru, ţe nesprávne interpretoval ustanovenie § 34 a § 37 Občianskeho zákonníka, ako aj § 115 Obchodného zákonníka, pri posudzovaní platnosti právneho úkonu prevodu obchodného podielu, ktorú si riešil ako prejudiciálnu otázku. Tvrdil, ţe vôľa oboch strán bola zrozumiteľne a určite prejavená a legalizáciou podpisu vznikol perfektný právny úkon ako u právneho úkonu prevodu obchodného podielu tak uznania záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici tak právneho úkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd správne na základe vykonaného dokazovania konštatoval, ţe hlavný záväzok vyplývajúci zo zmlúv o prevode obchodného podielu je neplatný právny úkon a preto nemohlo dôjsť ani k platnému právnemu úkonu vyplývajúcemu zo zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva. Pre posúdenie veci bola rozhodujúca skutočnosť, ţe zmluva o prevode obchodného podielu nemala všetky obligatórne náleţitosti t.j. nebola určená cena za prevod obchodného podielu, čoho dôsledkom bola neplatnosť zmluvy. Dôvod určenia neplatnosti zmlúv o prevode obchodného podielu, ktorou sa súd zaoberal ako prejudiciálnou otázkou, má oporu v zákone. Bolo nad všetku pochybnosť nesporné, ţe zmluve o prevode obchodného podielu chýbala obligatórna náleţitosť a to dohoda o cene za prevod obchodného podielu, alebo o spôsobe jej určenia. Právna skutočnosť, ţe platnosť vedľajšieho záväzku sa odvíja od platnosti hlavného záväzku je všeobecne známa zásada – zakotvená nie len v Občianskom zákonníku ale aj v Obchodnom zákonníku. Tvrdenie dovolateľa, ţe k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu došlo aţ legalizáciou podpisu účastníkov zmluvy na notárskom úrade nemôţe konvalidovať neplatný právny úkon a nerobí ho platným, naviac túto skutočnosť namieta ţalovaný aţ v dovolacom konaní. 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 11 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. l O.s.p.) preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je čiastočne dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním je moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol ich výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 12 otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ dovolateľ poukazoval na tú skutočnosť, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý dopĺňajúci rozsudok z
2. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154 /2008 nevyhlásil zákonným spôsobom, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 psím. f/ O.s.p.), jeho dovolanie je dôvodné. Podľa ustáleného výkladu tohto ustanovenia je odňatím moţnosti účastníkovi konať pred súdom taký postup, ktorý účastníkovi odníma moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je aj právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 38 ods. 2, Listiny základných práv a slobôd). Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, ţe ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 1 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, alebo nie. Rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne (§ 156 ods. 1 veta prvá O.s.p.), a to spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je moţné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týţdne; v takomto prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepouţije. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 13 Pre dopĺňajúci rozsudok platia ustanovenia o rozsudku (§ 166 ods. 2 veta prvá O.s.p.), ktoré platia i v prípade, ak rozhoduje dopĺňajúcim rozsudkom odvolací súd (§ 211 O.s.p.). Ako je zrejmé z obsahu spisu, odvolací súd neprejednal vec na pojednávaní

§ 214ods.

1 O.s.p., hoci odvolacie pojednávanie uskutočnil dňa 30. októbra 2008 a ani neoznámil účastníkom zákonným spôsobom vyhlásenie dopĺňajúceho rozsudku na úradnej tabuli súdu, (takýto záznam sa v spise nenachádza). Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd vo vzťahu k dopĺňajúcemu rozsudku zaťaţil konanie procesnou vadou

§ 237písm.

f/ O.s.p., ktorá je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, keďţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dopĺňajúci rozsudok zo dňa 30. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008 zrušil v spojení s opravnými uzneseniami (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec v tejto časti vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Procesné vady konania

§ 241ods.

2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z

1. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 14 § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
2. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
3. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
4. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
5. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Jedným z dôvodov, prečo právo účastníka konania je takým právom, je to, ţe súd je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie aj v rámci verejného vyhlásenia rozhodnutia. Práve prítomnosť verejnosti a prítomnosť účastníkov konania je jednou zo záruk, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu nebude svojvoľným a arbitrárnym. Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 3 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť to, ţe pri zmene rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstiţné zdôvodnenie. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 15 Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.) je nie len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto poţiadavky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa, nakoľko odvolací súd, v intenciách právneho záveru dovolacieho súdu, presvedčivo odôvodnil svoje právne závery. Z obsahu dovolania ţalovaného napokon vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nesprávnym právnym posúdením veci je

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne vyloţil. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, ţe nesprávne interpretoval ustanovenia § 34 a § 37 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 115 Obchodného zákonníka pri posudzovaní platnosti právneho úkonu prevodu obchodného podielu, ktorú si riešil ako prejudiciálnu otázku. Z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe právny úkon sa musí urobiť slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Všeobecná právna úprava právnych úkonov, uvedená v Občianskom zákonníku v ustanoveniach § 34 aţ § 51 je pre obchodné záväzkové vzťahy doplnená v Obchodnom zákonníku niektorými ustanoveniami o právnych úkonoch. Ako to vyplýva zo samotného nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti Obchodného zákonníka, tento obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, ktoré dopĺňajú túto všeobecnú úpravu s platnosťou pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide o ustanovenia § 266 aţ § 268, ktoré sú

§ 263ods.

1 Obchodného zákonníka ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemoţno odchýliť a ktoré riešia otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, pričom sa za rozhodujúci pokladá ich úmysel. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení Obchodného zákonníka je však 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 16 potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo určitý. Podmienkou platnosti kaţdého právneho úkonu, teda aj právnych úkonov, ku ktorým dochádza v rámci obchodných záväzkových vzťahov je, ţe musí ísť o prejav vôle urobený slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, ţe súd musí vykladať prejav vôle účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, musí postupovať podľa výkladových pravidiel upravených v ustanoveniach § 266 ods. 1 aţ 4 Obchodného zákonníka. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemoţno vyloţiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy pouţívané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz pouţila. Pri výklade vôle podľa § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka nemôţe byť východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretie zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po uzavretí zmluvy (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obdo 16/2002). Z tohto hľadiska bolo potrebné vyriešiť i predbeţnú otázku v tomto konaní, ktorá sa týkala platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 17 V predmetnej veci sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam.

§ 553ods.

1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku moţno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlţníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa. Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).

§ 553aods.

1 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.

§ 553aods.

2 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najniţšie podanie v prípade dobrovoľnej draţby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlţníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlţníka. Realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z občianskych záväzkovo právnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. Jednými z nich sú špeciálne občianskoprávne prostriedky posilňujúce hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne postavenie veriteľa voči dlţníkovi, ku vzniku ktorých je vţdy potrebný právny úkon. Tieto špeciálne zabezpečovacie prostriedky sa vyznačujúc tým, ţe k pôvodnému právnemu vzťahu medzi veriteľom a dlţníkom, ktorý sa nazýva hlavný alebo zabezpečovaný, pristupuje nový právny vzťah. Táto akcesorická povaha zabezpečovacieho právneho pomeru spočíva v tom, ţe pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného zabezpečovaného záväzku (teda nemôţe vzniknúť bez hlavného záväzku). Pri svojom zániku tak isto zväčša závisí od zániku hlavného právneho pomeru. Akcesorická povaha zabezpečovacieho záväzku napokon spočíva v tom, ţe čo do svojho obsahu je zabezpečovací právny pomer podmienený zásadne obsahom hlavného právneho pomeru, i keď nemusí byť vţdy rovnaký. Z uvedeného je zrejmé, ţe správne si odvolací súd riešil ako prejudiciálnu otázku platnosti hlavného zabezpečovaného záväzku, (t.j. jeho existencie a platnosti v čase uzavretia 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 18 zmluvy o zabezpečení záväzku). V konaní nebolo sporné, ţe týmto hlavným zabezpečovaným záväzkom mala byť zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20. decembra 2002 a zmluva o výplate obchodného podielu zo dňa 28. decembra 2002.

§ 115ods.

1 Obchodného zákonníka so súhlasom valného zhromaţdenia môţe spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

§ 115ods.

2 Obchodného zákonníka spoločník môţe previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môţe určiť, ţe na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyţaduje súhlas valného zhromaţdenia.

§ 115ods.

3 Obchodného zákonníka zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

§ 115ods.

4 Obchodného zákonníka účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú aţ s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaţdenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaţdenia na prevod obchodného podielu vyţaduje. Pokiaľ ide o náleţitosti takejto zmluvy, z hľadiska jej určitosti a zrozumiteľnosti, vyţadovaných pre kaţdý platný právny úkon

§ 37ods.

1 Občianskeho zákonníka, zmluva musí obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel a musí z nej byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný. Pri odplatnom prevode obchodného podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia. Dovolací súd otázku výkladu prejavu vôle z hľadiska platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a zmluvy o odplate obchodného podielu, posudzoval podľa hore citovaných ustanovení Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, ţe uvedená zmluva je 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 19 neplatná v dôsledku absencie uvedenia ceny obchodného podielu alebo spôsobu jej určenia. Na tejto skutočnosti nemôţe nič zmeniť ani posudzovaný úmysel konajúceho v tomto obchodom vzťahu, ktorý chcel dohodu o cene určovať samostatným doplnkom. V tomto smere je záver odvolacieho súdu o neurčitosti, ako chýbajúcej zloţky z hľadiska všeobecnej úpravy náleţitosti právneho úkonu

§ 37ods.

1 Občianskeho zákonníka správny a dovolací súd sa ním stotoţňuje v tom smere, ţe pokiaľ v zmluve jednoznačná dohoda o cene, ani o prípadnom spôsobe jej určenie, uvedená nebola, ide o zmluvu absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 102/2001). Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, ţe právny úkon je neplatný. Dovolací súd poukazuje na to, ţe predmetom zaisťovacieho prevodu

§ 553

Občianskeho zákonníka (ktorého úprava platí v plnom rozsahu i pre obchodné záväzkové vzťahy) môţe byť právo, ktoré v dobe prevodu existuje. Z akcesorickej povahy zabezpečenia vyplýva, ţe tu musí existovať platný záväzok hlavný, z ktorého je dlţník povinný plniť a veriteľ má právo poţadovať na ňom plnenie. Preto ak hlavný zabezpečovaný záväzok je absolútne neplatný, t.j. od počiatku, nemôţe byť platný ani jeho špeciálny zabezpečovací prostriedok, ktorým bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá vychádzala z obsahu zabezpečovaného absolútne neplatného hlavného záväzku. Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

1. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008 v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa
2. januára 2009 sp. zn. 12 Co 154/2008 a dňa
3. februára 2009 podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Ako uţ bolo uvedené vyššie, z dôvodov, ţe procesným postupom pri rozhodovaní dopĺňajúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
4. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008, odvolací súd zaťaţil v tejto časti konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil dopĺňajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
5. októbra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008, ako aj uznesenie Krajského súdu 5 Cdo 99/2009 5 Cdo 100/2009 5 Cdo 101/2009 20 v Banskej Bystrici zo dňa
6. decembra 2008 sp. zn. 12 Co 154/2008 v spojení s opravnými uzneseniami podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. mája 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská